Keep movin´ on!!!* }=)

Jaaaaaj, jak som sa len tešila na tento článok! Lebo keď ho budem písať, už bude po všetkom :)

Dnes o 15:11 sa začína môj nový život, oficiálne som ukončila stredoškolskú dochádzku a úspešne(?!) zmaturovala! :) Odteraz už nič nebude ako predtým, pôjde sa vlastne od nuly. Noví ľudia, profesori, životný štýl... Jednu časť života mám za sebou a jednu pred sebou. V ktorej bude ešte veľa VEĽA nespravodlivosti. Ale tak to už na svete chodí... Ako povedal môj tato:"Neboj, na výške budú zase zakomplexovaní profesori a potom si nájdeš prácu, budeš mať nespravodlivého šéfa, ktorému budeš vymýšlať rôzne prezývky lebo nič horšie mu urobiť nemôžeš..."
Life sux!
Nevermind...

Veľký počet anglických slovíčok hneď vysvetlím:D Totižto, maturovala som aj z angličtiny kde som si fakt verila, lebo angličtinu milujem, ovládam ju, hovorila som premyslene, nie zbrklo, dávala si pozor či pôužívam správne časy, vhodne vyberala z pestrej ponuky geniálnych fráz a trefných slovíčok, ale...
...ale dostala som 2ku...
Tú istú dvojku, ktorú dostali aj ľudia čo nič nevedeli a na všetko sa ich museli pýtať a odpovedali formou:"Yes/no/I don´t know". Tú istú dvojku ktorú dostali ľudia, ktorí už trikrát z angličtiny takmer prepadli. Tú istú dvojku, ktorú dostali ľudia, čo nevedia ani spolovice tak angličtinu jak ja (nemá to znieť namyslene, ale fakt to tak je, niekomu jazyky fakt nejdú alebo ich nemá rád). Tú istú dvojku, ktorú dostali všetci priemerní žiaci okrem...
...okrem Jej "Elity". Pretože očividne sa známkovalo podľa toho, či tých ľudí rada mala alebo nie. A je to pravda, lebo tí ľudia neodpovedali omnoho lepšie ako ja, skôr rovnako, možno horšie...
Ja v jej Elite proste niesom.

Chcem vedieť úprimný názor: Je možné, že vám profesorka dva týždne pred maturou oznámi, že zmaturujete na dvojku? Ako to môže vedieť?
Presne toto mi totiž pred dvoma týždňami povedala... Ale na dvojku som fakt neodpovedala. Vážne nie.
A ďalej sa pýtam- AKO MÁ TEDA KURVA VYZERAŤ ODPOVEĎ NA 1-TKU Z NIŽŠEJ ÚROVNE AK NIE TAK, AKO MOJA???

Asi by som sa mala zobudiť, ak si myslím, že niečo také ako MATURITA môže byť OBJEKTÍVNE... Ach, ako ma to vôbec len mohlo napadnúť? :D
Zajtra sa jej spýtam, prečo mi dala tú dvojku. Som zvedavá na odpoveď :P


P.S.: Áno, viem, moc to prežívam :D




*a tiež viem, že je to veľmi opovážlivé dať si anglický nadpis keď vlastne tú anglinu NEVIEM :D

Pohoda, klídek a... a tak prečo sa rovno neodviezť domov na BMWcku?

Dneska bol taký totálne pohodový deň (článok má omeškanie asi 10 dní;)). Nejakým zázrakom sa dokonca podarilo slniečku predrať cez mraky a krásne si trónilo na čisto modrej oblohe. Úsmev hore! :)
Kvôli konferencii na uzavretie známok nám odpadli posledné 2 hodiny, tak som mohla ísť domov prvýkrát po dlhej dobe PRED OBEDOM(!). Mala som celé popoludnie sama pre seba, tak som sa tešila, že si prečítam časopis (to slovo je u mňa už archaizmom, keďže absolutne NETUŠÍM, kedy sa mi také dačo do ruky podarilo vziať a mala som aspoň pol minúty voľna na prelistovanie), sadnem si, pustím CDčká spred štyroch rokov a nejakú starú klasiku... :) Proste pohodička :)

Cestou domov si zámerne nechávam ujsť busy aby som sa mohla prejsť a keď zamierim smerom hore na kopec, tak pri hoteli si všimnem jedno dosť pekné veľké auto, tak som si dopriala chvíľu, aby som sa pohľadom naň dostatočne pokochala. Fakt pekné, veľké, čierne a nablískané :)
Zrazu som si všimla v aute šoféra, ktorý začal vystupovať a blížil sa ku mne. Slnečné okuliare, kožená bunda... no zbohom, skončím na prostitúcii, tomu chlapovi nemám šancu ujsť.
Zakričal moje meno. Ehm... čo? Priblížil sa dosť blízko aby som v ňom spoznala dávneho známeho. *H*A*L*U*Z*!* :D Hodili sme kus reči, keď mi navrhol, či ma nehodí domov na bavoráku. Prečo nie? :P Ako šofér-začiatočník som skoro explodovala pri tej sile motora, čo bolo auto schopné zrýchlenia!!! No raj proste! :D
Pohodička, klídeček... tak prečo ísť domov pešky? :)))

Záhada Blair Witch prenesená do slovenského Jelenca...

Viete ako začína 90% všetkých hororov? Že ide skupinka študentov po temnom lese...

4.12.2009
19:00
Jelenec (dedina pri nitre)
Koniec dediny.
Nasleduje tmavá cesta, taká tmavá, že vidno je len bledší pás pred vami (cesta) a obloha s hviezdami... Keby tie hviezdy nemala, tak ani tú nevidno. 14 mladých ľudí v zložení 6 chalanov a 8 dievčat práve vykročili zo svetla pouličných lámp to čierno-čiernej tmy.
Moja prvá myšlienka:"Ričí, plis, drž ma, takto začína 90% všetkých hororov, ja sa bojím." Na hororoch som vyrastala takže som si plne vedomá čo všetko môže nastať tak som nás dvoch presunula do stredu sprievodu (obvykle umierajú prední alebo zadní;)). Nikoho nenapadlo zobrať baterku, tak si Pepo odondil kryt z mobilu a svietil celou plochou mobilu:D Hľadali sme jednu chatu ukrytú hlboko v lesoch... Traja spolužiaci tam už boli, tak nás navigovali že "stále rovno".


A viete čo sa deje 20 minút po začatí tých 90% hororov? Skupinka ide očividne zlou cestou a mobily začínajú strácať signál.

Takže sme stratili signál. Ja som bola z toho strašne nervózna a spomínala som na film Smrť prichádza v bielom (krátky obsah- rodinka odbočí autom z cesty a začne pre nich chodiť biela baba na pohrebáku a oni umierajú, nakoniec sa to vysvetlí tak, že to odbočenie z cesty bola havárka s druhým autom). Mrte, bez signálu, v prdei sveta, v úplnej tme. Zrazu sme zazreli svetlá reflektorov auta. Asi viete čo ma napadlo... Auto zrazu zastalo. Keby mi nestuhla každá bunka tela tak by som sa určite rozplakala. Auto prišlo bližšie a vysvitlo, že aj oni hľadajú chatovú osadu. UFF!!!


A teraz viete, čo nastane v takej 35. minúte filmu? Všetci sa začnú hádať.

A tak sme sa začali hádať. O ceste, o názoroch na cestu atď. No hrozné... Neviem kto konečne zavelil vrátiť sa... A vtom všetkom našom vrieskaní po sebe zrazu počuť:"Pepooo???" My všetci:"MATEEEEES?????"
Tak a šťastne sme sa stretli s naším Matesom, ktorý nás zaviedol na chatu. Žúrka bola super :))) Aj keď nechápem prečo si všetci- hlavne Viki, ktorý asi každých 10 minút vletel do našej izby s foťákom a vetou:"HA!!! Načapa... doriti zase nič!!!":D -robili nádeje že nás prychitia pri niečom nekalom :D:D:D

Navždy sa zachovááá, v pamäti...

...dúfam, že len oficiálna časť a tretia tretina neoficiálnej časti stužkovej:D O=)
Ostatné bolo... no... miestami menšia, miestami nie až taká malá katastrofa :/


Gaudeamus čistý trapas, lebo 87% ľudí a ja medzi nimi) to dovtedy nepočulo s hudbou, lebo nikomu na generálke neprišlo potrebné si to vyskúšať:D Tato vraj za stolom až plakal od smiechu (ako to strašne ideme falošne a mimo rytmus), tak sa to mama snažila uhrať, že od dojatia...
Dúfam, že kamera nemá rengenové videnie, poprípade, že škáry medzi vpredustojacimi babami neboli až také veľké aby nezakryli ruky za nimi stojacich chalanov (pretože inštrukcie boli štipnúť ma do zadku, keď začnem byť dojatá, že aby som sa nerozplakala;)).
Inštrukcie "prísť po stužku, podať ruku OBOM profesorkám, vziať pohárik a POKLONIŤ SA" boli jasné dvadsiatimdeviatim tridsatinám celej triedy... Ale keď ja som bola taká nervóóózna O=)

Náš program už po prvej vete sa TOTÁLNE vymkol scenáru. Viete, že je fakt hrozné vidieť za pol hodinu plakať až dvoch spolužiakov? :(
Zaujímam postoj, však horšie to už byť nemôže a to teraz myslím vážne a snažím sa neklepnúť sa o stĺp.
Sranda, že vyšli len tie veci, ktoré sa nacvičovali v ten deň. Ale koniec bol super. Stratené video, na ktorom spolužiak makal len 3 dni vkuse (ktoré malo byť premietnuté na ZAČIATKU!), sa do konca programu našlo a to bola asi najkrajšia časť celej stužkovej (potom tam zase boli slzy ale už slzy šťastia:)) a posledný beh po pódiu, následný zoskok z neho a tancujúci Diskopříběh boli fakt úžasné =))))

Po polnoci na každom kroku olizujúce sa (v 90% fakt DOSLOVA:/ ) páriky a do toho sesterkine komenty o slinami prenosných chorobách u nie zrovna nekurviacich sa ľudí (darmo, kto už raz chodí na zdravotnú školu...:D) :D
Pred odchodom začal spolužiak kruto likvidovať do koša nezjedené koláče, ktoré som sa snažila pred záhubou zachrániť tak, že som ich radšej jedla (a čo? vyhodí sa to? no ts!) :D
A doma som si ešte pol hodinu dávala z hlavy to morča (rozumej chumáč vlasov), čo mi tam kaderníčka dala:D:D:D

Vivat stužková:D

To, čo úplne nechcem- ABRAKADABRA, STAŇ SA!!!

Just imagine...
Človek, ktorého už len tón hlasu vám posúva posledné zjedené jedlo zo žalúdka smerom nahor. Človek, ktorého- nech sa akokoľvek snažíte- sa neneznášať proste nedá. Človek, pri ktorom si pomyslíte, že keď sa nenadrogujete alebo neodídete, tak sa vám (samozrejme OMYLOM!) šmykne ruka a jednu mu pleštíte...

Máte to v mysli? Predstavili ste si to? Okej, tak pokračujeme...
Udalosť, na ktorú sa tešíte už mrte veľa dní lebo si konečne vyrazíte s priateľmi(!). Udalosť, ktorá je ako ušitá na vaše chute. Udalosť, ktorá je proste tak super, že si ju chcete mrte užiť.

Máte? Dobrá udalosť, čo? Ešte si všetky predstavy uchovajte, lebo pokračujeme...
Miesto konania, ktoré vám tak hrá do karát. Miesto konania, ktoré je pre Udalosť ako ušité na mieru, tak dokonalé a autentické. To Miesto konania, ktoré je len a len pre spoločnosť vhodnú pre Udalosť.
Presne to isté Miesto konania, na ktoré keď vstúpite, vám strelí takú facku, že čumíte ako akvarijná rybička na človeka, ktorý tam vonkoncom nepatrí. Na človeka z "Just imagine..." sediaceho spolu s ostatnými...

Verte mi, že keby sa zrazu po mojej izbe začal prechádzať mamut, prišlo by mi to normálnejšie ako HENTO!!!
Píšem segre:"Dnes sa asi znova bude v tomto klube strielat /myslela som to čisto obrazne a s humorom, však ani nevlastním zbraň:D v tomto klube sa totiž už raz strielalo;)/ :D Toto sa moze stat fakt LEN mne... Hadaj co? Nezbehnes mi dat diazepan plis?:D "
Ona:" Najprv som sa zlakla, ze vas tam fakt drzia ako rukojemnikov ale akonahle som si tu sms precitala 2.krat, hned mi to doslo:D Jaj dpc jak sa tam ten clovek dostal?! Good luck :P "


A potom sa stala jedna veľmi zvláštna vec...
Zasmiala som sa sama nad sebou, že jak to moc prežívam, spýtala som sa formalitu typu:"Čo to máš za drink?", otočila som sa k pódiu a 2 hodiny som si proste užívala koncert akoby sme v plnej miestnosti boli len ja a kapela...



...ženy sú niekedy nepochopiteľné:D

Sestrička:"Jaj, slečna, ty si taká ukecaná aj v skutočnosti?" Ja:"?"

Tak a už som doma. Z nemocnice. Surovo mi vyrezali časť tela. Konkrétne KRČNÉ MANDLE.
Na krčnom som proste rarita, hviezda, zvláštny úkaz, hybrid... nazvite si ma jak chcete:D
Pôvodný termín výberu mal byť v pondelok (okej, ten najpôvodnejší ešte v lete a potom 2. najpôvodnejší o 2 dni neskôr, čiže toto je TRETÍ PôVODNÝ termín ale koho to zaujíma?:D)... Avšak bez celkovej anestézie. Pichli mi kanilu do ruky. Pri sestričkiných slovách:"Jaj, však tebe to tam nejako nejde," a pohľade na krv valiacu sa mi z ruky mi hneď bolo jasné, že toto happy end mať nebude... Skrátka a dobre, odpadla som. Vzkriesili ma, postavila som sa a so slovami:"Mne je ale vážne zle," som si sadla, neskôr zase ľahla na zem, kriesená sestričkami. Oni vravia:"To je normálne, už veľa ľudí nám tu odpadlo, ale neviem, či by si to bez narkózy zvládla keď už len kanila ti robí problém..." Po týchto slovách som mala jasno: DNES IDEM DOMOV!!! Zakončila som to ešte do tretice jedným odpadnutím pri výbere kanily...

Takže na operáciu idem v piatok a v celkovej anestéze(vie niekto plis jak sa toto slovo skloňuje? Lebo ja ne:/ ). Mala som JEDINNÚ povinnosť- než pôjdem na sálu, prezvoniť mamu aby vedela. Hádajte či sa mi ju podarilo splniť? ...NIE! Lebo som na to ZABUDLA. Sedím a čakám, zo sály počuť plač detí dvoch mamičiek z môjho oddelenia. Museli sme sa rozprávať aby neskolabovali. Misia splnená, jedna mi ponúkla svoj mobil na zavolanie:)
Idem na sálu. Začali mi vyzliekať tričko s tým, že:"Však určite máš podprsenku..." no po mojom "ehm... nie?" ma aspoň zakryli. Ležím a ide mi ihla do ruky. Nechápem prečo ale vôbec to nebolelo ani som nemala chuť navštíviť stav bezvedomia...

MOJE VNÍMANIE CELEJ VECI: Po vpichnutí som im začala kecať, že ak mi ten leukoplast strhnú, tak mi vydepilujú polky ruky a zrazu som sa zadívala hore, že jej, aké pekné svetlo... jej ono je rozmazané, to je prdel .......................... prebudila som sa s tým, že musím splniť druhú misiu a to napísať mame správu že žijem. Zobrala som mobil a ................. prebudila som sa na to, že mám infúzku. Začala som vnímať a mame som napísala že :"Žijem", ak keď by som mohla odprisahať, že som jej už dneska raz písala...
AKO TO VŠETKO BOLO V SKUTOČNOSTI (podľa výbovede sestričky, ktorá ma viezla späť na izbu a anesteziologičky, ktorá bola prioperácii): Pichli mi kanilu a náladovku. Ja som sa začala smiať jak najatá a strašne som rozhadzovala rukami, že museli stojan držať. Rehotala som sa jak stádo idiotských rehotajúcich sa koní, čo im už nedalo a spýtali sa ma, že prečo sa reku smejem. Ja:"Ja nevieeeem, ale smejte sa so mnou:D:D:D ..." Stále som im niečo rozprávala (dúfam, že to boli podrobnosti z môjho intímneho života :/ ). Po operácii ma viezli na izbu. Mandle čerstvo vybraté, ústa plné krvi ale čoooo tam po tooooom, ja si blabocem a smejem sa ďalej. Vraj som sestričke strašne oduševnene niečo rozprávala, ale ona mi veliké hnedé rozumela. A viete akú sms som poslala mame? Stojí v nej:"Jo spimu tem" ... Takže ak niekto vie, čo som tým chcela povedať, nech mi to plís povie, lebo ja som tomu fakt že nepochopila:D:D:D


...ááá, ten článok je dlhý!!! Tak promiňte, ale teď mám deficit rozprávania lebo to dakedy kurevsky bolí, tak aspoň v písaní kecám:D
Áno, a že ešte sa nikdy nestretli s reakciou akú som nahodila ja:D

Iná mentalita (alebo Terchovský budzogáň - pokojne sa tomu názvu zasmejte:D)

HorkýžeSlíže:"Terchová, máte čo jesť?"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo piť???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo fajčiť?"
mierny úsmev,Terchová: "Heeeeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo trtkať???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Pretože zajtraaa, nastane konec svetaaa!!! Lebo do TERCHOVEJ(!) príde OFFSPRING!!!"


A čo tomuto predchádzalo? príchod do Terchovej(! ale nič proti:D) na festival. Už pri vstupných "bránach" nás privítali asi 13 roční košičania a brali mi stan so slovami že mi pomôžu a iba nás ako jediných Blavákov majú radi...
Ľudia ožratí na sračky už o 18:00.
Ľudia, ktorým keď poviete "neodleješ pivo?" tak ho odlejú.
Ľudia, ktorých keď sa spýtajú, či nemajú papieriky na hulenie síce povedia "nie" ale ako odškodné vám dajú pol flaše vodky.
(ehm ehm, nie všetky situácie sa stali mne osobne:D resp. zatiaľ iba s košičanmi:D)
Ľudia, ktorí keď zakričia "hovnooo" sa začne to slovno melodicky ozývať zo všetkých kútov stanového mestečka.
Ľudia, ktorí k vám zrazu dojdu, povedia vám, že máte pekný nos(!) a rozhovoria sa o svojej bývalej čo ich podviedla.
Ľudia, ktorí sú s vami kamaráti.

Kto nezažil, nepochopí..... :D

Ale dobre mi to padlo! Fakt, mrtne som to potrebovala :)

:::ČO DOKÁZALA ANALÝZA??? ...ANALÝZA DOKÁZALA HOVNO!!!:::

:D

Tak!

Rodinné tajomstvo

Každý ma nejaké to jedno-dve tajomstvá, ktoré si necháva len pre seba. Existujú aj rodinné tajomstvá typu "synovec sexoval so svojou sestrou a mama ich natáčala" a tomu podobné.
Až do toho osudového dňa, 21.7.2009, úplne náhodnou témou som sa dozvedela kturo udržiavané tajomstvo nášho rodu...

prázdniny, 10 rokov dozadu
Boli sme s krsnými na chate, šantili sme, hrali sme sa atď a keďže už niekoľko rokov máme ako obľúbených domácich mazlíčkov štrečky, tak samozrejme museli tam byť s nami! Mali sme dvoch, jedna hyperaktívna furt kúsala druhú flegmošku, tak sme im rozdelili klietku napolku (legovou stenou) a každá žila sama. Klietka sa otvára zhora a neviem prečo ale všetky naše škrečky radi rúčkujú. Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Utiekla nám tak, že sa precpala cez horné dvierka. Odvtedy dávame na klietku knihy (jednej obal to už schytal a kniha viac už obal nemá:D) aby ďalší chlpáči neušli. To bolo plaču vtedy... Ale naši ma čičíkali, že však si teraz žije na poli medzi svojimi. Ufff, aspoň že tak:)

Osudový deň, 21.7.2009
Boli sme na rodinnej dovolenke. Všetko je ok, nik sa s nikým neháda (aj ja sa divím:D)a začali sme sa baviť dačo o chatách až to prešlo ku chate krsných a ja na to:"To si pamätám, že raz nám tam škrečok utiekol, to bolo také zlé..." a tato na to:"Keby len utiekol..." No tak teda MOMENT!!! "Čo? Chce mi tu niekto niečo povedať?!?!"

REALITA: prádniny, 10 rokov dozadu
Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Naši nám povedali, že utiekla. Ak sa útekom nazýva vyrúčkovanie škrečka na mriežky, snaženie sa prejsť cez širšie mreže na otvore, následné uviaznutie tam a zadusenie sa, tak prosim... Krsná sa mu vraj snažila aj umelé dýchanie dať.
A kniha sa na klietku dávala preto, aby ďalšie škrečky nemali šancu precpať sa tade a obesiť sa...
:(

Čo to, doprdele, vysielam do ovzdušia?!

Piatok: idem s Lesi po centre mesta. Bavíme sa, smejeme atď a zrazu ku mne pristúpi slušne vyzerajúci chlapík v obleku a jemne ma upozorní:"Slečna, niečo vám padlo!" Ja nahodím zhrozený ksicht, že čo to len mohlo byť a spýtam sa mimovoľne:"Čo?" A on na to:"Úsmev!" a odkráča preč.
Pondelok: idem od Ričího smerom domov a sedím v buse takmer najviac vzadu. Ešte dozadšie si sadne jedna ženská. Po chvíli sa ma pýta:"Kočka, nemáš 20 centov na cigarety?" Ja odpovedám s čistým svedomím že nemám (lebo som fakt nemala) a dali sme sa do reči a bavili sa celú cestu. Čudné...
Utorok: idem do autoškoly. Sedím takmer vzadu čelom k posledným piatim sedadlám. Jedno je obsadené, 4 voľné. Sadnú si tam traja robotníci, štvrtý sa už nezmestí, tak si sadne vedľa mňa. Počúvam rádio ale mám ho tichšie nech mi nevybuchnú uši a zrazu počujem od jedného zo zadných sedadiel:"No čo, jak sa ti sedí? Pekná, čooo?" Chlap vedľa mňa kukne na mňa a odpovedá:"No hej, všimol som si, ale na mňa je trochu mladá." (zázračná sila dvoch copíkov:D) Vystúpili tam kde ja, lenže našťastie ma na zastávke už čakal kamoš...
Streda:"Stojím (kde inde ako) na zastávke a jediné miesto, ktoré je o 11:55 v tieni je tieň, ktorý vrhá pouličná lampa. Tak som sa doň postavila. Po chvíli došla za mnou taká pani a postavila sa vedľa mňa veľmi pochvalujúc moj "bystrý um" a šikovné postavenie sa do tieňa chudej lampy. Došiel mi bus, tak som jej povedala nech si ho užije...

Normálne, človek aby sa bál chodiť po uliciach =O

Výlet do Talianska + fotky

Naša škola má taký super zvyk, že vždy pre žiakov nášho ročníka usporiadava výlet do Talianska. Tak sem pridávam nejaké fotky + komenty k nim;)

Presne takouto jazdou sa posnažím ohúriť policajta v autoškole:D Toto bola Policajná akadémia v zábavnom parku Mirabilandia. stvárali tam všelijaké takéto a podobné kúsky a policajti v pozaddí úpne super trsali:D



Takto vraj bude vyzerať NewYork o niekoľko desaťročí. Fešák, čo? Socha Slobody bola padnutá na zemi a zachovala sa len hrava a ruka s ohňom...

Uličky San Marína. Veľmi ma sklamali, pretože nám bolo povedané, že San Maríno nemá dane a preto je tam všetko(!) omnoho(!) lacnejšie. Ha-ha, to sme sa ale "nasmiali"... (hlavne keď si človek vezme o polovicu peňazí menej ako VŠETCI ostatní...)




A na záver: čo by bolo Taliansko bez mora a slovenských krásavíc? :D

Sila myšlienky zabudnutého kvarteta

Stáva sa mi to skoro stále. Na niekoho myslím alebo sa o ňom rozprávam (nie sama so sebou:D) a on/ona mi vtom zavolá a tak podobne.
Zaspávam s myšlienkou, že by som si znova raz rada zahrala basketbal. Kedysi (keď som si ešte musela dávať pozor na dinosaury, t.j. VEĽMI dávno) som ho hrávala s mojimi troma kamošmi. Rozmýšlam, či ešte žijú, ako žijú, kde žijú... Jedného ešte stretávam, ale tiež žiadna sláva.
:::zaspala som:::
Ráno priviedlo fakt zlý deň môjho života (nič sa mi nedarilo, MHD sa kurvila, povedala som "umri" môjmu-bývalému- inštruktorovi lebo je to fakt debil, zmokla som, až som mala mokré spodné prádlo atď...), ale tento článok nemá byť o sťaznostiach;)
Idem na odber krvi a kto to nebeží dolu kopcom na bus? Prvý z trojice "spoluhráčov"!! Idem ďalej, však je čas príchodov do škol, tak sa niet predsa čomu diviť...
Krv je úspešne odobratá, vyjdem z ambulancie a hádajte, kto tam sedí a čaká na doktorku? Druhý z trojice!! Ja som myslela, že skapem:D Vraj čaká na odber tiež. Tomu sa vraví náhoda!!
Nastúpim do busu, že pred vyučkom ešte pôjdem von (viem, dakomu sa to možno zdá čudné, ale je to jednoduché- dvaja ľudia idú na odbery svojim doktorkám a potom sa stretnú, poflákajú sa a idú do školy) a zo zvyku vystúpim o zastávku skôr, než by som vystúpila dnes. Plesnem sa po čele, že ómg, mne už úpne hrabe! Naštastie za chvíľu šiel ďalší bus. Nastúpim a... doprčic, no nieje to Tretí z trojice??? Tak som sa zamýšlala, či mám prejsť bus a ho pozdraviť. Už asi 2 roky som ho nevidela, patrilo by sa aspoň pozdraviť však býval to kamoš, ale... už musím vystúpiť. Jedna zastávka je proste príliš krátka...

Beyond belief ... (what happened on saturday)

Verte neverte, ale áno.
Nikto to nepredpokladal, ale áno.
Vážne sa to stalo.
Po takmer troch rokoch.
Veci tak normálne, ktoré už zapadli do zabudnutia sa znova stali.
A to nasledovne:
Ako prvá som prišla pred bránu ja. Už tam stála bývalá učiteľka, spolu s riaditeľom hrajúcim tenis. Potom prišiel "Môj Brat". Chvíľu nato moja Bývalá Spolusediaca a objali sme sa. Potom Takmer Rafťáčka, Pricvik (:D), Už Vysoký Krpec, Škriatok, Flegmoš, Yogi a Slnko. Spoločne sme prešli vstupnými dverami prvého stupňa ZŠsMŠ C.23 , baby prvé, potom chalani. Postupne prišli aj ďalší (Už vodič, Ostrielaný V Živote, Ten čo opisoval "Kúlové veci od tonyho" a Nahlas Rozprávajúca), polovica bývalej triedy. Sedeli sme okolo stolu a trepali kraviny prelínajúce sa s okamihmi ticha, kedy bolo počuť len tikot hodín.
"Ako škola?" a "Máš frajera/ku?" boli najčastejšie otázky:D Pojedli sme, popili sme, pokecali sme (ach, ale zistila som, že sa proste NEVIEM rozprávať bez dvojzmyslov... vždy som znela úchylne, tak som potom radši len počúvala:D predsa len tá učiteľka učí ešte moju ségru:D), poohovárali naše profky a za 3 hodiny sme sa zdvihli.
Komorná zostava šla ďalej pripíjať na nás a naše znovu-stretnutie. Fakt pekné:) Mne sa páčilo. Zdalo sa mi, že som stade nikdy neodišla a prišlo mi to čudné ale ok:D

Veľké poďakovanie LESÍÍÍ, ktorá to celé vybavila!!! DÍKI LESI:)
Teším sa o rok:D
Čo vravíš?;)

"Tichá "domácnosť" "

Muž so ženou sa nerozprávajú. On príde domov, ona číta ženský časopis a ani naňho nepozrie lebo by zbytočne (!) stratila niť... On ju ani nepozdraví, nemá dôvod. Už dávno spolu skončili. Jediné, čo majú spoločné, je byt. Každý má vlastné myšlienky, priateľov a milenca...

Toto práve prežívam aj ja. Samozrejme, obrazne vzaté, nemám byt ani milenca:) A ani manžela, keď už sme pri tom:) Dokonca tu ani nejde o osobu opačného pohlavia a ani o domácnosť. Slovíčko "tichá" (nech je to už čokoľvek) to však úplne vystihuje.

Ráno prídem do triedy zamierim k svojej lavici (prirovnám ju k vyššie uvedenému bytu), dojde spolusediaca a buď sa pozdravíme alebo niekedy ani to nie. Však načo... Cez vyučko medzi nami vládne atmosféra "tichej domácnosti". Už viac sa nerozprávame. Už si nepomáhame na písomkách. Už si nehovoríme zážitky ani... vlastne už NIČ.

Niekde sa stal skrat a naše priateľstvo asi už krachlo. Ale mňa nebaví držať bobríka mlčania, aj keď každé slovo, ktoré by som povedala by vyznelo už smiešne, absurdne. Ani sa mi nechce nič vymýšľať lebo tak isto ako ona... asi už nemám dôvod.


Len tak rozmýšlam... dostanem(e) sa niekedy z tejto napätej atmosféry? Pretože sa každú hodinu cítim... ako? Ako pako...
(rým na koniec ako kultúrna vložka:D)

A čo chceš robiť v budúcnosti?

Otázka, ktorú slýcham čoraz častejšie. A taktiež čoraz častejšie ma znepokojujú moje neurčité odpovede odbiehajúce od témy. Ale aj "neviem" je vraj odpoveď. Lenže za odpoveď sa to nepovažuje tesne pred maturitou... Lebo už sa zase vidím, že maturitné predmety budem losovať hodinu pred ich odovzdaním vedeniu.
Chcela som byť už vela vecí...
...astronautkou keď som kukala SratGate a skúmať iné galaxie (lenže mám takého silného tušáka, že v galaxiách nerozprávajú všetci po anglicky ako v SG:D)
...čarodejkou keď som čítala prvý diel Harryho Pottera (ja viem, naivné detské túžby:D)
...bohatou a slávnou (teraz to nehávam na manžela, ja sa len poveziem:D)
...hlásatelkou v rádiu (stále si myslím, že by to bola haluz)
...pilotkou (lenže chybička se vloudila, keďže sa bojím lietadiel)
...archeologičkou (potom som došla na to, že by som si pri tej práci od nudy zožrala vlasy)
...scénaristkou (bola by fakt haluz písať filmy)
...módnou návrhárkou (kreativita je haluz:))
...novinárkou (robenie vecí na poslednú chvílu je-žiaľ?- moja veľmi silná stránka:D)
...psychologičkou (skúmať ľudské duše, to je moje:))
...sestričkou v ambulancii

Na to posledné som prišla dnes, keďže som sa v tých priestoroch trochu pomotala. Čo treba na takú sestričku? Biológiu (tak či tak sa jej nevyhnem) a chémiu (nejak moc si fandím:/ )? Aj fyziku? Tak to som v prdeli...
Sú na to veľmi veľké nároky ale po 1. sestričky pomáhajú ostatným, po 2. všetky sú pekné(:D), po 3. biele "uniformy" sú fakt špica a po 4. môžem zužitkovať všetky svoje znalosti o rôznych chorobách.
A tých znalostí je pomerne dosť, to mi verte.
Ani injekcie sa už nebojím.
A neunudím sa tam!!

Ale ako sa tak poznám, tak o týžden budem chceť byť dačo nové:D A ak sa moje chcenia budú v pravidelných intervaloch opakovať, tak si už teď viem vyrátať, čo budem chceť byť v čase maturít a aspoň si môžem vybrať tie semináre!!
To je prístup k zodpovednosti z budúcnosti, čo?:D

Kto zaváha- nežere (aspoň u nás doma)

Smska cez anglinu:"Čau sestra pani Santovej, kúpila som nám Tixy (taký druh čipsov), keď dojdeš domov, tak si ich zjeme!!!"
Hurá, teším sa, konečne dakto na mňa myslí s jedlom. A to ešte sa ségra vybrala do obchodu LEN aby mi dačo kúpila. Raj na zemi!!!
Domov sa mi však podatilo dojsť až v neskorších hodinách a bola som plne zamestnaná inými činnosťami, takže som si ich odložila na neskôr, celá šťastná, že mi ségra nechala POLOVICU balíčka. Tak som jej šla poďakovať, že si veľmi vážim, že mi nenechala len posledných 5 ochrchlaných kúskov a dozvedela som sa, že sa tak stalo len preto, lebo kúpila 2 balíčky a jeden už zjedla a potom odjedla trochu aj z môjho ale začalo jej byť zle...
Ajtak je všetko fajn:) Tak sa teda idem v skorú noc pustit do svojej porcie, zjem asi 10 čipsov a schvátila ma únava, tak som si ich odložila na zajtra.
***
Ráno idem kuknúť do špajzy, prázdno, nič, kúdole prachu preháňajúce sa po divokom západe. Mama nič nevie a od tata som sa dozvedela, že včera jak so ségrou (áno tou, čo sa LEN PRE MŇA(!) obetovala a šla do obchodu) kukali film, tak on ich chcel zjesť ale ona striktne povedala že: "Nie, šak tie patria Dee!!!" a tato na to odvetil, že:"Dobre, tak si daj z nich ty..." A ona ich poslušne dojdedla.........

Keby som vedela čo ďalej, nestála by som tu jak riť nastavená na kopanec...

Bóóóže jak sa já dnes len nudím!!! (Som už takmer zdravá, takže hovním doma a už vládzem aj rozmýšľať...Bože, toto bude tak odveci post:D)
Rozstrihla som staré tričko a našila som obrázok z neho na nové. Ja som ŠILA. Toto u mňa NENI normálne!!! Teda, niežeby som bola dáka panička, ktorá šalie keď sa jej odštiepi nehet (ja šaliem vždy:D) ale poukazujem na to, že za bežných okolností sa takýmto činnostiam ja nevenujem.
A dokonca som si dnes aj upratala v poličke pod stolom!!! Nenávidím upratovanie, takmer viacej ako komáre a úlohy z nemčiny, ale ajtak som si polovicu (! netreba to na prvýkrát preháňať) vyhádzala a UPRATALA.
A nechápem, prečo to sem vše píšem...:D Asi mi už začína preskakovať. Už sa mi ani do denníčka písať nechce, NEVIEM napísať jeden poondiatý sloh, HBO máme BEZ ZVUKU (wtfg???) takže ani filmy na telke už nekukám. A z tých, čo kukám na nete, sa vždy vyklujú totálne kraviny.
Takže čítam. Ešteže som tak dobre zásobená knihami, ale už ma bolí krk a oči:D

Tak, práve ste si prečítali môj momentálne Strašne zaujímavý život:D
Už končím, som na tom tak zle dneska, že normálne ROZMÝŠLAM (no taaak, to ešte pokračuje!!!:D), že si spravím Facebook!!!!! (po pol hodine- nie nespravím:D)
Idem radšej kukať Báthory...

Všetci za jedného, 32 PRE VŠETKÝCH!!!

s podnadpisom:

Sneží iba na západe Bratislavy.

Skvelé ráno. Nič okrem soboty nemôže byť krajšie ako vstávanie na druhú hodinu. Človek sa môže len tak pravelkávať v postielke. Zrazu začne tato vravieť o nejakom snehu... Kuknem von a SNEŽÍÍÍÍÍ!!!!!!!!! JUCHUUUUU!!!!!!!!
Vyjdem von a... sneží... a doriti!!! Fakt sneží. Vyhrniem si gate (pre ľudí, ktorí ma dnes videli: ja tak bežne nechodievam, bolo to LEN kvôli snehu!!!) tesne nad topánky, že aby sa mi zospodu nezamočili.


Prifičí trolej a fičíme na Račko. Vystúpim a...
Hej, asi tak. Ľuďom naokolo sa lámali dáždniky, ešteže mám reflexy a viem včas zatvárať oči. Prší. A dosť. Vtáky splachuje zo strechy, vyplavuje kapre do ulíc. Na električku zásadne nikdy nebežím, ale tak raz sa ešte ráta ako NIKDY.
Dojdem do školy, žmýcham huňu na kapuci tak isto ako aj rifle. Idem do teplákov z (gabikinej) telesnej ako 3/4 našej triedy (teda, tí mali tepláky zo svojich telesien). Huňa sídli na rímse a schne sa.



16:45 idem už z domu na nemčinu (dnešné nakupovanie darčekov "hneď po škole" sa nekonalo tak isto ako ani poobede lebo PRŠÍ. A DOSŤ!!!) v rytme že a-zase-nestíham-o-minútu-mi-ide-bus, dojdem k prechodu a vidím ho v diaľave ako smeruje na zastávku, tak sa obzerám ktoré auto by ma pustilo a... moment, šak bus práve ODCHÁDZA zo zastávky!!! Wtf... Obzriem sa vľavšie... bus, vpravo bus, vľavo bus, diagonálne vľavo bus, vpredu bus, vzadu bus, za ním bus, hore bus... Všetky krásne stoja.
Tak sa pridám k polovici Bratislavy čakajúcej na tej zastávke na jediný autobus- 32ku. Tá za minútu(!wow) príde. Jeden za všetkých, všetci do 32!!!

Ten správny alebo Napíšem Mu po roku(?)

Konverzácia na MSN z 21.8.2007
(scenzúrovaná verzia)

Denííííí hovorí (22:36): a inak jak sa prazdninuje?
On hovorí (22:38): zatial uplne super...akorat prave mam mierne stressy
Denííííí hovorí (22:38): hmmm?
On hovorí (22:42): tak vies ako je to sexom...na priatelkine kramy sa tesim pomaly ako na Vianoce
Denííííí hovorí (22:44): ohooo, tato tema ma zaujala
On hovorí (23:00): ...som kupil tabletku "den po"...zatial vyzera vsetko OK, akurat dufam aby mala buduci tyzden kramy... ak chces bezpecny sex bez stressov, prejdi co najskor na hormonalnu antikoncepciu....usetri ti to vela bezsennych noci
Denííííí hovorí (23:02): okokok ale tolko podrobnosti, to som nemyslela tym ze ma to zaujima ze sa chcem sprtat vo vasom zivote aj ked ma to zaujimalo, to hej ale tak chapeme sa
On hovorí (23:03): ja som ti to viac menej ani nechcel pisat, ale je lepsie ked ta na to upozornim aby si ty nedopadla tiez tak
Denííííí hovorí (23:05): dakujem, tak to si cenim
On hovorí (23:05): akoze...sex je fakt super ...ale zahravas sa s ohnom, fakt tabletky mas 99,95% ucinnost, ked mas kondomy, nikdy nevies ci ti nepraskne/nezosmykne
Denííííí hovorí (23:16): ok tak sa ti posnazim vtlct do hlavy ze neboj, vsetko dobre dopadne
Denííííí hovorí (23:16): a je super ze si taky chalan co sa o to tak stara
Denííííí hovorí (23:16): to sa ceni, to nesu vsetci
On hovorí (23:17): nedavno sme oslavili pol roka spolu naozaj mi na nej zalezi, a jednoducho nad tymto nemozem len tak mavnut rukou, ze sa to nejak vyriesi
Denííííí hovorí (23:18): jj tak to gratulujem to je super len tak dalej, spravny chalan
On hovorí (23:19): prestan, privadzas ma do rozpakov
Denííííí hovorí (23:19): ale sak je to pravda, zato ze ti vzdam hold nemusis byt v rozpakoch
On hovorí (23:20): dost bolo o mne....co ty? nechala si sa uz niekym zbalit?
Denííííí hovorí (23:23): ja mam pocit ze na vztahy sa ja nehodim... ja skor tak vselijak
Denííííí hovorí (23:25): tak ale dufam ze sa dakedy "ustalim"
On hovorí (23:27): aale podla mna si zatial nenatrafila na toho "spravneho" (nie praveho, pozor :)) )ja som bol tiez presvedceny ze sa na vztahy nehodim, ale prislo jedno dievca co vo mne rozburilo vetky hormony a popri tom je inteligentna a moja rovesnicka....skvele si rozumieme vo vsetkom jednoducho som strasne stastny ze ju mam
Denííííí hovorí (23:28): proc spravneho a nie praveho?
On hovorí (23:30): lebo podla mna je na zaciatku kazdy len "spravny"...ale akonahle ho spoznas lepsie a on bude nuteny riesit nejaky problem co sa vas tyka, uvidis co sa z neho skutocne vykluje ci ten PRAVY alebo len priemer
Denííííí hovorí (23:32): a co ak ty si myslis ze je ten "spravny" ale on si to nemysli?
On hovorí (23:32): akoze pol roka dozadu, keby mi toto niekto pisal, tiez by som sa akurat smial...ale ved uvidis sama...potom mi povedz ci som mal pravdu
Denííííí hovorí (23:33): ok ked budem s dakym pol roka tak ti to napisem... ajtak dufam ze ti raz napisem ze si mal pravdu aj ked by to znamenalo priznat ze MUZ mal pravdu ale tak treba robit kompromisy
...

dúfala som,že aj o mne bude raz niekto takto písať človeku, ktorého videl len raz v živote=))


Tento post nevznikol preto, aby som odhalila Jeho súkromie. Ani aby som odhalila svoje súkromie. Vznikol... a vlastne ani neviem prečo... Len cez chorobu som si kukala staré uložené konverzácie a hentú som tam našla, tak mi prišla vhod (to sú niekedy ale kurva náhody, he???).
(Nemysli si nič povrchné plís. Som rada, že mi pomáhaš s plnením mojich snov:))

Dnes je ten deň, na ktorý som nepriamo čakala takmer rok a pol. Hentá konverzácia s Ním sa odohrala mesiac po rozchode s jedným chalanom, po ktorom som sa asi miliónkrát zaprisáhavala, že už *N*I*K*D*Y* nebudem mať nikoho viac-ako-rada. Najprv úspešne. Ten čas by som považovala za fakt skvelý, nič mi nechýbalo, skrátka-užívala som si. Bezhlavo, nehľadiac na následky. Striehla som si, aby som nikdy nepocítila Ten Pocit a darilo sa mi. Asi odvtedy mám takú degeneráciu tažko prejavovať city. Darilo sa mi byť úplne necitlivá, potom sa moja necitlivosť premenila na niečo neidentifikovateľné, pocit ani taký ani taký. Proste NICOTA.

Do roka a do dňa???

Čím ďalej tým častejšie počúvam výčitkárske reči mojich spolužiačok prečo som im to nepovedala. Ale ČO som im mala povedať??? Že ho neberem ako spolužiaka, ako kamaráta, nepáči sa mi(asi), nevyhľadávam jeho spoločnosť ani ho neneznášam??? Keď som sama nevedela o čo mi ide a ani som tomu nevenovala pozornosť, že "šak načo"???

Ako sa vlastne taký človek zamiluje? (commenty, commenty pls:D)

Tak tu teraz piatok večer sedím a dávam dokopi tento článok aby bol na zajtra hotový. Necítim sa zvláštne. Vôbec nie nejako DOSPELEJŠIE alebo ako. Cítim sa tak... tak... akoby som to bola pravá JA.
Ešte stále neviem, či Mu mám napísať, lebo:"Čau, už rok sme si nepísali ALE vtedy si mal pravdu..." mi znie torchu odveci:D


prajem krásny deň a nezabúdajte byť šťastní. Ja som.
...snáť ste odo mňa nič osobné v článku ani žiadne city nečakali???

Mimo stien svojho "bejváku"

Konečne vonku. Konečne po mesiaci, kedy sa mi prelýnali horúčky s kašlom som vonku. Normálne som už zabudla, čo sa v takom "vonku" vlastne robí. Prší. A dosť. A čo je najlepšie tobiť v daždi? Ísť von. Bez dáždnika, šak načo, keď mám kapucu. Kapucu, cez ktorú nič nevidím, akurát tak špičky svojich nôh:D
Zistila som, že pri chodení musím používať okrem dvoch nôh aj dve ruky. Jednou si pridŕžam kapucu aby mi nepadala do lízatka v druhej ruke.
Smer---> Machnáč (no to mi podrž, nebola som tam už... ROK?). A v takom Machnáči je celkom problém pre skupinku 7 ľudí aby si sadli, lebo údajne "voľný stôl" až taký voľný nebol:D
Vinco:"Čáááv, ty tu čo robíš???" a už si aj prisadáme k trom úpne neznámym chlapíkom. Z čoho jeden bol gynekológ... (ehm, tak sa teď zamýšľam, že keby som mala známeho gynekológa, ja by som k nemu asi nešla:D) Tak nám rozprával svoje veľmi poučné príbehy pri asistovaní na vyštrovaní 1500 ročnej babky. Chudák:D
Okrem toho som tam postretávala ďalších dávno (ne)zabudnutých kamošov (ach, staré dobré časy na MiniKvase... teraz som akože zamyslená, zavreté oči a úsmev na perách... ale tieto časy sa mi páčia ešte viacej=D)... A po pár chvíľach sme sa odobrali zase ďalej, musíme zabiť čas do 22:30. Dee je hladná, ide sa na bagetu. Bagetovali sme už vo veľmi zredukovanom počte asi 3/4 hodinu, a popritom sme si vymieňali historky s predavačom, jeho asistentkou a ďalšími troma zákazníkomi.
Pokračujeme ďalej. Cielová rovina---> NEPREKONANÁ. Dvaja z našej trojčlennej skupiny niesu podľa predstáv pána s náramkami... Prší. A dosť. Tak dáme ešte jednu prechádzku mestom, ne?:D Až nejak spontánne došlo na to, že pome už het z mesta. Niesom proti=D A zistila som, že mi zmenili cestovný poriadok (kto si to má všetko pamätať???:D)!!!
Tento večer by som charakterizovala ako jeden z tých pozitívnejších. Hlavne pre spoločnosť niektorých konkrétnych ľudí a že som bola vonku:D

In love with myself:))

Juchuuu, juchuuu!!! Konečne sa mi veci vracajú do normálu!!! Juchuuu!!! Po nehorázne rozlietanom období plného nového a zaneprázdnujúceho som konečne znovu uchopila svoju povestnú "pevnú" pôdu pod nohami:D Vlastne nikdy som pod nohami nič nemala ale aj to mi chýbalo:D
Včera som odovzdala kľúče od steny-mojej pol ročnej súčasti-a zistila som, že to vlastne nechcem. Chcem liezť aj naďalej:) A budem!!! :P
Teraz...
...sa všetko vracia do normálu.
Správam sa ako ja, myslím ako ja, cítim ako ja, smejem sa ako ja, chcem tie isté veci ako ja, proste... som to zase raz *J*A*
Nesnívajú sa mi divné sny a som zase raz optimista:D
Akoby sa natiahol čas. Alebo skôr si viem veci už utriediť. Je to proste super:D

Jaaa som vedela, že tento čas raz musí prísť, čas, kedy sa budem môcť zase raz pozrieť ráno do zrkadla a povedať si:"Deni, zlatko, prečo zrovna ty musíš mať také divné vlasy???" a ísť na zastávku v rytme nejakej zase idiotskej ale uletenej pesničky...
Everything´s ALLRIGHT:D