Prečo vždy všetko dopadne úplne inak než si myslím...

Baby už písali o včerajšej veľmi netradičnej oslave (kuk: ostatné názory )... Ja k tomu naberem iný uhol pohľadu (svojho) trošku;)

Heh, priznám sa, mala som kvôli tej oslave taký zvláštny pocit tam kdesi vo vnútri môjho zvláštneho JA, podobný obavám. Že jak sa na mňa budú šeci kukať po Veď-vieme-čomu a tak proste...
Už pri ceste tam zrovna šla v rádiu jedna z mojich naj pesničiek (ja viem, hovadina, ale týmto som ja strašne ovplyvniteľná:)), tak ma donútila ukľudniť sa, predýchavať a tak... Fajn, polovica 30tky (bus) na mňa veľmi zvláštne kukala... neviem prečo:D Potom som sa dozvedela, že je to čisto babská jazda!!! Vravím si super, perfektné, dlho som na žiadnej nebola, proste som sa tešila:)
A či sa spomínalo to, čo malo ostať nespomenuté? SAMOZREJME!!! (baby ste zlé:D ale ajtak ste super:D) Okej, každý spravil niečo, za čo sa hambí, ja to berem tak...:D
Padol návrh zavolať chalanov... je s nimi sranda (vážne)... A jako to dopadlo? Bolo to... ehm... jak sa len povie to slovíčko... aha, proste... SKVELÉ!!!