Čo sú ľudia zač... (čistá nostalgia:D)

"...no a keď som pri práci zaspal na schodoch, zrazu ti ma, dpc, zobudil Leo..."
Oh môj bože... On ešte žije...
"...akože úpne som nechápal a sptýtal sa ma..."

"Poklakni predo mnou!!" Bože, jak som milovala tieto situácie... Už-už šiel do kolien. Vedela som, že poklakne, vždy nakoniec podľahol...

"...že čo tu robím..."

Zmeškaný hovor!!! Odzváňam späť. SMSka:"Čau pusa, čo robíš?Prídem k tebe a budeme sa milovať." "Choď doriti, nemám čas, učím sa!" Jasne, že som čas mala. Na neho som čas vždy mala...

"... a ja, že pracujem a jemu zase že dpc, čo TY TU robíš???"

Tie oči. Zase cítim jak na mňa pozerá. Statočne sa tvárim, že som si nič nevšimla. Nedalo mi to, obzrem sa, hráme hru pohľadmi, ako vždy. Ony sú také HYPNOTIZUJÚCE...

"...a on že ide k tete po jablká..."

Skin on skin. 5 sekúnd od začatia pesničky(rátala som to) sa ma spýtal, či idem tancovať. Tvárila som sa, že sa mi nechce ale že tak idem. Oh môj bože, na ňom sa taaak dobre leží...

"...a povedal mi, že Ivan-pamätáš ece na Ivana?- je na protidrogovom, chápeš?"

"Ešte jednu pusinku, prosím," upiera na mňa tie svoje okále s rozšírenými zreničkami z vodky čo sme si kúpili... "Nie, nedám ti pusu!!!"

"...Hey, počúvaš ma vôbec???..."

"Tu máš tie svoje CDčká a už ťa nechcem vidieť. A vymaž si moje číslo!!!" Je to kretén ale... "Ale ja ho viem naspamäť..." "Prepáč, bude lepšie, ak sa už nikdy neuvidíme..."

"...Halo? HALOOO?!? Vnímaš ma?!" "Ach, áno, sorry kamoš... To vážne? Ako sa mu to stalo...?" A konverzácia pokračovala...