Na mňa to došlo večer. Mala som chuť utekať, tak som utekala. Mala som chuť chodiť, tak som kráčala nevnímala som ani kam. Únava? Nevnímam... Kam som vlastne kráčala? To som vôbec netušila, len som vedela, že potrebujem chodiť, proste potrebujem, neviem prečo. Netušila som kde som a bolo mi to maximálne jedno. Kde som bola? Kam kráčam(nielen obrazne)? KDE TO SOM??? Kam teraz? Čo mám robiť?
Idem stále dolu... Už fakt nevládzem(hoci doteraz som bolesť z natiahnutého svalu na stehne z asi-viem-čoho necítila), idem domov...
streda 9. júla 2008
(Ne)čítaj medzi riadkami...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára