(pravdepodobne) Naposledy

Môj život bol už od začiatku dobrý, šťastie sa striedalo s horšími chvíľkami, taká sínusoida. Jednoducho netypický, svojský, občas kopírovaný, pôžitkársky... ale hlavne môj :)
Na detstvo si sťažovať nemôžem, mala som to, po čom moje detské srdiečko zatúžilo (okrem Barbie domu a psa:D), škôlka super, odvtedy najlepšia kamarátka.
Škola taktiež super, celá trieda sme boli jedna partia (veď nás bolo len 13:D), pozeranie hororov u spolužiakov, opekačky, veštenie s Lesi, úžasné Školy v Prírode s diskotékami, proste super :)
Stredná- prvé lásky, po čase som trochu "skrotla", lyžiarsky, Taliansko, abstinencia (:D), nové známosti, proste úplná pohodička:)
Teraz som prijatá na VŠ, ktroú som chcela (no, najprv nechcela, ale teraz mrte chcem:D), stále nemám prácu, ale osobný život na výslní, čaká ma leto, jednoducho THAT´S LIFE :)


Zistila som, že človek musí byť pre mňa inšpiráciou aby ma zaujal. Aby som ho mohla obdivovať, zbožňovať, písať články z jeho múzy. Nehovorím, že teraz múzu nemám, práveže mám, lenže z opatrnosti neužívam príliš veľké dávky, aby nezmyzla priskoro.


Takže, týmto by som sa s dôstojnosťou a cťou chcela rozlúčiť so všetkými mojimi čitateľmi (aj keď ich veľa nebolo, ale aj to málo poteší) a chcela by som vám oznámiť, že toto je (pravdepodobne) posledný článok, ktorý na tento blog píšem. Áno, bude mi to tu chýbať, ale myslím, že práve teraz je ten správny čas na to, aby som sa pohla ďalej, niekam inam. :)

"Buď si svoju cestu nájdem, alebo si ju vytvorím!"
(Hannibal- Postrah Ríma)