Mimo stien svojho "bejváku"

Konečne vonku. Konečne po mesiaci, kedy sa mi prelýnali horúčky s kašlom som vonku. Normálne som už zabudla, čo sa v takom "vonku" vlastne robí. Prší. A dosť. A čo je najlepšie tobiť v daždi? Ísť von. Bez dáždnika, šak načo, keď mám kapucu. Kapucu, cez ktorú nič nevidím, akurát tak špičky svojich nôh:D
Zistila som, že pri chodení musím používať okrem dvoch nôh aj dve ruky. Jednou si pridŕžam kapucu aby mi nepadala do lízatka v druhej ruke.
Smer---> Machnáč (no to mi podrž, nebola som tam už... ROK?). A v takom Machnáči je celkom problém pre skupinku 7 ľudí aby si sadli, lebo údajne "voľný stôl" až taký voľný nebol:D
Vinco:"Čáááv, ty tu čo robíš???" a už si aj prisadáme k trom úpne neznámym chlapíkom. Z čoho jeden bol gynekológ... (ehm, tak sa teď zamýšľam, že keby som mala známeho gynekológa, ja by som k nemu asi nešla:D) Tak nám rozprával svoje veľmi poučné príbehy pri asistovaní na vyštrovaní 1500 ročnej babky. Chudák:D
Okrem toho som tam postretávala ďalších dávno (ne)zabudnutých kamošov (ach, staré dobré časy na MiniKvase... teraz som akože zamyslená, zavreté oči a úsmev na perách... ale tieto časy sa mi páčia ešte viacej=D)... A po pár chvíľach sme sa odobrali zase ďalej, musíme zabiť čas do 22:30. Dee je hladná, ide sa na bagetu. Bagetovali sme už vo veľmi zredukovanom počte asi 3/4 hodinu, a popritom sme si vymieňali historky s predavačom, jeho asistentkou a ďalšími troma zákazníkomi.
Pokračujeme ďalej. Cielová rovina---> NEPREKONANÁ. Dvaja z našej trojčlennej skupiny niesu podľa predstáv pána s náramkami... Prší. A dosť. Tak dáme ešte jednu prechádzku mestom, ne?:D Až nejak spontánne došlo na to, že pome už het z mesta. Niesom proti=D A zistila som, že mi zmenili cestovný poriadok (kto si to má všetko pamätať???:D)!!!
Tento večer by som charakterizovala ako jeden z tých pozitívnejších. Hlavne pre spoločnosť niektorých konkrétnych ľudí a že som bola vonku:D