Nádych-výdych... "Mamííí??? Aký je dnes deň?????" Po upozornení, že nemám toľko kričať mi bolo oznámené, že 3.9. prvý školský deň a mám vraj vyskočiť z postele aby som všetko stihla.
Zobudila som sa s plačom. Blbý sen, fakt blbý... Len prečo to tak prežívam. Fajn, Adrian v ňom zomrel a plakala som Lubovi do trička... to je všetko???
"Rikaaaa!!!!!"
"Ano mami, už idem!!!" jejda, ona je tak nedočkavá!!!
Neraňajkujem, obliekam sa rýchlo, berem mp3 potrebujem rozptýlenie po tom sne... Ale fakt, čo sa tam stalo, takže Adrian bol mŕtvy, stretla som ho ráno cestou do...
"Bré ránko!!!"
"Božžžéé, jak som sa ťa zľakla!!! Čau Adrian. Do školy, do školy? NIE!!! Ja viem, ty mi povieš, že ideš na huby!!!"
"Čó???Rika, vidno že sme spolu... no veď vieš... fakt dobre ma poznáš!!!" a zasmial sa (mňamky).
"Nie zlat... teda Adrian, ty to nechápeš, toto sa už stalo, chápeš???"
"Jejda Rikuš, toto mi taak chýbalo, vieš, preto si sa mi páčila.. a ešte stále aj... no, veď ma chápeš... no preto lebo si vždy iná. S tebou sa človek proste nenudí, ty vieš také kraviny vymysleť..." a ďalej sa chechtal na celé kolo. Ale... fajn, možno mi fakt hrabe...
***
VIETE KOĽKO TRVALO TO POŠAHANÉ VYUČKO????? 28 MINÚT!!! DVADSAŤOSEM MINÚT!!! Neviem prečo som zacítila náhle nutkanie ísť vracať... Na wc ma našla Dia a pomáha mi držať vlasy. Tak toto je správna kamoška!!! Potom mi povedala (okrem otázok či som tehotná a následných smiechoch, že vlastne trepe kraviny a kto by už len mňa chcel-má pravdu,musím uznať), že baby chceli ísť na Sex On The Beach ale nevie teda, že ako keď som v takomto stave...
"Ale prosímvás, akoby ste ma nepoznali, jasné, že idem s vami!!!" hovorím kočkám a spolu opúšťame školskú budovu.
Tie zelené kreslá na mňa pôsobia fakt ukludňujúco. Keď vtom ako sŕkame drinky (eh, ja mám len minerálku, lebo Dia vraví, že by mi alkohol len uškodil) mi zvoní mobil. Typujem...
"Ahoj Rika, tu je Adrian, ja len že... či by sa ti dnes navečer nechcelo dakam ísť..."
"Čauko.Fakt prepáč, ale nemôžem proste nemôžem ísť dnes s tebou von, potom vysvetlím..."
"Nie počúvaj, deje sa niečo divné..." a zložila som. Neviem, mám divný pocit z toho sna a tak...
Tak s babami naďalej kecáme na tému chalani. To neni fér, že každá dakoho má a ja sa len utápam minulým vzťahom. Adriánom. Už som naň ani tak nemyslela ale tak po tom sne, nech sa mi nik nediví.
***
Mala som sa stretnúť s Lubom, ale neviem proč som to odvolala, cítim sa divne... To bude iste tým tyčkovaním v škole. Haha, jak sa na tom Lubo smial:D
Zvoní mi mobil... "Adrian=)" SUX ten debilný smajlík!!!!! Nedvihnem, nechcem. Je mi znova na tyčku, tak idem spať. Vypnem mobil, nech ma už žiadny Adrián neotravuje.
***
Okolo 19tej ma zobudí mama, jak prišla z práce. Že navečer ešte odchádza, tak idem ku telke a jediné čo v tejto dobe dávajú su správy, tak zapnem, čo už a tam samé katastrofy, hrozný to svet... A medzi tým všetkým hnusom bola správa o mladom chlapcovi, ktorého zrazilo auto, ktoré vybočilo z cesty. Tento chlapec sa volal Adrian...
Toto neni možné, to proste nemôže byť pravda. Snažím sa si zotreť slzu a vnímať ďalej ale to sa nedá... Nemôže, on proste nemôže nie... on nie proste NIE!!!!!!!!! Nechápem, fakt nechápem, kde sa vo mne berie to odhodlanie a triezve uvažovanie napriek plaču ale niečo ma napadlo...
