Vystupujem z autobudu a mobil stále ostáva nemý. Keď skúšam vytočiť to číslo nikto to neberie. Viem, že je na druhej linke, pred chvíľou som to predsa počula. Kam mám teraz ísť a čo robiť?Odoberem sa do kopca a pribehne ku mne psík. Moje rozšírené zreničky po vzhliadnutí od zvieratka rozoznali, že tú osobu poznám. Toto je prvý krát po dvoch rokoch, čo sme sa stretli.
Okamžite sa mi všetko vrátilo, dlhé rozhovory, noci v stane s výhľadom na hviezdnu oblohu kde my dvaja bolo všeko, na čom záležalo.
Teraz tu sedíme na múriku a vyškierame sa slnku v rozhovoroch "o počasí". Prišiel rad aj na dôvernosti. Rozchod s frajerkou ho totálne zničil. Ukázal mi jej fotku. Pekná blondýnka, už som ju videla, veď vtedy keď ma to ešte ranilo.
Zvuk môjho zvončeku ma prebral do reality. Otvorím dvere, pobozkáme sa a jej blond vlasy sa pekne usadia na pleciach, presne ako na tej fotke.
(možte mi už niekto konečne povedať, prečo sa mi už nedaria písať kraviny???!!!)
nedeľa 23. novembra 2008
Stará láska nehrdzavie
Menovky:
Výplody mojej mysle
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
hmm, ja využívam svoje právo asertivity a poviem "nerozumiem tomu", asi si to musím znova prečitať
nevadi:D nemalo to byt nic konkretne;)
Zverejnenie komentára