sobota 28. februára 2009

O tom, ako som jedného dňa začala brať ohlad na svoje šťastie...

Poznáte to:"Len ten kto chce dobro pre všetkých, zaslúži si ho sám."

Aj ja som taká bola, pomáhala som ľuďom keď boli v kríze, vypočula ich v ich zlých časoch, poradila, vzdala sa svojho voľného času a bola ochotná stále dookola počúvať ich trápenia. Keď mal niekto zlý deň, vytočil moje telefónne číslo lebo vedel, že sa dočká pomoci.
Zriekala som sa dobrých vecí len preto lebo boli príliš dobré a bála som sa ich konca.
Vzdávala som sa svojho času cez písomky aby som pomáhala okolosediacim.
A bola som šťastná. Bola som šťastná, lebo šťastím ma napĺňal ten pocit, že som niekomu pomohla. Ale jedného dňa...Farba textu
...jedného dňa som si všimla, že ma to začalo strašne ubíjať. Všetci títo ľudia na mňa pôsobili tak negatívnym dojmom, že normálny človek by sa už z toho obesil...
Mala som chuť vracať, keď som zistila, že moja údajná kamarátka so mňou trávi čas len keď nemá čo iné na práci.
Mala som chuť vracať pri kamoškiných sústavných otrávených a smutných pohľadov lebo jej priateľ je debil a vtedy a vtedy jej nezavolal.
Takíto ľudia zo mňa strašne vysávali energiu.
Zrazu som si uvedomila, že niesom sprostá a viem rozoznať, kedy ma človek len využíva.
A tak sa karta obrátila.
Ona sa odo mňa dozvedela, že už nehodlám počúvať jej sústavné oplakávanie jej debilného frajera, lebo s tým ajtak nehodlá nič robiť, tak sa jej to asi páči, nie?
Ďalším ľuďom som povedala "nie" na spoločné stretnutie, lebo s nimi nemám chuť tráviť čas. A radšej som si hoci aj piatok večer sama doma čítala.
No a miesto sústavného odmietania dobrých vecí som začala z nich ťažiť pozitívnu energiu a šťastie.
Keď niečo máte radi a ste len s ľuďmi, ktorých máte radi, zrazu je všetko krajšie a lepšie.
Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia. Preto som znovu začala robiť iba veci, ktoré chcem a byť iba s ľuďmi, s ktorými chcem. Preto sa už vyhýbam veciam, z ktorých som mala chuť vracať:)

Kto zaváha- nežere (aspoň u nás doma)

Smska cez anglinu:"Čau sestra pani Santovej, kúpila som nám Tixy (taký druh čipsov), keď dojdeš domov, tak si ich zjeme!!!"
Hurá, teším sa, konečne dakto na mňa myslí s jedlom. A to ešte sa ségra vybrala do obchodu LEN aby mi dačo kúpila. Raj na zemi!!!
Domov sa mi však podatilo dojsť až v neskorších hodinách a bola som plne zamestnaná inými činnosťami, takže som si ich odložila na neskôr, celá šťastná, že mi ségra nechala POLOVICU balíčka. Tak som jej šla poďakovať, že si veľmi vážim, že mi nenechala len posledných 5 ochrchlaných kúskov a dozvedela som sa, že sa tak stalo len preto, lebo kúpila 2 balíčky a jeden už zjedla a potom odjedla trochu aj z môjho ale začalo jej byť zle...
Ajtak je všetko fajn:) Tak sa teda idem v skorú noc pustit do svojej porcie, zjem asi 10 čipsov a schvátila ma únava, tak som si ich odložila na zajtra.
***
Ráno idem kuknúť do špajzy, prázdno, nič, kúdole prachu preháňajúce sa po divokom západe. Mama nič nevie a od tata som sa dozvedela, že včera jak so ségrou (áno tou, čo sa LEN PRE MŇA(!) obetovala a šla do obchodu) kukali film, tak on ich chcel zjesť ale ona striktne povedala že: "Nie, šak tie patria Dee!!!" a tato na to odvetil, že:"Dobre, tak si daj z nich ty..." A ona ich poslušne dojdedla.........

sobota 14. februára 2009

Čo by bolo, keby zrazu vypli všetky svetlá?
Čo by bolo, keby to, čo vás poháňa dopredu zrazu zmizlo?
Čo by bolo, keby to, čo vás drží na uzde zrazu povolilo?
Čo by bolo, keby váš svet zachvátila nenávisť, keby ste zistili, že existujete len vďaka jednému podvodu, keby miesto toho ako teraz čítate tieto riadky by vám buldozer rúcal váš hrad z piesku?
A čo by bolo, keby už nič nebolo?
Tichý svet plný tlmených farieb na vírivej hladine oceánu. Svet plný mlčania, nevypovedaných okamihov, pohľadov letiacich nenavrátne. Každý by existoval so sebou bez štipky pocitov, emócií, úsmevu. Veľké oči prosebne pozerajúce do ticha nočnej oblohy pýtajúce sa nemým hláskom:"Čo by bolo, keby zrazu všetko zmizlo?"
Existovala by bolesť, strach alebo čokoľvek iné? Bude na konci všetkého vôbec niečo existovať? Či len polámané ideály budú poletovať v bývalom jarnom vánku? Jestvuje na konci ešte vôbec nejaké-aspoň malinké- svetielko? A ak áno, bude ono schopné odpovedať stovkám neprítomných pohľadov na otázku:"Prečo?" A ak nie, tak čo by bolo, keby zrazu všetko zmizlo?

Piatok 13-teho

Totho dňa sa mnoho ľudí bojí, že sa im stanú zlé veci. Strach z piatka 13. sa volá paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia.

Jeho tradícia pochádza už z obdobia stredoveku, kedy sa to začalo spájať s Poslednou večerou Ježiša Krista, ktorej sa účastnilo práve 13 ľudí (večera to bola cool, ale potom chudáka JK ukrižovali v PIATOK...).
Alebo aj takí Nóri majú dôvod obávať sa tohto dňa, lebo kedysi dávno malo 12 Bohov hostinu a Zlého boha nik nepozval, tak sa na párty nasockoval ako 13ty a omylom(?) tam došlo k prestrelke (vtedy len šípmi;)).
Lenže čo bolo bolo (teraz je tu OLO), poďme sa pozrieť na súčastnosť:
Prečo ľudia mávajú nehody by sa dalo vysvetliť logicky tým, že podvedome sa toho obávajú a ako na just sa im stane trapas. V USA dokonca tento deň necestujú do práce ale vyberú sa do nej pešo (ha, viac piatkov 13. a USA by možno pochudli:)). Leeenže, v takom Španielsku považujú za nešťastný deň práve UTOROK 13teho. Prečo sa zrovna oni rozhodli mať iný deň? Šak keď nešťastie tak pre všetkých nie? Jedine, ak by piatok 13teho žiadne nešťastia neprinášal:))

A ešte: všetky mesiace, ktoré sa začínajú nedeľou, majú piatok 13teho:) Tento rok nás čaká ešte v marci a v novembri. Strašne sa teším:P Hlavne na november:))

štvrtok 12. februára 2009

Keby som vedela čo ďalej, nestála by som tu jak riť nastavená na kopanec...

Bóóóže jak sa já dnes len nudím!!! (Som už takmer zdravá, takže hovním doma a už vládzem aj rozmýšľať...Bože, toto bude tak odveci post:D)
Rozstrihla som staré tričko a našila som obrázok z neho na nové. Ja som ŠILA. Toto u mňa NENI normálne!!! Teda, niežeby som bola dáka panička, ktorá šalie keď sa jej odštiepi nehet (ja šaliem vždy:D) ale poukazujem na to, že za bežných okolností sa takýmto činnostiam ja nevenujem.
A dokonca som si dnes aj upratala v poličke pod stolom!!! Nenávidím upratovanie, takmer viacej ako komáre a úlohy z nemčiny, ale ajtak som si polovicu (! netreba to na prvýkrát preháňať) vyhádzala a UPRATALA.
A nechápem, prečo to sem vše píšem...:D Asi mi už začína preskakovať. Už sa mi ani do denníčka písať nechce, NEVIEM napísať jeden poondiatý sloh, HBO máme BEZ ZVUKU (wtfg???) takže ani filmy na telke už nekukám. A z tých, čo kukám na nete, sa vždy vyklujú totálne kraviny.
Takže čítam. Ešteže som tak dobre zásobená knihami, ale už ma bolí krk a oči:D

Tak, práve ste si prečítali môj momentálne Strašne zaujímavý život:D
Už končím, som na tom tak zle dneska, že normálne ROZMÝŠLAM (no taaak, to ešte pokračuje!!!:D), že si spravím Facebook!!!!! (po pol hodine- nie nespravím:D)
Idem radšej kukať Báthory...