Bolo to už tak dávno, lenže ja si to pamätám akoby to bolo včera. Ten utorok, keď ho zrazilo auto. Odvtedy prešlo už 10(?) rokov. Och, zajtra to bude 11.
-Jeee ahoj, nevidel som ťa už 2 hodiny, šla si z práce skôr domov?
-Ach ahoj Rišo, čo tu robíš? Hej, potrebovala som vypadnúť.
-Prečo stalo sa niečo?
Prečo sa na mňa tak pozerá? Prečo má taký istý pohľad??? Prečo mi to robí? Jasne, on o tom netuší.
-Nie, len som sa potrebovala prejsť.
-Ak chceš, odprevadím ťa na bus...
-...nie netreba stretávam sa s kamarátom...
-...jasné, verím.
Ten tón. Toto ma dorazilo. Presne ako...
-Tak poď dnes na koncert, bude sranda.
Prečo ma dokáže vždy rozosmiať? To neni fér, prečo mi to robí? Ja viem, nikto nemôže za to, aké gestá používa a tak ale... mňa to zožiera. Strašne.
-Ale vážne sa stretám s kamošom.
-Oukej, tak kedy ťa zase uvidím?
-Neviem. Prepáč už musím...
-...s nikým sa nemáš stretnúť, však? Len predo mnou utekáš, ale prečo? Spravil som niečo?
Odkiaľ to vie? Jak to zistil??? Musím odísť, musím, nechcem si ublýžiť. Neviem prečo vyzerá ako on, neviem prečo sa správa ako on, neviem prečo sa VOLÁ ako on... Lenže ON je už 11 rokov MŔTVY!!!
-Okej, tak sa teda maj krásne. Snáť sa ešte vidíme.
Samozrejme, že sa už neuvidíme. Jedenásť rokov, ktoré jej daroval už zajtra uplynie...
-Šéfe? Neviete kedy dnes má prísť Mirka?
-Mirka? Aká Mirka?
-Predsa Mirka Soursová.
-Prepáč Rišo, ale nezmýlil si si meno?
Bol zmätený. Však Mirku mal rád, určite vie o koho ide.
-Nie, iste nie!!!
-Ale... Mirka Soursová... ona... bolo to už tak dávno.
-Prosím?
-Rišo, vtedy si tu ešte nepracoval.
-Nechápem.
-Dnes je to presne 11 rokov, čo zomrela...
Kniha návštev padla na zem a studený pot sa vybrat na svoju puť po Rišovej mŕtvolne bledej tvári.
...tento príbeh nemá nič spoločné s mojou realitou:) Teda, fajn, priznám sa, hlavnú postavu som si prepožičala, ale ajtak myslím, že už ho asi nikdy nestretnem, možno v lete, ale dovtedy ďaleko:D No tak snáť ti to neva:) No a ten kúsiček pravdy som zase (jak vždy) rozvinula vo VEĽKÉ HALÓ :D