streda 29. októbra 2008

In love with myself:))

Juchuuu, juchuuu!!! Konečne sa mi veci vracajú do normálu!!! Juchuuu!!! Po nehorázne rozlietanom období plného nového a zaneprázdnujúceho som konečne znovu uchopila svoju povestnú "pevnú" pôdu pod nohami:D Vlastne nikdy som pod nohami nič nemala ale aj to mi chýbalo:D
Včera som odovzdala kľúče od steny-mojej pol ročnej súčasti-a zistila som, že to vlastne nechcem. Chcem liezť aj naďalej:) A budem!!! :P
Teraz...
...sa všetko vracia do normálu.
Správam sa ako ja, myslím ako ja, cítim ako ja, smejem sa ako ja, chcem tie isté veci ako ja, proste... som to zase raz *J*A*
Nesnívajú sa mi divné sny a som zase raz optimista:D
Akoby sa natiahol čas. Alebo skôr si viem veci už utriediť. Je to proste super:D

Jaaa som vedela, že tento čas raz musí prísť, čas, kedy sa budem môcť zase raz pozrieť ráno do zrkadla a povedať si:"Deni, zlatko, prečo zrovna ty musíš mať také divné vlasy???" a ísť na zastávku v rytme nejakej zase idiotskej ale uletenej pesničky...
Everything´s ALLRIGHT:D

Vodnár- moj sprievodca od narodenia

Som hrdá na to byť Vodnárom. Fajn, dakoho takéto veci total nezaujímajú ale mňa hej:D Tak nech sa ráči páčiť- niečo o Vodnároch (posúďte si, či pasujem:P)

"Nasaďte Vodnárovi putá - utečie vám. Dajte mu pocit voľnosti - vráti sa k vám!"
(nodokelu, tak toto sedí, aj keď nemyslím, že keby som bola pripútaná napr. o radiatór, tak by som zdrhla :/ )

Vlastnosti: predstavivosť, originalita, dobročinnosť, tolerantnosť, nezávislosť, vyhranenosť, chápavosť, ušľachtilosť(no celá ja:D), intuitívnosť.
Zvyčajné nedostatky: výstrednosť, osamotenosť, neuróza, neposlušnosť, bezstarostnosť, krutosť.

Charakteristika Vodnára:Pri ich sklone k fantazírovaniu a silnej a živej povahe sa dokážu povzniesť nad všednosť života. Sú náladoví, nestáli a nerozhodní(no, minulý rok som minula pol kreditu keď som z Budapešti volala domov, či je fakt dobrý nápad kúpiť si tie boty:D).
Povaha Vodnárov je poznačená hlbokou túžbou po nezávislosti. Všetko, čo ich obmedzuje, odmietajú(jj, úlohy...:D). Pre nich neexistuje nič nemožné(všetko sa dá,keď to fakt chceme). Na život kladú nesplniteľné požiadavky. Preto sa veľmi často dočkajú sklamania.(O:-))
Medzi Vodnármi nájdeme veľmi zaujímavých jedincov, skutočné originály, čudákov, ľudí s bláznivými, utopickými ideami, ktorí napospol vnútorne i navonok odmietajú konvencie a obyčaje, chcú žiť a konať len podľa svojich zákonov a preto nezriedka vybočujú z rámca spoločnosti v pozitívnom i negatívnom zmysle(zvykla som si:D).Popri tom sú veľmi vtipní, duchaplní a pohotoví, sršia nečakanými nápadmi, originálnym zobrazovaním a opisovaním vecí, aforistickým štýlom(milujem hlavne keď dačo poviem tak poeticky, že to ludia až nepochopia:D). Radi ohurujú a blafujú. Mnohí pokladajú Vodnárov za bezcitných.(NIE SOM!!!:( ) Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Naopak, je u nich častý priam rojčivý cit lásky. (no veď zato:))

ŽENA
Má rada pekné veci, vrátane ľudského tela.Táto žena má pôžitok z toho, keď si vedia oceniť jej krásu, čo nebude problém, keďže je značne príťažlivá.(fíha, horoskopy mi komplimenty ece neskladali:Dtak dik no...:D) Vie byť verná, keď miluje. Duševne je chladná, sex pre ňu veľa neznamená, hrá absolútne nepodstatnú úlohu.(ale nooo!!!) Slovo láska patrí pre ňu do duchovnej oblasti.
Jej pohŕdavé odmietanie noriem ju robí asociálnou, rebelantskou, nemravnou(?:D ja?:D), náladovou, nespoločenskou, nevernou a perverznou.

Sexuálny život ženy:Niet ničoho v sexuálnych príručkách, čo by nechcela vyskúšať. Je schopná vstúpiť do lesbického vzťahu len preto, že sa nedokáže dívať na svoju nešťastnú priateľku, trpiacu absenciou telesnej alebo duševnej lásky. (ach, ja som proste dobrosrdečná:D)

Ako ich získať: Vodnár rád dostáva aj dáva tak troška nezvyčajné darčeky. Žene sa zavďačíte erotickým tovarom. (fajn, teraz to vyzerá že som nemravná... a, vlastne to mám v povahe:D)

štvrtok 23. októbra 2008

Bol raz jeden výsmevný denníček...

Radi sa vysmievate ostatným?:D Tak tento článok je práve pre VÁS a pre tých, ktorý nemajú radi stereotypné a nudné životy ako stvorený:D
...denníček z môjho dnešku(scenzúrovaná verzia;))...

Už ráno mi dačo nesedelo. Neodhadla som počasie (vonku vietor milión kilometrov za hodinu, odfukovalo ma a to niesom dáka ľahunká;)) a vykračujem (ehm-ehm, skôr sa posúvam) si do školy v takej sukničke, ktorá rada ukazuje svoju spodnú stranu pri akomkoľvek malom záchveve vetríčka. Tak si viete predstaviť...
Prvá hodina nemčina- máme mať (!) projekt. KEBY ho ovšem spolužiačka nezabudla DOMA. Mám plakať či sa smiať?(pre objasnenie: presorka je dosť prísna;)) Konám okamžite, že máme problém-nemáme projekt. "Tak to máte za 5," znel verdikt rozhodcu. Vnútornosti sa chychúňajú:D Lebo... dostala som 5 z neminy (a ja pritom ten jazyk trošku viem a aj zbožňujem) za to, že dakdo iný dačo zabudol. Super systém, čo?:D
Píska z fyzy- po zazvonení na prestávku som si všimla vzorce napísané na tabuli, ktoré sme mali použiť. Čo ja na to? Nač by som vlasne vôbec na tú tabulu KUKALA??? Nač mi bude taká 1 z fyzy keď tam zatiaľ mám len štyrku... Hej, šak ja budem rada mať zase štyrec. :/
Píska z chemii- "Vieš všetko?" "No, v tomto som si neni moc istá, a ty vieš?" "no, toto ne... tak si premeňme písomky a pomôžeme si!!!" "okiiii!!!" ...takže k tomu asi tolko:D

...jaaaaj už ma ségra vyháňa od compíku (hej, som pod papučou:((( kto môžte-pomáhajte:D ), tak nemóžem už písať... zatííím ... CARPE DIEM!!! :P

utorok 14. októbra 2008

Ako budete platiť?

Obyčajná otázka... avšak... keby som (takmer!!!) neskončila ako platidlo JA.

Čašník sa spýtal, ako budeme platiť, kreditkou či v hotovosti. S Ričim sme začali dačo trepať s naturáliami, však sranda, osobne som si nemyslela, že nás čašník počuje. "Budete teda platiť ženou? Dobre, ale to potom napíšem na seba..." Žeby sme mali zadarmo obed??? :D


Diiiiki... :D

Nestíham...

Ufff, po dvoch týždňoch zase raz na compe, normalne na dlhšie ako 5 minút, kedy som len musela čeknúť maily a páliť kade ľahšie (alebo spať), tak sa idem "vysťažovať"...

Nemá náhodou niekto časovrat?
Zišiel by sa mi. Nič nestíham. A začína sa to deň čo deň opakovať. V denníčku meškám 2 týždne, všetko zapisujem do mobilu cestou do školy. Skoro ráno. Takže som potom permanentne unavená. Ísť spať večer skôr? Prosímvás, čo ma nepoznáte? Vždy sa vyskytne niečo, kvôli čomu som radšej hore. Len tak četovať s kamošmi? Bejvávalo... Moje odpovede "sorry teď nemôžem" alebo "sorry som to len aby som si dačo kukla" alebo "promiň práve som na odchode" sú viac než časté. Dnes sa ma napr. Soňa opýtala či nejdeme von. Moje "promiň idem lekárke a potom mám neminu" som nemusela opakovať. "A zajtra?" "Niesom v škole a potom chcem ísť do práce". Štvrtok milión rokov v škole (nabitý rozvrh) a zase nemina... V škole celé prestávky píšem úlohy alebo sa učím (lebo doma nestíham). Chodím spávať (aj vstávam) so sliepkami.
Spánok-škola-príjemnejšie aktivity alebo poobedné aktivity-a zase spánok sú u mňa dennodennou realitou. Tak ale niektoré "činnosti" robím proste RADŠEJ ako ostatné (zvláštne, že na tie si čas vždy nájdemO:) )... :D

Akooo...
ja sa nesťažujem, mám rada tieto dni (aj keď škola strašne ale strašne SUX!!! a ece výkričníky!!!!! :D)... len... je TOĽKO vecí čo chcem robiť:D Najlepšie naraz:D A už mi prepína. Potrebujem byť chorá aby som konečne "vypla"... lenže chorá som nebola už 4 mesiace(aká náhoda?)... Čo je u mňa veľmi nezvyčajné ale je to super:)))

Lali lali laaa, dnes je pekný deň, kravička sa túli k tuleňovi, líčka sa červeňajú a začína mi byť trochu zimka... Žijem si svoje sníčky.

Carpe diem:)

utorok 7. októbra 2008

Hope can be worse than hopelessness

Teraz mám trochu času a chute, tak idem zapísať dačo (dúfam že) poučné...
U viacerých ľudí sa stretám s heslom

"RADŠEJ NEDÚFAJ, ASPOŇ NEBUDEŠ SKLAMANÝ/Á"

no a ja to teraz idem rozanalyzovať. Prvýkrát som sa s tým stretla pred dvoma rokmi, na statuse to mal jeden kamoš, aj sme to analyzovali, že čo tým chcel básnik povedať. Hovoril,že berie veci tak jak sú,nefantazíruje a neprikrášluje. Lebo keď veci nevídu podľa jeho predstáv tak bude smutný.
Pravda.
Druhýkrát som sa s tým stretla pred niečím menej ako rokom v jednej inteligentnej debate. Dotyčný nechával veci plynúť, že nejako sa snáť vyvinú, netreba sa snažiť, všetko príde...
Netreba sa snažiť?

Dobré postoje, čo? Nie. Teda neviem... aj ja som si myslela, že sa riadim tým heslom. Ale... raz prišiel jeden škaredý upršaný deň (obrazne povedané:D) ktorý mi ukázal, že stále niečo očakávam. Očakávam ráno budíček, očakávam pomoc od blízkych, očakávam že veci pôjdu hladko(?). No ale ono to neni tak. Nemyslím teraz, že by som brala veci ako samozrejmosť... Veci sa NESMÚ brať ako samozjrejmosť!!!

Ale...
Samozrejme, že pomôžem Dží cez písomku (ak budem vedeť!).
Samozrejme, že sa porozprávam so ségrou (ak nebudem preč!).
Samozrejme, že pojdem von (ak budem mať na to chuť!).

Niekedy človek začne dúfať, že veci sa zlepšia. Ak sa nezlepšia, nasleduje sklamanie... Ak sa zlepšia, o to viac si tú radosť užijeme. Kvôli tomuto riskujem aj takmer beznádejné dúfania...
A trpím sklamania...
?

Teória kyjaku

"Inak vieš, že táto hra má korene hlboko v minulosti???"
"Čo?!" strašne "inteligentne" kuknem na Jerguša a uhnem sa pred floorbalovou loptičkou.
"No vážne, lebo vezmi si to tak, že kedysi si praľudia dokazovali silu tým, že sa mlátili kyjakmi a tak vedeli kto je lepší a silnejší. Ale dneska by so asi vyzeralo blbo, tak nato sa vymysleli športy aby si mohli dokazovať silu hentak..."
"(môj smiech) ...to ale dáva logiku... omg, už si všetkých predstavujem nadmerne ochlpených s kyjakom...(môj smiech)"
"Ale niekomu by sa to hodilo, napríklad..." buď som cez smiech nevnímala alebo nechcem napísať konkrétne mená...:D

Naše hodiny telesnej sú proste skvelé!!! A celkovo je naša škola úpne kreatívna!!! Šak od začiatku školského som sa naučila lúštiť malované krížovky, rozvíjam svoju kreativitu vo vymýšlaní tajničiek pre Dží a učím sa manipulovať ľudmi, aby robili tajničky mne... prosto skvelá škola:D

nedeľa 5. októbra 2008

Časová smyčka part I

Sychravé, hmlisté ráno, ako každé v poslednom čase. Na raňajkovanie mám 5 minút, hodím na seba oblečenie, čo bolo v skrini navrchu. Cestou na zastávku rozmotávam vždy spletené slúchadká. Hmmm, prvý školský deň, chvíľu v škole pobudneme a budeme sa tváriť, že nám prázdniny už nechýbajú a potom hurááá na Sex On The Beach s babami jak vždy... no a potom...
"Bré ránko!!!"
"Božžžéé, jak som sa ťa zľakla!!! Čau Adrian. Do školy, do školy?"
"Nie na huby do lesa... jasne že do školy!!!"
No zbohom... Okrem toho že sa musím premáhať aby som sa neusmievala jak čistý idiot, tak ešte aj budeme chodiť rovnakým spojom...
"A čo, chystáte dačo po škole?Kúpať sa v potoku a tak? Pamätáš jak sme sa tam vždy kúpali? To bola haluz!!!" v autobuse mi začína byť dosť teplo a nemyslím, že to bude tými ľuďmi...
"Jasne, že pamätám Adrian, na niektoré veci sa predsa nezabúda," rýchlo som sklopila pohľad.
"Ok, mňa len tak napadlo, že keby si po škole..."
"...prepáč, ale už som dohodnutá s babami."
"...dobre, však ja len tak, samozrejme že... no... teda vlastne ne..."
"Už vystupujem, maj sa."
***
Sretko s babami, spolu do školy, kde sa tvárime, že všetkých poznáme (super pocit, ked vás všetci zdravia po chodbách!!!), 28 minútový (stopovala som to) monológ triednej, ktorá bola napodiv veľmi milá, ale však ona nám to určite ešte vynahradí...
Konečne konec začiatku a môžme ísť Tam kde vždy v zostave Dia, Mona, Laura, Táňa a ja samozrejme.
Sedíme si tak v zelených kreslách, sŕkame drinky, preberáme kraviny a zrazu sa začne hlásiť o pozornosť môj mobil. "Adrian=)" Dokelu... a ten smajlík...
"Nooo???"
"Ahoj Rika, tu je Adrian, ja len že... čo som sa ťa ráno pýtal... či neskočíme na kofolu alebo ja neviemčo... určite poď, pozývam ťa, toto si nemôžeš nechať ujsť, konečne mám peniaze..."
"...a vieš ty čo? Tuším by som aj šla... Ale až tak navečer, yo?"
"Kedykoľvek si Vaša výsosť želá!!! Môže byť okolo 7? Stretneme sa tam kde vž... teda, na polceste od našich domov, ok?"
"Ok, ahoj..."
***
"Zlatko prepáč, už musím ísť, stretávam sa s ...kamošom, akože dnes som ho stretla po roku, strašná haluz... alebo vieš čo? Zavolám mu, že budem meškať." Vyťahujem mobil a vytáčam to meno s dávno zabudnutým smajlíkom... "Čau, sorry ale budem polhodinu meškať, nevadí?"
"Juj, ja už som tu, tak počkám teda, budem počúvať hudbu..."
"Ok dik"
***
Čas 19:38 a Adrian zatiaľ nevolá kde toľko trčím... Čo je aj dobre, lebo nechcem sa priznať že som naň zabudla, lebo som bola s Lubom. Bežím na miesto stretnutia, ktoré............................ ach.................... nie......................... toto... toto nie....... ach bože.....
Policajné auto odstavené obďaleč prezrádzalo nadchádzajúcu hrôzu. Sanitku už netreba... To nemôže byť pravda, nie nie nie, proste nemôže, to mi nemôže urobiť, proste NEMôŽE, oni to nechápu ale to nemôže byť pravda, proste nie nie....... Je mi jedno že plačem ako malé decko, je mi jedno, že sa mi rozmazal make-up, všetko mi je už jedno...
Adrian je mŕtvy. Zabilo ho auto, ktoré vybočilo z cesty...
Keby som ho neodložila kvôli Lubovi....
Keby som došla načas...
keby som sa nechcela tváriť dôležito...
keby...
nemusel by zomrieť. Nemusel. Nemusel... Je to moja vina...
Plačem... veľmi...
Nevládzem sa hýbať a zaspávam na lavičke, zimu necítim... už nič necítim... s Adrianom som umrela aj ja...

...to be continued...