Pokúša ma sklerórza???

Čakám na prechode, že pojdem na zastávku a do mesta. Zrazu dokluše dáka baba a pozdraví ma.
Kukám na ňu, snažím sa ju zaradiť ale mala brýle (už beztak je pre mna veumi obtiažne rozoznávať neokukané človečie ksichtíky, nwm proč si ich proste nepamätám :/ ) a keď si ich dala dole sa spýtala:"Si Dee, že?" Odpovedám že jo, šak je to aj pravda... "Takmer som ťa nespoznala, vyzeráš ináč."
V hlave prehrabávam všetkých možných ľudí v okolí... bývalá spolužiačka? dakto zo základky? z okolia? z neminy? z... ???
"Tomu ver, ani ja som ťa skoro nespoznala!!!" odpovedám, už trošku mimo pravdy. Nebudem skúšať mená, ešte sa bude cítiť blbo, že neviem kto je. "Ty už si tretiačka na strednej, že?" "No jooo, som a čo ty, kam ideš?" Už v buse sa snažím voliť strašne neutrálne frázy a slová, ktoré mi zároveň pomôžu zistiť identitu slečinky vysokej asi jak ja a rovnako vyspelej.
"...ale idem s pani učiteľkou do mesta nakupovať, už vystupujem, tak čau." A hneď mi to došlo. Sestrina spolužiačka. O 4 roky mladšia. A vyzerá na môj vek. Či skôr ja na jej...
Čo už STUFF HAPPENS...
To Dee too :D