Good Charlotte ... ♪ lali lali laaa ♫ ♪ ♫

Break apart her heart, Predicitable, Say anything, Broken hearts parade, Girls & Boys, Lifestyle of rich & famous, The river a mnohé ďalšie a ďalšie pesničky od Good Charlotte. Vyhrabala som ich nedávno zo zaprášenej kopy dávno nepočúvaných CDčiek. Milujem ich hudbu!!!

Všetko sa to začalo v roku 2004 v lete. V Rakúsku som sa zoznámila s vtedy len 12 ročnou babou Courtney z Kanady. Super baba, čo vám budem klamať, a počúvala tak nechutne dobrú hudbu, že som sa okamžite naň namotala. Nedalo sa nič robiť, kto je závislý, svoju drogu proste POTREBUJE. Paradoxom je, že 1. CD od Good Charlotte som dostala od mojej kamarátky-hiphoperky (doteraz nechápem, čo u nej robilo:D) a hneď som vedela, že toto je pre mňa to pravé-orechové =) Je to aj jediná skupina, ku ktorej sa pravideľne po niekoľkých mesiacoch vraciam. Tie texty, tá geniálna hudba na KAŽDÚ príležitosť, ten spev, tie ÚÚÚŽASNÉ bicie a gitary. A najlepšie na tom je, že ich texty aj dávajú ZMYSEL (áno, je v tom trocha narážky na hudbu dnešných čias!) !!!

Tá Coutrney ani netuší jak skvelo obohatila môj hudobný život =))) Škoda, že ju už nemám šancu stretnúť :)

Ako sa z Dee stal muž

(dopíšem čoskoro)

I´m dreaming

Zrazu mi celý svet zastal. Nechcem vedieť, ako som vtedy asi vyzerala...
Niečo mi povedal, konkrétne mne, tak som sa naňho pozrela. Z môjho uhla pohladu mu bolo celkom dobre vidieť do tváre a... vtedy sa to stalo. Primrazilo ma to asi na 2 sekundy (alebo minúty?) než som sa spamätala a odvrátila pohľad. Tie oči...........

vyzeral presne ako ON. Mal PRESNE TAKÝ ISTÝ POHĽAD!!! To snáť ani neni možné!!! Môže sa niekdo tak veľmi podobať na niekoho iného??? Booože, viete si predstaviť koľko mi to dalo námahy sa potom na neho stále nepozerať? Hľadala som rozdiely. MUSIA nejaké byť, však to neni možné... a objavila som.........

rovnaký úsmev. Nesmiem (alebo musím?) ho už nikdy stretnúť!!! Alebo ešte aspoň raz... jediný posledný raz....................

Pohoda, klídek a... a tak prečo sa rovno neodviezť domov na BMWcku?

Dneska bol taký totálne pohodový deň (článok má omeškanie asi 10 dní;)). Nejakým zázrakom sa dokonca podarilo slniečku predrať cez mraky a krásne si trónilo na čisto modrej oblohe. Úsmev hore! :)
Kvôli konferencii na uzavretie známok nám odpadli posledné 2 hodiny, tak som mohla ísť domov prvýkrát po dlhej dobe PRED OBEDOM(!). Mala som celé popoludnie sama pre seba, tak som sa tešila, že si prečítam časopis (to slovo je u mňa už archaizmom, keďže absolutne NETUŠÍM, kedy sa mi také dačo do ruky podarilo vziať a mala som aspoň pol minúty voľna na prelistovanie), sadnem si, pustím CDčká spred štyroch rokov a nejakú starú klasiku... :) Proste pohodička :)

Cestou domov si zámerne nechávam ujsť busy aby som sa mohla prejsť a keď zamierim smerom hore na kopec, tak pri hoteli si všimnem jedno dosť pekné veľké auto, tak som si dopriala chvíľu, aby som sa pohľadom naň dostatočne pokochala. Fakt pekné, veľké, čierne a nablískané :)
Zrazu som si všimla v aute šoféra, ktorý začal vystupovať a blížil sa ku mne. Slnečné okuliare, kožená bunda... no zbohom, skončím na prostitúcii, tomu chlapovi nemám šancu ujsť.
Zakričal moje meno. Ehm... čo? Priblížil sa dosť blízko aby som v ňom spoznala dávneho známeho. *H*A*L*U*Z*!* :D Hodili sme kus reči, keď mi navrhol, či ma nehodí domov na bavoráku. Prečo nie? :P Ako šofér-začiatočník som skoro explodovala pri tej sile motora, čo bolo auto schopné zrýchlenia!!! No raj proste! :D
Pohodička, klídeček... tak prečo ísť domov pešky? :)))