Budeme mať stretávku zo základky.
Sú to takmer 3 roky, veľa ľudí som odvtedy nevidela... :/Mala som rada našu triedu. Chodili sme na opekačky, kukať k dakomu filmy, na biliard, k Lenke na Halloween party... Pekná idylka:) Všetky baby sme boli (viac-menej) veľmi dobré kamarátky.
Učiteľky sa nás nesnažili potopiť. Na slovenčine sme dokonca mávali hodiny vyhradené špeciálne na jedenie čokolády. Dejepis bol tak super, že sme cez veľkú prestávku preberali dobrovoľne II. svetovú vojnu. Fyzika? Proste lahoda! Poobedia strávené opackami hranými- kde inde ako- v školskom areáli.
Koniec 9. ročníka a nástup na strednú školu. Prvý školský deň väčšina prišla "Pod most" aby sa podelili o prvé dojmy a prisľúbili ostatným večné priateľstvo.
Zo začiatku každý po vyučku utekal za tými "svojimi", sama som bola "zhrozená" z mojej novej triedy, že nás chalani nenosia na rukách a že sa u nás strašne 
skupinkuje. Ale človek si zvykne na všetko (teraz sa mi na gympli VEĽMI páči a myslím, že naša trieda je dobrá:)).
skupinkuje. Ale človek si zvykne na všetko (teraz sa mi na gympli VEĽMI páči a myslím, že naša trieda je dobrá:)).Keď stretnem dakoho zo základky len počujem, že ten a ten droguje alebo ja neviem-a nechcem písať čo... PRESNE PRE TOTO som sa nechcela s nimi stýkať... Aby som si ich uchovala takých akí boli vtedy. Aby som mohla v dobrom spomínať na super základku a ľudí.
Teraz už niesu mojimi exspolužiaci. Bez nás je každý z nich už niekto úplne iný. Niekto s pohľadom už viac nepozerajúcim sa na nás ako súčasť jeho života. Čo bolo bolo, 
to je už nevratná minulosť. Teraz každý z nás si žije svoj život do ktorého nikto z nás ostatných už nepatrí. Ja sa ale napodiv nesťažujem:) Poslednú dobu sa ma moja minulosť už nejak netýka, beriem ju ako niečo čo proste len BOLO. A ani sa nebojím ako im vysvetlím, že už niesom tou, kým som bývala na základke. Na nič som sa totiž nehrala. Som otravná ako vtedy, smejem sa ako vttedy (ako trolejbus:D), iba učím sa horšie a miesto perverznej som úchylná. Zmena je (vraj) život (?) :D
to je už nevratná minulosť. Teraz každý z nás si žije svoj život do ktorého nikto z nás ostatných už nepatrí. Ja sa ale napodiv nesťažujem:) Poslednú dobu sa ma moja minulosť už nejak netýka, beriem ju ako niečo čo proste len BOLO. A ani sa nebojím ako im vysvetlím, že už niesom tou, kým som bývala na základke. Na nič som sa totiž nehrala. Som otravná ako vtedy, smejem sa ako vttedy (ako trolejbus:D), iba učím sa horšie a miesto perverznej som úchylná. Zmena je (vraj) život (?) :DÁáááá, Lesi *H*E*L*P* !!!!!
2 komentáre:
:o) krasne... skoro ma to dojalo :o)... neboj sa, vsetko dobre dopadne ;)... co sa mna osobne tyka, ja som sa zmenilo myslim si ze na nepoznanie... hlavne ked si preberam fotky zo zakladky... alebo ked si citam nase zositky :D:D:D... som otvorenejsia, menej sa hanbim... som ovela ovela uchylnejsia :D:.. v treide sa na mna dokonca stazuju :D:D:... ale ja sa skor bojim, ze pri stretavke to bude ako kedysi... budem ticha, nikto si ma ani nevsimne a nikto si nespomenie, ze to ja som sa snazila, aby ta stretavka vysla... samozrejme bez tvojej pomoci a ostatnich by som to nezvladla :o)
hahahahahaha:D:D:D:D:D (k uchylnosti:D) neeeee, fakt????:D:D:D:D ty a uchylna?????:D:D:D:D:D:D:D :P
Zverejnenie komentára