...zase raz...

*V*Ý*R*O*K*Y*

Strach zo strachu

Stalo sa vám niekedy, že ste sa báli a nevedeli ste čoho???
...mne hej.

Bála som sa... niečoho. Niečo stále driemalo tam na pokraji bytia(wtf?:D) v mojom vnútri a strašilo ma to. Takmer každú noc sa mi snívali divné sny a budila som sa...

[:Mám strach
Kdesi hlboko pod kožou
Bojím sa čo sa stane
Keď skončí tento relatívny pokoj:]... {SlobodnáEurópa}

Rozšírené oči v nočnej tme prezrádzali veľkosť danej chvíle. Sčista jasna mi bolo všetko jasné(omg, toľko "jasov" naraz:D)...Myšlienka...

Viem čoho sa bojím, ako sa bojím a PREČO sa bojím. Lenže viem aj, že je všetko inak... Proste to cítim. Nebojím sa už... nemám prečo... just NO DOUBT :))

Nech sa páči, naštvi si Dee do akej miery chceš ;)

Tu je zoznam slov a fráz, ktoré neznášam:D

1. "ALE"
... bolo super, ALE... Je mi fajn, ALE... Je to úžasné, ALE... Mňa z tých "ale" už fakt drbne... Lebo to znamená, že nič nebolo SUPER, NIEJE mi fajn a už vôbec to neni ÚŽASNÉ!!!!! Je to fajn ale(!) neni to úžasné... to znamená, že ajtak je všetko na hovno ale nechceme to priznať...
2. "počkaj"
..."Máš teraz čas?" "POČKAJ chvíľku..."; POČKAJ zavolám ti... kurva, prečo by sme mali ČAKAŤ??? Na ČO čakať? Na niečo čo vôbec nemusí prísť????? Dneska som zistila že to slovo neznášam, lebo kamoška volala s chalanom a chcela sa porozprávať a on jej na to že "počkaj"... to je síce celkom pekné ale čakať už 25 hodín vtipné teda nieje!!!
3. "Ty by si sa mala sústrediť na štúdium!!!"
... aaano? Lebo úpne šeci sa sústredia len na štúdium... a AKO sa môžem sústrediť LEN na učenie??? Na to čo ma ABSOLÚTNE nebaví a v momente by som vedela vymenovať 523 (minimálne) vecí, čo by som radšej robila miesto učenia...???
4. "Ako sa máš?"
...kurnik nevoláte mi/nerozprávate sa so mnou preto, lebo chcete vedieť ako sa MÁM!!! Táto otázka sa pokladá len vtedy keď nemáte ako začat konferu alebo sa vám nechce baviť ale ste donútení... fajn, dakedy fakt chcú ľudia SKUTOČNE vedieť ako sa máme ale... (agh, zase to jebnuté ale!!!:D)
5. "papa"
...omg, to je tak prihoretý pozdrav!!! Viac nekomentujem, musím ísť vracať...:D
6. "Musíme sa porozprávať."
...ale prd musíme, musíme len umreť a to je všetko!!! (ako som tak pátrala v knihách, toto je najneobľúbenejšia fráza vo vzťahoch:P ) Nič nemusíme keď nechceme!!! Tak ma opovážte do niečoho nútiť :P

...tak... som masochista keď sa toto dostáva na verejnosť:p Čo už, každý má dáku úchylku... aspoň niesom nekrofyl:D fuj fuj:D

Technika v 21. storočí...

...konkrétne telefonovanie nemusí byť vždy len pôžitkom. Hlavne keď si ho nemôžte naplno užívať s rôznych dôvodov...
Ja nerada telefonujem...
1. keď som v MHD (minule som telefonovala a kamoška mala novinky a šeci ľudia sa na mňa tak nepekne dívali, jedna pani hovorila dačo o prílišnom rozkrikovaní sa:( )
2. keď som hneď vedľa našich (vždy spanikárim a správam sa v telefóne jak debil, čo si druhá strana môže zle vysvetliť... alebo najlepšie keď ma ODPOČÚVAJÚ!!! omg, snáť to nerobiaO_o )
3. počas sprchovania... (človek by ani nepovedal jak sa to v kúpeľni ozýva a susedia si môžu vychutnať hovor v priamom prenose)
4. 5 sekúnd po prebratí (lebo s veľkou pravdepodobnosťou všetko u nás doma ece spí a necem budiť a mám divný tlmený hlas keď ležim v posteli:D)
5. keď bežím na SADku, kedy daľší spoj ide za hodinu (no, je to celkom nepohodlné a nemôžem sa až tak sústrediť na hovor:D)
a...
...a to je všetko!!! Inak milujem telefonovanie... asi som na tom závislá:D No čo už...

What is & what should (not) be

.........bejvávalo.........
Musela som sa nad tým pousmiať. Kedysi som sa totiž správala rovnako... Och alebo nie, ja som tie príležitosti priam vyhľadávala, až raz som kvôli tomu zdrhla z "miesta činu"... Ešte stále som nechcela pochopiť, že veci sú tak jak sú...
.........now...........
...že veci sú tak jak sú a je to super. Musela som sa nad tým pousmiať. Teraz sa správal rovnako ako ja... Och alebo nie, už nevyhľadáva príležitosti, odkedy sme sa naposledy stretli a neviem čo robil po opustení "miesta činu"... Ale teraz zdrhol on. Ešte stále sa tomu svejem... že sú veci tak jak sú...

Pokúša ma sklerórza???

Čakám na prechode, že pojdem na zastávku a do mesta. Zrazu dokluše dáka baba a pozdraví ma.
Kukám na ňu, snažím sa ju zaradiť ale mala brýle (už beztak je pre mna veumi obtiažne rozoznávať neokukané človečie ksichtíky, nwm proč si ich proste nepamätám :/ ) a keď si ich dala dole sa spýtala:"Si Dee, že?" Odpovedám že jo, šak je to aj pravda... "Takmer som ťa nespoznala, vyzeráš ináč."
V hlave prehrabávam všetkých možných ľudí v okolí... bývalá spolužiačka? dakto zo základky? z okolia? z neminy? z... ???
"Tomu ver, ani ja som ťa skoro nespoznala!!!" odpovedám, už trošku mimo pravdy. Nebudem skúšať mená, ešte sa bude cítiť blbo, že neviem kto je. "Ty už si tretiačka na strednej, že?" "No jooo, som a čo ty, kam ideš?" Už v buse sa snažím voliť strašne neutrálne frázy a slová, ktoré mi zároveň pomôžu zistiť identitu slečinky vysokej asi jak ja a rovnako vyspelej.
"...ale idem s pani učiteľkou do mesta nakupovať, už vystupujem, tak čau." A hneď mi to došlo. Sestrina spolužiačka. O 4 roky mladšia. A vyzerá na môj vek. Či skôr ja na jej...
Čo už STUFF HAPPENS...
To Dee too :D