sobota 31. januára 2009

Pripomienka zvonka

Vraj moj blog upadá... Čo už:D
Bude aj horšie:D

Vraj píšem kraviny. Fajn, ja viem...

Je aj toto kravina?
Porozprávam vám príbeh spred dvoch rokov, keď sa neistá budúcnosť celkom isto rýsovala (a ajtak dopadla úpne ináč:D).
Začala som chodiť na novú školu. Všetko a zdalo tak úžasné, všetko BOLO úžasné. Najmenšie chybičky sa odpúšťali len preto, lebo ste si chceli nových ľudí zlákať na "svoju" stranu.
S nábehom "nového" života sa začalo aj vyučovanie s novými profesorkami. Fyzika. TÁ hodina, kedy sme sa dozvedeli, že človek idúci vo výťahu hore na chvíľu má väčšiu hmotnosť. A smerom dolu je naopak- menšia.
A človek je tvor nedôverčivý a o všetkom sa musí presvedčiť na vlastnej koži.
A teraz že čo sa vám mohlo prihodiť, keď ste v jedno jesenné popoludnie chceli vstúpiť do výťahu jedného z nemenovaných bratislavských domov? Mohli ste tam stretnúť dve praštené baby ako sa prevážajú hore a dole stojac na váhe... Mne by sa to zdalo čudné...

Mimochodom: fyzikárka neklamala:D:D:D

sobota 24. januára 2009

Aj keď je zamračené, tak pre mňa svieti slniečko:)

streda 21. januára 2009

Lesi a Dee v roku 2005

Moja kamoška zo základky, sedeli sme spolu, bolo zo moje druhé JA:) A písali sme si "Naše zošity" a dohodli sme sa, že postupne ich na svojich blogoch uverejníme:) Tak ať se líbí:)
citujem:

"Zhrnutie Lesi(mňa) a Dendy(teba) :)
1. NIESME lesby!
2. sme možno trošku perverzné:)
3. ešte nemáme frajerov
4. rady mlsáme. mňam!
5. občas čarujeme a vyvolávame rôzne kúzla, ale: Žiadna čierna mágia!
6. sme veľmi dobré kamarátky
7. občas nám trochu preskočí
8. toto je myslím náš štvrtý spoločný zošit
9. sem-tam chytíme záchvaty smiechu (no vlastne je to zvyčajne STÁLE!)
To je všetko. Čím ale začnem?"

Lesi:"Som vpohode, len mi drbe." :D

Ja:"Lesi, ja som mu dala pusu na PERY!!!"
Lesi:"Čóóó, a čo potom???"
Ja:"Šla som domov do vane si vypláchnuť ústa..."

...ach, sladká ôsma trieda:D

Nebojte sa: TO BE CONTINUED :P
(teď už musím ísť het)

Poď sem, nech sa s tebou zblížim...

...poď sem ja ti neublížim (Horkýže Slíže- poslednú dobu na nich fičím:D)

(takmer) Každý pozná túto pesňu. A vie ako pokračuje ďalej... Tak ja ju trošku upravím! Teraz si predstavte taký ten povestný veľký filmový škrk gramofónovej platne, aký býva pri frajeroch keď ich prichytí mama v izbe. Znovu si prehrajte vyššie spomenuté 2 verše a doplňte ho o totálne ironickú otázku:"Si si istý/á???"
Konkrétne mne by to zaváňalo novou stávkou, ALE keď mi niekto povie že mi "NIKDY(!!!) NEUBLÍŽI" tak mu okamžite dám facku. A keď budem mať chuť, tak aj dve:D Ale možno ho len kopnem... hm, ja neviem... OKEJ, k veci:)
Príklad:
Spoznáte novú babu, vyzerá byť strááášne super, tak sa skamarátite, bavíte sa a samozrejme sa chcte spraviť zaujímavými ako v poslednej dobe čoraz viac ľudí v mojom okolí (dajte mi prestávku na utretie zvratkov), tak čo urobíte? Poviete dáku pikantnú pikošku zo svojho života. Hm, ešte je toho málo, tu to trošku prikrášlim, tam zase dačo odoberem len aby to mne vyhovovalo. A voilá z margarétky zo záhrady odtrhnutej ako krmivo pre zajaca je zrazu KRÁSNA ruža od frajera "ktorého vám, však ŽIAĽ, nemôžem ukázať lebo býva v Košiciach".
Ach, plačem dojatím... -_-
Ale zase k veci... Vyššie spomenutá SKVELÁ KAMARÁTKA informáciu (samozrejme!) posunie ďalej a vyjde z toho, že máte frajera ktorý je v Leopoldove na psychiatrii a má vás len na sex.
Umrem:D Tak takéto informácie by sa mi fakt lúbili:D
Dobré, čo? A teraz vás ohovára celý kolektív báb. Nemýľte si úsmevy za smiech. Alebo smiech na vás so smiechom S vami...

A čo hovoríte na "DOBRÉ" rady "DOBREJ" kamarátky???
Svojími "radami" skrývajúcimi sa za klišé ako:"Ja chcem pre teba len dobre," akoby len hovorili:"Si sprostá, si sprostá, si sprostá, si sprostá, si spros..."
Je človek fakt sprostý, keď sa neriadi radami svojich (oni tvrdia, že) kamarátok? Lebo ak hej, tak som sprostá:D "Čau, volám sa Dee a som sprostá, lebo mám vlastný rozum. A ty?"

I´m sorry baby,
Ale veď ja viééém!!!!!

...a teraz už aj ty;)

A na scénu prichádzajú... (bubny, bubny)...

VÝROKY!!!!!!!!!!!!

sobota 10. januára 2009

Náhody, nehody a iné katastrofy

Do hluku dajakej pesničky od Horkýže slíže sa vmiesila "Why not" mojho mobilu.
"Čau, kde si?"
"Doma..." odpovedám:"...prečo? Ale akurát idem do Machnáču."
"Čóóó, však ja som tam teraz došiel a je tu aj T a L!!! Vydržíš chvílu ešte? A budeš mať odvoz!!!"
"Ouky-douky!!!"
Tak som mala odvoz!!! Tak ale toto bola fakt náhoda, že mi zavolal kamoš, ktorého som nevidela od novembra a mal namierené presne tam ako ja???!!!


"Ja si myslím, že bude vojna..."
"Preboha nestraš!!!" z myšlienok ma vytrhne môj strach.
"Vezmi si, že Rusko si robí čo chce, teraz odpojili plynovod a bohviečo je vlastne za tým všetkým. Lebo: nebude plyn- ľudia budú nespokojní. Kríza- ľudia sú nespokojní..."
Stále dúfam, že mi o konci sveta hovoril len preto, lebo ma chcel dostať akože "naposledy" do postele:D Ale ajtak sa toho bojím... Nemám na mysli tú posteľ...

nedeľa 4. januára 2009

Mam chuť hovoriť po francúzsky!!!

Stáva sa ešte niekomu na svete, že keď mu strašne hrabe a má povznesenú náladu a je spokojný (content:D), že má chuť rozprávať po francúzsky??? Mne totiž hej... a pripadám si ešte ako väčší cvok:DD

Pero je na stole.- Le stylo est sur la table.
Som spokojná- Je suis content.
Otvor knihu na strane 69 a začnite čítať ale len po francúzsky.- Uvre ton livre a la paige soisantneuf et comonse a lier me sulmont an francois.
Som u Filipa a hrám sa s mojím psom.- Je sius chez Phillipe et je zue avec mon chien.
Som doma- Je suis a la maison.
Ježiško- Petit papa Noel
Na Avignonskom moste- Sur le pont d´Avignon...

*za prípadné gramatické chyby sa ospravedlňujem, už 4 roky som nevidela francúžštinu:D

piatok 2. januára 2009

Kam sa hrabe Pilcherová*

(*za chyby v jej mene sa ospravedlňujem- neviem jak sa píše:D)

Po asi hodinovom spánku som konečne precitla. Bola to automatická reakcia na pohyb v tesnej blízkosti. Otočím sa, otvorím pravé očko, usmejem sa.
"Dobré ránko," a už ma víta pusa na líčko, v pamäti sa mi všetko zrekapitulovalo a opätujem pusu. Pozrem na hodinky- 7:42. Rýchle počty v hlave, super, spala som hodinu...
"Nechajte ma ešte spinkať..." prevalím sa na druhý bok a prykryjem sa perinou až po ňufák, k ešte stále zavretému ľavému oku sa pridá znovu aj pravé. Pritúli sa ku mne, presne tak ako som to vídala v romantických filmoch. Splnil sa mi sen- vždy som to chcela zažiť.
"Si unavená? Chceš ešte búvať?" Reagujem kývnutím hlavy na znak súhlasu. Zrazu ma však niečo dvíha a dáva do neurčitej polohy. Tu sa nedá spať!!! Tak som po následnom pošteklení vzdala svoje ideály o zdravom 8hodinovom spánku. A išli sme sa naraňajkovať. Oni dvaja ešte spia, teda aspoň majú zavreté dvere a je tam ticho. Ale človek na tomto mieste nikdy nevie. My dvere nemáme- iba akýsi záves pripomínajúci veľmi chlpatú deku, ale oceňujem ten patent, oranžová sa hodí k hviezdičkám polepeným všade naokolo.
Po výdatných raňajkách skladajúcich sa z obschnutých chlebíčkov zo včera sa túžobne odoberem znovu do postele. Okolo 9tej znovu zaspím.
"Vstááávať, už je ráááno!!!" rozlieha sa jej prenikavý hlas všade naokolo. Ach nie, bol to všetko len sen?