Sú rovno za mojím chrbtom. Iba utekám, radšej sa neotočím. Sú také krásne a zároveň také desivé. Čo už, spomienky si ma našli. A prišli späť, aby sa zmenili v realitu...
Škoda, že kašlem na nich. Možno by bolo dobre.
streda 21. novembra 2007
Útek? Ale pred čím???
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára