Nahody, znamenia alebo len moja paranoja...

"Všetko čo sa deje, sa deje z nejakej príčiny..."

Veríte na náhodu či osud?

Ja na ani jedno. Asi... Na osud určite neverím, proste mi nepríde, že by bolo všetko už dané a sme súčasťou dákeho "vyššieho plánu", len jeho bábky a tak... však chápete;) Čiže toto určite nie!

Zase na druhú stranu... žeby všetko, čo sa deje bola len náhoda? Hovorím si:"jeeej, to je jaká náhoda teda!" lenže je to fakt LEN NÁHODA??? Myslím... teda, už mnoho krát sa mi stali také dosť ZVLÁŠTNE náhody... Úplne náhodou sa kamoška rozhodla, že bude Halloween party, náhodou sme si skúšali jej veci a táto zdanlivo úplne NÁHODNÁ udalosť mi zabezpečila "zábavku" na ďalšie dva roky. Môže len taká náhoda až takto zasahovať do môjho života?
Potom ďalšia z mojich naj údajných NÁHOD... NÁHODOU som chodila na kurz, tam som spoznala teraz jednu z mojich naj kamošiek a to tak, že som sa jedno dopoludnie úúúplne nudila(taktiež úpnou náhodou:D), tak som si ju na nete vyhladala a skúsila jej napísať a odvtedy to s nami šlo "dolu vodou":D No a nebyť jej, tak nezažijem to množstvo super vecí, ktoré sa zapísali veľmi hlboko do môjho života.

***

Alebo potom také znamenia.

Poznáte ten pocit, keď proste CÍTITE, že vám dotyčná osoba zavolá? Alebo vás proste len (samozrejme NÁHODOU, ako inak:D) NAPADNE, že sa stane to či ono. Blbosť, poviete si, a už sa tomu nevenujete. Fajn, lenže príde raz na psa mráz!!! Hej, aj mne behali zimomriavky:D Nemyslím to tak, že vyhráte 60 miliónov v lotte, ale proste... Ja to nwm vysvetliť (hej, to budú tie moje povestné "problémy s vyjadrovaním" :D). Alebo keď na dákeho povestného Jeho nemyslíte, ale akoby ZRAZU (a ešte vždy NÁHODOU) na všetkých bilboardoch je dačo, čo vám to pripomína (fajn, toto som si prepožičala zo Simple Planu-Whem I´m gone)...

***

Ja len dúfam, že nemám veštecké sny... vážne netúžim po tom, aby ma prenásledoval úchylák v Petržalke:D...

:D

Výroky!!!
...aby neostali chúďatká bez povšimnutia:)

Prečo vždy všetko dopadne úplne inak než si myslím...

Baby už písali o včerajšej veľmi netradičnej oslave (kuk: ostatné názory )... Ja k tomu naberem iný uhol pohľadu (svojho) trošku;)

Heh, priznám sa, mala som kvôli tej oslave taký zvláštny pocit tam kdesi vo vnútri môjho zvláštneho JA, podobný obavám. Že jak sa na mňa budú šeci kukať po Veď-vieme-čomu a tak proste...
Už pri ceste tam zrovna šla v rádiu jedna z mojich naj pesničiek (ja viem, hovadina, ale týmto som ja strašne ovplyvniteľná:)), tak ma donútila ukľudniť sa, predýchavať a tak... Fajn, polovica 30tky (bus) na mňa veľmi zvláštne kukala... neviem prečo:D Potom som sa dozvedela, že je to čisto babská jazda!!! Vravím si super, perfektné, dlho som na žiadnej nebola, proste som sa tešila:)
A či sa spomínalo to, čo malo ostať nespomenuté? SAMOZREJME!!! (baby ste zlé:D ale ajtak ste super:D) Okej, každý spravil niečo, za čo sa hambí, ja to berem tak...:D
Padol návrh zavolať chalanov... je s nimi sranda (vážne)... A jako to dopadlo? Bolo to... ehm... jak sa len povie to slovíčko... aha, proste... SKVELÉ!!!

Neda mi (...sa nad tym nezamysleť)

Heslo, ktoré som našla vo svojom kalendári: "Dokonalý chlap je preto dokonalý, lebo neexistuje."
Nodoriti... to si akože robíte prdel, ne?

"Prečo sa nezatváraš do klietky pre psa? Ja by som to robila." :D

Šlahne ma!!! Však mi povedala:"Príď dnes na kontrolu, bude to len 5 minút..." PäŤ minút neznamená SEDEMDESIAT minút!!! A ece k tomu keď mám ísť dnes k nemu a jeho rodičia niesu doma...
Zvoním. "Dobrý, prenajímate vzducholode?"
"Z ktorého si vchodu, predného či zadného?" Jak ma spoznal? :D
Celá premočená dojdem k nemu. "Na, vezmi si moje tepláky." Chlipník, chce sa na mňa pozerať! Po prezlečení strčím CDčko do jeho compu. "To prečo?" "Pre istotu." ;)
O HODINU
Zvoní telefón:"Áno oci?" Volal jeho tatko a podľa jeho slov sa nudí a hrá na compe. No dovol! :D
"Vaši nevedia, že som tu, však?"
"Nie."
"A nevadí..."
"omg, koľkokrát ti mám vravieť, že nie?"
Zrazu dakto zvoní pri dverách.
"Ajaj dee, máme prúser."
Kľúče štrkli.
"Ahoj, už som doma... ty tu máš..." došla som na scénu, "...kamarátku...?" "Dobrý deň, ja som Deelilah, teší ma."
Priplýžim sa k nemu:"Neboj, mám plán. Keby dačo, potrebovala som len jedno CD."
"Aké CD?"
"No predsa to, čo máš v compe..." ;) Tvárim sa, že si beriem nejaké mimoriadne dôležité CD so slovami:"Diki moc," a on ide vyprevadiť svoju KAMARÁTKU von do zimy...

"Kritériá" kamarátstva...?

SPRÁVNY KAMARÁT:
1. je vzdy ochotny vypocut ta a ma poruke daku radu
2. ti nikdy nezavidi a tesi sa s tebou
3. sa upne potesi smske alebo zmeskanemu hovoru od teba
4. ma na teba VZDY cas
5. nikdy nedopusti aby si sa s nim nudil/a
6. ti pomoze pri pisomke
7. nema pred tebou tajnosti
8. ti prenecha posledny bonbon v skatulke
9. ked pocuje "pomoz mi" vsetky ironicke poznamky idu bokom
10. na teba nekuka jak na cisteho uchylneho debila ked mu povies dake svoje tajomstvo
11. keby ta mala trafit gulka by nenastavil aj svoj chrbat, lebo vie, ze bez neho by si neprezil/a

SKUTOČNÝ KAMARÁT:
1. je vzdy ochotny vypocut ta ale nekrmi ta bachorkami, ale sadne si k tebe a povie:"doriti, tak toto sa nam pekne pohnojilo"
2. ti nikdy nezavidi ale ajtak povie:"Co ti sere, aj ja chcem!"
3. sa upne potesi smske alebo zmeskanemu hovoru od teba a hned zvola spät
4. nema vzdy cas ale ajtak je s tebou
5. aj ked sa priserne nudite, vzdy je sranda:)
6. ta ucivo douci pred pisomkou a pomoze ti ked to ajtak nevies
7. ma pred tebou minimum tajnosti, ktore ti po case odhaluje
8. si da s tebou posledny bonbon v skatulke napolovicu
9. ked pocuje "pomoz mi" vsetky ironicke poznamky idu bokom a naozaj ti pomoze
10. ti uprimne povie nazor na tvoje odhalene "tajomstvo"
11. keby ta mala trafit gulka by nastavil aj svoj chrbat, len aby ta zachranil:))

Life style!!!

Žijem štýlom kde berem, čo mi je dávané. Lenže, niekdy mi dávajú príliš veľa a ja si to neuvedomujem a iba beriem, beriem, beriem... Až potom si uvedomím, že:"uuups, toto by som mohla vrátiť," lenže už je neskoro...

Minulosť, ktorá (sa) vracia

Niektoré životné okamihy si nedokážeme tak dobre zapamätať, poprípade u mňa býva veľmi žiadaným a stálym zvykom, že v najdôležitejších životných okamihoch sa môj mozog s pamäťou vyberú niekam veľmi ďaleko, najlepšie na ostrov Fidži... a nielen vtedy.

Prajem všetkým:
Rozprávam sa s kamoškou, nejak už ani nevnímam čo mi hovorí. Odlietam na ostrov Fidži a pozorujem krásu jeho prírody. Preberiem sa z omámenia, otvorím oči a tam biele kachličky. Čo sa deje? Nejak ale nemám čas sa tým zapodievať. Za sebou počujem kamoškin hlas, ale nemôžem sa otočiť. Príliv a odliv, vyhrievam sa na pláži tohto nádherného ostrova. Škoda, že telo ostalo na Slovensku, myseľ je však v tropických horúčavách. Teraz ležím. Neviem prečo ani kde, stále počujem hlasy. Ah bože, kedy to už skončí?! To je jak zrelá na psychiatriu!!! More, vlnky, slniečko... Sedím. Juhuuu, ja SEDÍM!!! Pomaly mi dochádza, čo sa deje. Už Fidži neuvidím, už tam ani nechcem ísť, je tam teplo! Hoci, tam sa nikdy nenudím...

Just a dream...?

Sedím na lavičke, v ušiach Stay together for the kids od Blinku. Premýšľam. V hlave mi stále víria tie slová:"My spolu nebudeme, nebudeme, nebudeme, nebu..." Niektoré veci sa proste dejú aj keď nechceme... Idem domov, už je zima. Ľahnem a predtým než zaspím si to stále premietam v hlave... my... spolu... nebudeme... Sníček sa vplýžil do hlavy...

***

Ráno?
Nie, ešte je tma.
Čo sa... ach áno, včerajšia smska.
Nebudeme.
Nebudeme?
Kto je, že to povedal?

***

Ráno?
Ráno.
Sen?
Nie, realita.
Nebudeme?
Šak počkaj!!!
Kto sa smeje naposledy...
...ten sa smeje naposledy!!!
Ja sa ešte smiať BUDEM :P

Zmena

Je dobre známy fakt, že ľudia nikdy niesu 100% spokojní sami so sebou. Preto sa veľa z nich pokúša zmeniť. Niektorí cielene, niektorí nebadane. Napríklad vplyvom svojich kamarátiek a kamarátov. "Ľudia sú takí, akých z nich spraví okolie" znie známe heslo. Keď niekto vyrastal v drsnom prostredí, kde sa nadávkami ani fackami nešetrilo, sa nedivme čo z neho teraz je. Alebo kto si našiel kamarátov-feťákov... bolo by nemožné, aby sa k nim nepridal do partie a neprispôsobil sa. Ale niektorí sa zmenia vplyvom svojho okolia bez toho, aby si to uvedomili. Medzi nami sa pohybujú ľudia-ovplyvňovači, ktorí svoje okolie pretvárajú k obrazu svojmu. Aj keď to robia možno omylom. Ostatní v jeho okolí si pomyslia že ten-ktorý-človek sa správa proste úžasne, vždy dosiahne čo chce a majú ho radi. Prečo nemôžem byť aj ja taký?
No, môžeš.
Nič nieje nemožné, treba len chcieť. Preto robte to, čo chcete VY robiť a aby vás nikto neovplyvňoval a nepretváral, lebo stratíte vlastnú tvár. Kopírky sú out.
Len zdanlivo drobné zmeny navodzujú tie väčšie a potom máme nádej aj na veľkú premenu.
No ale PREČO sú dotyční ľudia so sebou nespokojní? Nemám rada, keď im sústavne musíme hovoriť že veď predsa oni sú skvelí a nechápem ako ich ostatní nemajú radi... Čo keby sa kukli do zrkadla, uvedomili si kde je chyba, nesedeli na tom svojom zadku a spravili niečo preto aby boli so sebou konečne spokojní a neotravovali tým ostatných??? Na začiatok si stačí uvedomiť svoje kvality a jedinečnosť:)

Ako neprísť o nervy:

1. v prvom rade ste nemali kukať dnešný hokej Slovan-Trenčín
2. ak ste ho už kukali, tak sa furt nenakláňajte dopredu na stôl a netrieskajte ovládačom- mohol by sa rozbiť (aj stôl, aj ovládač)
3. nezastavujte dych pri každej šanci na gól (šancí je veľa a pľúca máš len jedny!)
4. neskáčte po sedačke (zničí sa a odbudne vyššie spomínaný dych)
5. odíďte minimálne minútu pred koncom hry preč od telky a dajte si na uši nejkú ukľudňujúcu hudbu, po prípade sa riadne vynadávajte (ja sedím za compom a píšem tento post)
6. neprežívajte všetko tak emocionálne (nielen hokej)
7. zaujmite "mfp-postoj" a dúfajte, že kvôli vašej nedeľnej prítomnosti na štadióne sa dotyční hrajúci umúdria a VYHRAJÚ
8. a tak isto vyhrajú aj ďalšie 3 zápasy
...jednoduché jak facka, ta net? :D

Ajtak mali vyhrať!!! Boli lepši, lenže ufóni mali kurva šťastie! A nielen preto... to tu ece nebolo aby celá naša rodina kukala hokej...

Svedomie III

Kto vymyslel svedomie??? Načo nám to je? Aby sme si uvedomili veci, čo sme napáchali a cítili sa potom mizerne? No, asi to tak bude... Ajtak je to zbytočnosť!!!

Stretneme sa v posteli

"Čau kočka, čo podnikneme?" zase nasadil ten svoj výraz, že 'já som tu pán a ty si moja hračka'. Nenávidím tento jeho postoj! Vlastne, ja ho celého nenávidím keď si to tak uvedomím.
"Oh jasne, zrovna som rozmýšlala, že som už dlho nevrcala..." Ironickejší výraz som už nasadiť nevedela.
"Ty chceš ísť PIŤ??? Však si vravela jaká si zarytá abstinentka..." To je vôl. Nekomentujem, ešteže sa dávam na hereckú kariéru, myslím, že zo mňa bude dobrá herečka...
"To ma teší, pusinka. Tak teda dnes u mňa na mojej novej posteli?" Fíha, ten ide rýchlo na vec teda... Rozhodla som sa, že frázu Musím sa pozrieť do svojho diára, tentokrát vynechám a nepôjdem ani na prednášku. Musím to urobiť. Zlomil jej srdce, musím ju pomstiť...
"To by bolo super, celý týždeň mám zaplnený, len zrovna DNESKA mám voľno, ach tá náhoda!!!" Kretén, kretén, kretén!!!
"To je skvelé, teším sa" Jasne, že sa tešíš, ešte by si sa opovážil sa netešiť!!! Iditot, totálny idiot.
"Ešte ti zavolám..." ...že som si to rozmyslela... lali lali laaa, ja nič.

Zvoním u neho doma, otvoril. Však by ešte len skúsil neotvoriť, parchant jeden!!! Okamžite som sa naňho vrhla a tvárila som sa, jak mi strašne chýbal. Zatlačila som ho do jeho izby rovno na postel. Šaty sa válali po podlahe, on bude upratovať, nie ja! Klasická žiadna predohra, ide sa rovno na vec. Zrazu sa strhnem a odhrniem jeho okno.
Sylvia sa škerí povedľa kamery, zhrabnem svoje veci a vyletím von oknom, šak býva na prízemí. Stávka je splnená, zbalila som ho, pretiahla a nechala. Bea mi dlží liter a svojho brata...


{tento článok je súťaž medzi mnou a BigFreem, rovnaký názov, rôzny príspevok, keby dačo, ja mám lepší, jasneee???:D ale, šak sa chápeme;)}

Zdraví Vás všetkých Tehelné pole...

<-Slovan versus Trenčín->

15:21 na tribúne ako komparz- zvoní mi mobil, tato volá:"Kde si? O 16:16 nám odchádza bus na hokej!" Zaklapnem mobil, rýchlejšie ako blesk poviem Mati, že odchádzame, zhrabnem veci a čo najnenápadnejšie (aby nás profka nezbadala) sa vyplýžime von. Krátky beh po koľajniciach oproti električke a hor sa domov sa prezliecť!!
15:53 doma- až teraz mi došlo, že som sa premávala po meste v tričku Európska humanitárna olympiáda s dnešným dátumom. Zlupnúť obed, dať si silónky, zhrabnúť sveter, uchmatnúť koláće a behom-behotom na zastávku.
16:40- krikom-krikotom nájsť Maťu a skokom (...eh, bez kokota :/ ) na tribúny.
17:05- "My sme Slovan a my sme tu doma!!!" Hučí reprák a ešte stále mne v hlave. Za absolútneho ticha tribún a monotónneho hlasu komentátora prichádzajú na ľad Dukla Trenčín (po bratislavsky "ufóni"). Tribúny začínajú šalieť až pri príchode hráčov domáceho Slovana.
čas neznámy, miesto Samsung aréna- Stav skóre 3:1 pre nás. Nepamätám si, kto dal gól, ale tuším sme 2krát kričali: komentátor:"Martííín...", tribúny:"...Kuľhááá!!!" Ten jeden gól nám dal Nemec (komentátor:"strelcom trenčianskeho gólu je Vladimír Nemec", tribúny: ignore).
takmer 3 minúty pred koncom- Stav nezmenený, Ufóni sa rozhodli pre powerplay (ja Mati:"Milujem góly do prázdnej..."). Dačo sa dialo pri Hoviho bráne, vtom sa on dostal k puku, vystrelil a... A TEN PUK SKONČIL V TRENČIANSKEJ BRÁNE!!!!! Čo ti sere, tak toto tu eče nebolo!!!
o 4 roky po ukľudnení tribún z toho šoku- komentátor:"Strelcóóóm góóólu Slovanááá jééé Sasúúúúú...", tribúny:"...Hovííííí!!!", komentátor:"terajšie skóóóre Slovááán...", tribúny:"...štyrííí!!!", komentátor:"Trenčín...", tribúny:"...NULÁÁÁ!!!", komentátor:"opravujem, jedna."

---------------------------------

Zažila som všetko, čo som zažiť chcela= víťazstvo, môj milovaný gól do prázdnej, pokrik "ú-fó-ní", pár pekných akcií len mali zakázané faulovať, tak sme nemohli kričať "sku***ny trenčín!" Ale... ja to prežijem :D

O alkoholikoch...

Kamarát mi povedal: "Alkohol je nepriateľ ľudstva, ale kto pred nepriateľom uteká, je zbabelec." a ja som mu na to povedala:"Ale ten, kto sa spolčí s nepriateľom a nebojuje proti nemu, je chudák."
Má to dačo do seba... Ľudia, ktorí považujú za zmysel svojho života alkoholizmus, sú chudáci. Ja ich ľutujem.
Lenže, keď si vezmete dnešnú spoločnosť, byť abstinentom (poprípade vyliečeným alkoholikom) je veľmi ťažké. Alkoholici idú piatok večer von, nemusia nič vymýšľať, vezmú flašku a "zábava" ide sama od seba, nemusia nič robiť, stačí sa len zabávať na ostatných a na sebe. Nealkoholici idú piatok večer von, ale musia si vymysleť dáky program. Stereotyp omrzí, tak čím ďalej to musí byť dačo kreatívnejšie. A to dá zabrať...
Nech sa na to kukám jak chcem, byť alkoholikom v dnešnej dobe je omnoho ľahšie. Lenže kde je potom nejaká výzva? Ľahké veci sú oničom, iba veci, ktoré sa musia robiť s určitou námahou stoja za to:P

Svedomie II

...Ale môžem si medzitým robiť prestávky. Tak na oddych a načerpanie novej energie, šak chápete;) Nemôžem vkuse len rúbať a rúbať, po čase sa človek unaví a potrebuje dávku oddychu a novej energie... :D

Jedna z tých čarovných chvíľ

Poznáš jeden z tých čarovných náhlych život-meniacich okamihov, kedy sa ti zrazu všetko zvrtne a veci sa zrazu PORIADNE odchýlia od normálu alebo tvojich domienok o tom?
Sú to vážne kúzelné okamihy... Myslíš si, že veci idú podľa tvojich predstáv ale zrazu sa stane niečo, čo ťa vyvedie z omylu. Jedna veta, jedno slovo, jedno gesto, jeden pohľad...
No a akože povedzte mi, čo si mám o tom akože myslieť. lebo ja som tá POSLEDNÁ, ktorá by to mohla vedieť...
No hej, život je jedno veľké fantastické dobrodružstvo :)

btw: Moje lásky, nebojte sa, veci mám plne pod kontrolou;) Hoci, naposledy keď som toto povedala, stála som v bráne na floorbale a práve som si dala vlastný gól...

Slová nestačia (kopírla aka BF)

Chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem... chcem...

Priznanie

Lesi, tento článok by som rada venovala tebe=) Preto, lebo ty jediná si o tom toho času vedela.
Leo.
Vieš o kom hovorím;) Booože, naše označenia boli fakt trefné:) Pamätáš ece na Slnko, mrIN-a a neviem už koho?:D Alebo jak si vždy vracala, keď si zahliadla toho chalana o ročník nižšie (dúfam, že vieš o kom hovorím, pre anonymitu sem nepíšem mená;))? Booože, jak ma to vtedy dožieralo:D
Fajn, späť k veci.
Leo.
Neviem, jak to ten chalan dokázal ale prevtelil sa do niekoho iného:D Alebo len zhoda náhod ja neviem:) Pamätáš si na jeho povahu? Jak sa k nám (ku mne) správal, jak nám robil to čo nám robil, kde "sídlil" a...nikdy som sa ti nepriznala, ale lúbil sa mi(ja viem, zisťujem, že asi nemám vkus, lenže to bolo už v praveku:D wow, skvelé, tešte sa, Dee sa priznala zo svojimi hriechmi):D
No a čo svet nechcel, ja poznám jeho identické dvojča!!! CHAPEŠ TOMU???:D Úpna haluz:D Teda, niežeby sa podobali. Výzor úpne opaky (protiklady sa priťahujú?),iba... to správanie. Len mi nechodí 20 sms denne s nemravnými návrhmi... škoda:D Ale ne;)
Ok, ja len tak že aby si vedela;) Inak odvtedy som Lea už nevidela;)

Návod: Ako sa bezpečne osprchovať

1.úplne na začiatok by bolo vhodné oznámiť ségre (keďže ste home len vy dve), že idete do studne
2.jej odpoveď "ale nemáme dvere do kúpelni" neignorujte
3.keď sa už na vlastné oči presvečíte, že tam tie dvere vážne niesu, nepodliehajte panike... stále je šanca, že dverami opretými o sušiak na prádlo tú dieru znova zakryjete a ich nasadíte späť
4.nepokúšajte sa o to
5.ak vás to ale máta, presvečte sa, že segra stihne pribehnúť z izby vám ich podržať, keď budú na vás padať
6.predtým ako ich odložíte na pôvodné miesto pri sušiaku sa presvečte, či je ten sušiak naozaj dosť pevný
7.ak nieje, stále majte poruke vyššie spomínanú ségru
8.ak má NÁHODOU výhľad z izby presne na kúpelňu, prehovorte ju, nech si decentne privrie dvere
9.ak sa nepodarilo, použite násilie
10.konečne môžte vstúpiť do svojej studne a robiť si tam čo len vy chcete a nebudete nikým rušení =)

Dear diary...

Nechápem, prečo som už asi 3 týždne permanentne chorá. Teda, nemyslím, že by som mala 39-ny teploty alebo na mozog (to už asi 17 rokov:D ), ale tak normálne-nenormálne. Zvýšená teplota. Furt, stále a znova. Bleee!!! >(
Čo mám robiť??? Dnes som konečne šla liezť, no a ako to dopadlo? Nevydržala som ani hodinu!!! ANI HODINU!!!
Snažím sa tváriť nenápadne, že mi nič neni a tak, ale ááágh!!!
Čo-mám-robiť???