... --- ... (morzeovka:D)

...nech to už nikto nečíta a neľutuje (či už seba, činy, alebo iné chvíle...) ...

...nechcem byť zlá, len sa cítim zle... a dotknuto...

Najlepší Júl v mojom živote

Toto bol zatiaľ najlepší júl v mojom živote!!! Možno vravím predčasne, ece neskončil ale snáť mu to neva O=)

Top večer: viem kedy, viem kde :P
Top deň: 27.7. "bárbekjú" party u Lily a vlastne celý deň od rána ránička po večer večerík
Top strach: v aute cestou do BA
Top smiech: na posteli na spievajúcom "škrečkovi"
Top "šok": na MSN
Top beh: 11.7. smerom na Nivy a potom v Tomášove ale môže mu konkurovať ten dnešný taktiež na Nivy
Top hudba: 70te roky na babkinej párty
Top objav: v Grécku sa toaletné papiere hádžu do koša pri záchode
Top zaprisahanie sa: Nikdy nikomu nepoviem "choď dopiče"
Top urážka: 4.7. v SMSke mne určenej
Top nápoj: one ananas juice
Top pesňa: RÁNO od IneKafe ale silno konkuruje Cartoon Heroes od Aqua
Top názov: meno mojej plyšovej kravičky(!)
Top seriál: StarGate Atlantis :P
Top odjeb: "nemáme v Dúbravke taxíky"
Top prepnutie: keď som si zrazu uvedomila, že som na Gorazdovej ulici čo doteraz netuším kde vlastne je...
Top "športový výkon": vyliezanie na "pamiatku" v Horskom onom
Top pravda: "Som v Bratislave" (stojac meter od tabule)
Top film: Resident Evil III (videla som ho 3krát za sebou a stále mi niesú niektoré pasáže celkom jasné...)

...ak dačo bude, tak dopíšem. Dúfam, že sa v tom niektorí našli, šak bolo kopeeec srandy :P
R&H&N&S&L&M&R&N ste moj *L*I*F*E*!!!

A long hard way to the top alebo Roadtrip po našom (alebo proste Oslava:D)

Piatok neviem koľkého sa konala Mišova oslava, na ktorú som bola pozvaná aj ja (diki:))... Celý deň nič nestíham, nakoľko zajtra letím na dovolenku, ece stále som sa nespýtala KAM a na KOĽKO... Musím nakúpiť, stretnúť sa s Mne-najbližšími a stihnúť oslavu v Tomášove(!).

16:50
Ide sa kupovať darček!!! Richie tvrdí, že bus odchádza o 18tej, tak máme čas. Tak to by bolo fajn, keby sme v Dráčiku nestretli Lenku, ktorá nás vyviedla z omylu(!) a povedala, že bus odchádza 17:20 z Nív. A tu sa začali fofry a mierne šprinty na nivy pozvoľne prechádzajúce do vychádzkového tempa č. 1
17:10- 17:22
Šprinty na Nivy a telefonovanie ostatným, nech nejak zabavia vodiča, že už o chvíľu sme tam.
17:23
Bus sme nestihli. Ale neboli sme jediní, tak to je fajn. Ostatní čakali na nástupišti, zlatí to ľudia. Ďalší bus ide za pol hodku, čo neni tak veľa, keby nebolo také teplo a mala by som pitie.
18:20- 20:45
Oslava, oslava, oslava... Bolo úpne dobre, Mišo má krásny dom a super kamošov;) Začali sa odovzdávať darčeky a vtedy mi očko zablúdilo na hodinky a skoro som na mieste skolabovala... Za 2 minúty mi odchádza posledný(!) bus domov. Nemám šancu ho stihnúť ani keby som na koni bežala... Ale bežala som (nie na koni:D) zase raz dneska... Takže ma náramne dojal pohľad na bus odchádzajúci mi rovno pred očami...
20:52
Sedím na obrubníku a snažím sa triezvo uvažovať... Richie radí (šiel so mnou:)) volať našim, ale necem lebo... Ďalšia možnosť ísť pešo, ale o 22:30 mám byť home, nestíha sa.
20:54
Späť u Miša, ja v kŕčoch zúfalstva. Posledná nádej je jeho kamarát Adam a jeho auto. Že nás hodí do druhej dediny z ktorej posledný bus odchádza za 8(!) minút. V hlave sa m prehrávali všetky varovania rodičov ako nemám sadať do auta nikomu a bla bla bla... nepomohlo tomu ani skutočnosť, že Adam má vodičák "až" 21 dní... Ale skúsenosti vraj má, tak tomu verím...
21:14
Posledný bus nebol nami zastihnutý. Zase ma prepadajú stavy zúfalstva. Ja proste domov načas dojsť MUSÍM (fajn, nič by sa mi nestalo keby som meškala, ale chápeme sa:D). Ja toho Adama fakt uznávam on nás hodil až do Blavy. Bála som sa, to veľmi, nie tak kvôli sebe ako kvôli chalanom (lebo Mišo mal na sebe požiarnicky oblečok(!) čo pôsobilo fakt "nenápadne":D a Adamovi hlavne, lebo on šoféroval) aby nemali kvôli mne problémy a v mysli som si strašne vyčítala svoju večnú nezodpovednosť. Potom sa stalo niečo, kvôli čomu som VEDELA, že toto dobre dopadne. Adam zapol svoje rádio a pesničku RÁNO od IneKafe, ktorá je fakt že naj naj naj!!! A vtedy som vedela, že všetko bude dobré (ako povedal Richie:"Ak si si nevšimla, vždy všetko nakoniec dobre dopadne." a je to *P*R*A*V*D*A*)
21:22
Meter od tabule "Bratislava" v prdeli sveta, na zastávke 70tky. Volajú naši:"Čau, už si v autobuse?" ja:"Už som v Bratislave..." Neklamala som a som na to hrdá!!! Som s Richiem v Bratislave a smerujem na Kramáre.
22:17
Na Hodžovom námestí, zastávka trolejbusov. Už som sa ukludnila, lebo všetko pravdepodobne dobre dopadne. Bus sme stihli (keby ne, tak fakt sa buď upne rozplačem alebo rozrehocem:D ) a smerujeme na Kramáre (ece stále).
22:29
Zvoním zdola na zvončeku. Šťastne som došla domov a rozprávala našim trošku upravené zážitky o dnešnom parádnom dníčku:D


P.S.: Keby ste náhodou stretli našich, nemusíte im ukázať tento článok:D ...šak ja im vždy všetko nakoniec poviem... hoc aj s ročným omeškaním... O:-)

(Ne)čítaj medzi riadkami...

Na mňa to došlo večer. Mala som chuť utekať, tak som utekala. Mala som chuť chodiť, tak som kráčala nevnímala som ani kam. Únava? Nevnímam... Kam som vlastne kráčala? To som vôbec netušila, len som vedela, že potrebujem chodiť, proste potrebujem, neviem prečo. Netušila som kde som a bolo mi to maximálne jedno. Kde som bola? Kam kráčam(nielen obrazne)? KDE TO SOM??? Kam teraz? Čo mám robiť?
Idem stále dolu... Už fakt nevládzem(hoci doteraz som bolesť z natiahnutého svalu na stehne z asi-viem-čoho necítila), idem domov...