...po tvári jej začali stekať studené kvapky dažďa... Dotvárali celkovú kompozíciu jeho teplých pier a jej slaných sĺz, ktoré však on nevnímal... Bol priveľmi zaujatý jej dokonalými krivkami tela... ona plakala... veľmi... kvapky dažďa sa miešali s kvapkami slz na jej tvári a vietor jej rozčesával mokré, zlepené vlasy... načerveňané oči mala zavreté lebo vedela, že toto je posledný krát... pevne stisla jej kabelku ukrývajúcu devinu od kamoškinho frajera... musí to urobiť... prsty mala zaborené v jeho vlasoch, druhou rukou však šikovne pohla zipsom na kabelke... tá jej padla na zem, ale nebolo ju ani počuť... bola prázdna... ťažkú devinu s tlmičom už zvierala v mokrej a trasúcej sa ruke... odstúpila od neho, položila krehký ukazovák na spúšť a zamierila... široko-ďaleko bolo počuť len kvapky dažďa bubnujúce o rímsu vedlajšieho domu... dolu kopcom začala stekať červená tekutina spolu s dažďom... ona tomu však nevenovala pohľad... roztiahla svoj starý dáždnik a so sklenným pohľadom celá premočená kráčala do bieleho svetla hore na oblohe...
{ All Rights Reserved}
štvrtok 30. augusta 2007
Trocha depresie:D
Menovky:
Výplody mojej mysle
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Tak toto je uzasne... odkial to je??? je to smutne, ale velmi zaujimave, take az dojimave, lenze nie moc, pretoze nikto nevie, preco to spravila
Zverejnenie komentára