Čo by bolo, keby zrazu vypli všetky svetlá?

Čo by bolo, keby to, čo vás poháňa dopredu zrazu zmizlo?

Čo by bolo, keby to, čo vás drží na uzde zrazu povolilo?

Čo by bolo, keby váš svet zachvátila nenávisť, keby ste zistili, že existujete len vďaka jednému podvodu, keby miesto toho ako teraz čítate tieto riadky by vám buldozer rúcal váš hrad z piesku?

A čo by bolo, keby už nič nebolo?

Tichý svet plný tlmených farieb na vírivej hladine oceánu. Svet plný mlčania, nevypovedaných okamihov, pohľadov letiacich nenavrátne. Každý by existoval so sebou bez štipky pocitov, emócií, úsmevu. Veľké oči prosebne pozerajúce do ticha nočnej oblohy pýtajúce sa nemým hláskom:"Čo by bolo, keby zrazu všetko zmizlo?"

Existovala by bolesť, strach alebo čokoľvek iné? Bude na konci všetkého vôbec niečo existovať? Či len polámané ideály budú poletovať v bývalom jarnom vánku? Jestvuje na konci ešte vôbec nejaké-aspoň malinké- svetielko? A ak áno, bude ono schopné odpovedať stovkám neprítomných pohľadov na otázku:"Prečo?" A ak nie, tak čo by bolo, keby zrazu všetko zmizlo?