Trpezlivosť ruže prináša... ALE JA NECHCEM ŽIADNE DEBILNÉ RUŽE!!!

Na začiatku každý dostal 100% trpezlivosti. Postupne ako človek žije ďalej a ďalej je skúšaný rôznymi "nástrahami". A trpezlivosti ubúda a ubúda...
Prvý deň na trpezlivosti hrdo svieti stovka.
Druhý deň na trpezlivosti svieti stovka.
Tretí deň stovka začína blikať, tak sa večer nahradí deväťdesiatkou.
Štvrtý deň ste už otrasení, že to včera tak kleslo a nevydržíte to a niečo pre to spravíte, ale nemá to cenu a ajtak trpezlivosť klesne na 80%.
Piaty deň ešte žijete zo včerajška, tak trpezlivosť ostáva neznemená.
Šiesty deň zase začínajú pochybnosti, keďže vy sa stále snažíte ale každému je to úplne ukradnuté a trpezlivosť klesá a klesá a klesá a kle...
Siedmy deň klesať neprestáva... 50% ...
Osmy deň dosiehne 10% keďže vás už vážne tlačí čas a aj nervy sa začínajú priečiť vašej ľadovcovej vôle.
Deviaty deň trpezlivosť dosiahla 3%. Všemožne sa snažíte, ale ajtak klesá. Hlavne na to nemyslieť! ...ale ajtak klesá.
Desiaty deň si trpezlivosť pomyslí:"Kurva, tak to je ale drzosť!" a klesne na 2%. Keby bolo po jej vôli, tak je veľkosti -82% lenže hrdo ju zastavujem, pretože (jak je opak trpezlivosti?) antitrpezlivosť premieňam na nabrúsenosť.
Desiaty deň večer trpezlivosť začne surfovať po nete a hľadať si tabletky na ukludnenie, lebo sa nechce vzdať posledných dvoch percent..............

Na ceste spomienkami...

-Ako sA vOlá toTo na zipse?
-jAzdec.
-PoĎ sa hRať s jAzdCOm na ziPse!!!

-Stretneme sa na tvojom teritórku?

-Nieee, Daniel nesmie umreť!!! Už nikdy nebudem kukať žiaden seriál!!!

-Leo

-Chcela by som dať zahrať pre Deni a Lesi, pretože ich hrooozne lubim!!!
-Prečo plačem?
-Ja neviem, ale budem s tebou...

-What´s your name?
-Csilla.
-WTF?!
-No fuck! Just "Csilla"!!!

-Ľudia sú takí, akých si ich pripustíš aby boli.

-Neviem, prečo sa tak vzrušujem

-Starého si vyjebal oknom?(=pozoruješ hviezdy?)

-Alte Liebe roestet nicht.

-Život je skvělý pokým nezeslábneš.

-Mám sa tváriť prekvapene?

-Stavíme sa, že sa stavíme???

Nech sa páči, naštvi si Dee do akej miery chceš ;)

Tu je zoznam slov a fráz, ktoré neznášam:D

1. "ALE"
... bolo super, ALE... Je mi fajn, ALE... Je to úžasné, ALE... Mňa z tých "ale" už fakt drbne... Lebo to znamená, že nič nebolo SUPER, NIEJE mi fajn a už vôbec to neni ÚŽASNÉ!!!!! Je to fajn ale(!) neni to úžasné... to znamená, že ajtak je všetko na hovno ale nechceme to priznať...
2. "počkaj"
..."Máš teraz čas?" "POČKAJ chvíľku..."; POČKAJ zavolám ti... kurva, prečo by sme mali ČAKAŤ??? Na ČO čakať? Na niečo čo vôbec nemusí prísť????? Dneska som zistila že to slovo neznášam, lebo kamoška volala s chalanom a chcela sa porozprávať a on jej na to že "počkaj"... to je síce celkom pekné ale čakať už 25 hodín vtipné teda nieje!!!
3. "Ty by si sa mala sústrediť na štúdium!!!"
... aaano? Lebo úpne šeci sa sústredia len na štúdium... a AKO sa môžem sústrediť LEN na učenie??? Na to čo ma ABSOLÚTNE nebaví a v momente by som vedela vymenovať 523 (minimálne) vecí, čo by som radšej robila miesto učenia...???
4. "Ako sa máš?"
...kurnik nevoláte mi/nerozprávate sa so mnou preto, lebo chcete vedieť ako sa MÁM!!! Táto otázka sa pokladá len vtedy keď nemáte ako začat konferu alebo sa vám nechce baviť ale ste donútení... fajn, dakedy fakt chcú ľudia SKUTOČNE vedieť ako sa máme ale... (agh, zase to jebnuté ale!!!:D)
5. "papa"
...omg, to je tak prihoretý pozdrav!!! Viac nekomentujem, musím ísť vracať...:D
6. "Musíme sa porozprávať."
...ale prd musíme, musíme len umreť a to je všetko!!! (ako som tak pátrala v knihách, toto je najneobľúbenejšia fráza vo vzťahoch:P ) Nič nemusíme keď nechceme!!! Tak ma opovážte do niečoho nútiť :P

...tak... som masochista keď sa toto dostáva na verejnosť:p Čo už, každý má dáku úchylku... aspoň niesom nekrofyl:D fuj fuj:D

Veci odveci :D

-Toto je zlé.
-Ja viem.
-Toto je prúser.
-Ja viem.
-Ale obrovský.
-Ja viem.
-Doriti.
-Ja viem.
-Čo ti sere?
-Ja viem.
-Kua!!!
-Ja viem.
-Nodopiče, tak toto je moc zlé.
-Ja viem.
-Vieš?
-Ne... :/

Minulosť, ktorá (sa) vracia

Niektoré životné okamihy si nedokážeme tak dobre zapamätať, poprípade u mňa býva veľmi žiadaným a stálym zvykom, že v najdôležitejších životných okamihoch sa môj mozog s pamäťou vyberú niekam veľmi ďaleko, najlepšie na ostrov Fidži... a nielen vtedy.

Prajem všetkým:
Rozprávam sa s kamoškou, nejak už ani nevnímam čo mi hovorí. Odlietam na ostrov Fidži a pozorujem krásu jeho prírody. Preberiem sa z omámenia, otvorím oči a tam biele kachličky. Čo sa deje? Nejak ale nemám čas sa tým zapodievať. Za sebou počujem kamoškin hlas, ale nemôžem sa otočiť. Príliv a odliv, vyhrievam sa na pláži tohto nádherného ostrova. Škoda, že telo ostalo na Slovensku, myseľ je však v tropických horúčavách. Teraz ležím. Neviem prečo ani kde, stále počujem hlasy. Ah bože, kedy to už skončí?! To je jak zrelá na psychiatriu!!! More, vlnky, slniečko... Sedím. Juhuuu, ja SEDÍM!!! Pomaly mi dochádza, čo sa deje. Už Fidži neuvidím, už tam ani nechcem ísť, je tam teplo! Hoci, tam sa nikdy nenudím...

Just a dream...?

Sedím na lavičke, v ušiach Stay together for the kids od Blinku. Premýšľam. V hlave mi stále víria tie slová:"My spolu nebudeme, nebudeme, nebudeme, nebu..." Niektoré veci sa proste dejú aj keď nechceme... Idem domov, už je zima. Ľahnem a predtým než zaspím si to stále premietam v hlave... my... spolu... nebudeme... Sníček sa vplýžil do hlavy...

***

Ráno?
Nie, ešte je tma.
Čo sa... ach áno, včerajšia smska.
Nebudeme.
Nebudeme?
Kto je, že to povedal?

***

Ráno?
Ráno.
Sen?
Nie, realita.
Nebudeme?
Šak počkaj!!!
Kto sa smeje naposledy...
...ten sa smeje naposledy!!!
Ja sa ešte smiať BUDEM :P