štvrtok 5. novembra 2009

34-ka


"Ak stihnem tú 34-ku, PROSÍM, AK ju stihnem, tak sľubujem, SĽUBUJEM, že o nej napíšem článok!!! PROSÍM, nech ju stihnem, PROSÍM!!!" s utrápeným výrazom tváre stepujem v trolejbuse s 8 minútovým časovým sklzom cestou do školy.

Asi už viete, že do školy som to vtedy stihla:D
Aj do divadla, kedy som sa zase modlila, že:"Prosím, nech dojde 34-ka keď som už tú 209-nu nestihla, tak PROSÍM, ja VIEM, že som ešte ten článok nenapísala ale ja ho napíšem, fakt!!! DNESKA!!! Nie, ZAJTRA!!! No... proste DO KONCA TYŽDŇA, len PROSÍM, nech nemeškám..."

Vivat tridsaťštvorka!!!
(a keby som sa ten Gaudeamus už naučila, tak dopíšem aj zbytok:D teda, niežeby sa tam slová typu "tridsaťštvorka" vôbec nachádzali, ale keby tam boli, tak by sa mi to aspoň ľahšie učilo)

Bytostne ďakujem tomu, kto ten spoj vymyslel!!!
34-ka ma totiž už pár (desiatok O:-)) krát zachránila od neskorých príchodov :D

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

:) paci sa mi to :D... aj ja chodievam 34, ale to ked tak domov :) ak so mnou nikto nechce ist elinkou a mne sa nechce ist samej :D