Pohoda, klídek a... a tak prečo sa rovno neodviezť domov na BMWcku?

Dneska bol taký totálne pohodový deň (článok má omeškanie asi 10 dní;)). Nejakým zázrakom sa dokonca podarilo slniečku predrať cez mraky a krásne si trónilo na čisto modrej oblohe. Úsmev hore! :)
Kvôli konferencii na uzavretie známok nám odpadli posledné 2 hodiny, tak som mohla ísť domov prvýkrát po dlhej dobe PRED OBEDOM(!). Mala som celé popoludnie sama pre seba, tak som sa tešila, že si prečítam časopis (to slovo je u mňa už archaizmom, keďže absolutne NETUŠÍM, kedy sa mi také dačo do ruky podarilo vziať a mala som aspoň pol minúty voľna na prelistovanie), sadnem si, pustím CDčká spred štyroch rokov a nejakú starú klasiku... :) Proste pohodička :)

Cestou domov si zámerne nechávam ujsť busy aby som sa mohla prejsť a keď zamierim smerom hore na kopec, tak pri hoteli si všimnem jedno dosť pekné veľké auto, tak som si dopriala chvíľu, aby som sa pohľadom naň dostatočne pokochala. Fakt pekné, veľké, čierne a nablískané :)
Zrazu som si všimla v aute šoféra, ktorý začal vystupovať a blížil sa ku mne. Slnečné okuliare, kožená bunda... no zbohom, skončím na prostitúcii, tomu chlapovi nemám šancu ujsť.
Zakričal moje meno. Ehm... čo? Priblížil sa dosť blízko aby som v ňom spoznala dávneho známeho. *H*A*L*U*Z*!* :D Hodili sme kus reči, keď mi navrhol, či ma nehodí domov na bavoráku. Prečo nie? :P Ako šofér-začiatočník som skoro explodovala pri tej sile motora, čo bolo auto schopné zrýchlenia!!! No raj proste! :D
Pohodička, klídeček... tak prečo ísť domov pešky? :)))