Slavín.
Pamätník padlých ruských vojakov. Miesto, ktoré sa nachádza vysoko nad Bratislavou. Jeho monument je takmer 40 metrov vysoký a na jeho vrchole sa nachádza sovietsky vojak so zástavou. Keď som bola malá tak som ho cez strechy domov videla len vojaka a vždy som si myslela, že je to nejaký robotník opravujúci anténu:)
Na pamätníku sú vyryté mestá Slovenska a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.
Prvý raz som vystúpila na Slavín asi pred dvoma rokmi so svojimi spolužiačkami a kamarátkami a čítali sme si časopisy. Pekná idilka popoludnia ale nevystihla podstatu. Tak som sa raz na Slavín vrátila. Sama. Chcelo sa mi chodiť, tak som chodila. Vyšplhala som veľa veľa schodov a ciest a dostala som sa na Slavín.
Sadla som si na parapetu (či obrubník, či jak sa to volá:D) a sedela som. Pozorovala som hustú premávku Šancovou ulicou a v diaľke zanikajúci ruch mesta. Od striech domov sa odrážalo slnko. Z každého kúta Bratislavy som mala spomienky. Tam býval môj najlepší kamarát, hentam
chalan ktorý sa mi páčil, rovno predomnou pole na ktorom sme sa raz so spolužiačkou boli len tak vykričať.
Sadla som si na parapetu (či obrubník, či jak sa to volá:D) a sedela som. Pozorovala som hustú premávku Šancovou ulicou a v diaľke zanikajúci ruch mesta. Od striech domov sa odrážalo slnko. Z každého kúta Bratislavy som mala spomienky. Tam býval môj najlepší kamarát, hentam
chalan ktorý sa mi páčil, rovno predomnou pole na ktorom sme sa raz so spolužiačkou boli len tak vykričať.Páčilo sa mi, ako je oproti mne všetko také malé, ako mi slniečko pečie na chrbát, aj rytmus hudby hrajúci mi v ušiach. Tak som si ľahla a nechala sa unášať teplom slniečka.
Keby dačo, keby som nedvíhala telefón, pozerám na krásy mesta...........
2 komentáre:
krasne :o)
dakinki :)
Zverejnenie komentára