C8H11N vraj je droga!

...alebo LÁSKA podaná z čisto chemického hľadiska...

V hlavnej úlohe:

• fenyletylamín-> je blízky amfetamínom, čo je skupinka návykových drog, čiže keď je človek zamilovaný, stáva sa vlastne narkomanom
• NGF-> táto látka u nás stúpa pri bozkávaní milovanej osoby. Keď sa nám jej/jeho nedostáva, môžme mať v až taký deficit NGF, že sa začne vykučovať sérotonín a to vyvoláva žiarlivosť
  
• tzv. "kyselina nežná"-> pomáha regulovať mieru stresu vo vzťahu; je kombináciou endorfínov, opiátov vlastného tela produkovaných v mozgu
• oxytocín-> produkt, ktorý napomôže procesu ustálenia nášho vzťahu, čiže prechodu od zamilovanosti k lásk; je to hormón vernosti; stúpa priamoúmerne s telesným kontaktom s milovanou osobou
• zhrnutie-> tieto "drogy" však neúčinkujú večne, NGF vyprchá po roku alebo dvoch a na "kyselinu nežnú" si postupne zvýkáme
  

Con te partiro...

Vyzerali čudne. Sedeli vedľa seba na sedadlách obrátených chrbtom k jazde. Obopla som si rukami telo, nepredpokladala som, že bude až taký chladný večer. Alebo možno to bol chlad vyžarujúci z nich? Nie, cez autobus to predsa nefunguje... ?
On mal ruku obopnutú akoby okolo nej, ale dlaň mal nacapenú na skle. Ona mala prekrížené ruky. Ale najprv som si všimla pohľad. Neprítomný, bojazlivý, určite mala strach. Sledovala neurčitý bod za sklom autobusu. Zhrozene odvracala hlavu s plačom na krajíčku. A on jej len hovoril veci do uška ďalej a ďalej... V tvári vyzeral naštvato. Nie! Akoby ju do niečoho nútil. Ona naopak nehovorila nič. Nechcela ani počúvať...
Viem, že rýpať sa v cudzích životoch sa nepatrí. Len som dneska videla takú scenériu a napadlo ma, že ešte som nikdy neopisovala ľudí takto, tak to skúsim. Z ich výzoru odo mňa nechcite nič, lebo ten ma nezaujímal. A jedna červená na semafore je predsa na toľko vecí trochu prikrátka.

Reklama!!!

Achhh, no proste nemožem z toho!!! Je to geniálne, krásne, zaujímavé a... a ja neviem čo, veď posúďte sami:
1. rolujte stránku môjho blogu nadol a kukajte vpravo
2. pod označením "Ďalší na rade" nájdite Swarovskeho (myslím, že je hneď prvý)
3. kliknite na jeho blog a nájdite článok s označením "dusok bolavej zavislosti"
4. a čítajte, a čítajte, nechajte sa omámovať a čítajte...

Ak nemáte cit pre tajomno a lásku, radšej sa ani neobťažujte, ale ja si fakt myslím, že je to úžasné:)

Cieľ: 49° 10' severnej dĺžky a 17° 05' východnej šírky

Slavín.

Pamätník padlých ruských vojakov. Miesto, ktoré sa nachádza vysoko nad Bratislavou. Jeho monument je takmer 40 metrov vysoký a na jeho vrchole sa nachádza sovietsky vojak so zástavou. Keď som bola malá tak som ho cez strechy domov videla len vojaka a vždy som si myslela, že je to nejaký robotník opravujúci anténu:)

Na pamätníku sú vyryté mestá Slovenska a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.

Prvý raz som vystúpila na Slavín asi pred dvoma rokmi so svojimi spolužiačkami a kamarátkami a čítali sme si časopisy. Pekná idilka popoludnia ale nevystihla podstatu. Tak som sa raz na Slavín vrátila. Sama. Chcelo sa mi chodiť, tak som chodila. Vyšplhala som veľa veľa schodov a ciest a dostala som sa na Slavín.

Sadla som si na parapetu (či obrubník, či jak sa to volá:D) a sedela som. Pozorovala som hustú premávku Šancovou ulicou a v diaľke zanikajúci ruch mesta. Od striech domov sa odrážalo slnko. Z každého kúta Bratislavy som mala spomienky. Tam býval môj najlepší kamarát, hentam chalan ktorý sa mi páčil, rovno predomnou pole na ktorom sme sa raz so spolužiačkou boli len tak vykričať.

Páčilo sa mi, ako je oproti mne všetko také malé, ako mi slniečko pečie na chrbát, aj rytmus hudby hrajúci mi v ušiach. Tak som si ľahla a nechala sa unášať teplom slniečka.

Keby dačo, keby som nedvíhala telefón, pozerám na krásy mesta...........

"I know what you did last summer"

Taká maličkosť a akú radosť vie urobiť. Hlavne keď do nás vdýchla to stratené... Naširoko som sa usmiala hlavne preto, lebo som sa na krátky okamih začala cítiť znova sama sebou.
Zrazu som to uvidela. Pohľady sa nám stretli, tak som rýchlo odvrátila pohľad šťastná, že už sa viac niet na čo pozerať. Bol to len záblesk. Zlomok sekundy. Silný, prenikavý, zvláštny zlomok sekundy, ktorý skončil jediným otočením hlavy. Nechala som sa unášať vo víre krásnych slov. Avšak len na okamih.....................
Tak som zavrela oči a nechala som do seba prenikať atmosféru krásy a toho slova, čo sa vždy tak strašne bojím vysloviť. Keď som ich otvorila, prihováral sa ku mne nový deň. Jeden deň sa znova zobudíte a zrazu si uvedomíte, že tu niečo nesedí. Že sa niečo stalo. Že vonku je síce veľmi krásne ale niekde ľudia ajtak kričia.
Pokojne sa tvárte, že sa vás to netýka, sú to predsa úplne cudzí ľudia. Berte ohľad na vlastný život a šťastie.
Užívajte ho,
Tešte sa z neho,
Obohacujte ho,
Buďte šťastní!!
Štastie neprichádza zvonka, musí vychádzať z vnútra.
Pokojne sa tvárte, že sa nič nestalo. Ale ono vás to dobehne. Dostane vás to priamo v tej najneočakávanejšej chvíli. Hlboko v noci keď budete skĺbené pod perinou sa to po vás začne vyšplhávať, pomaly, pokojne, má to čas, nikam sa neponáhľa... Vyšplhá sa to až k uchu a nežne vám pošepká:"Ja viem, že máš strach," a vy len ticho tisnete pery lebo viete, že má pravdu. Každý má niekedy strach..........