Oheň života

1 konverzácia, rôzne pohľady. To je iskierka nádeje. Malá iskierka z obrovského ohňa. Ohňa zvaného život. A taký aj je. Búrlivý a nevyspytateľný... Ale krásny. Dokáže zahriať aj popáliť. Preto si držme odstup a správajme sa k nemu s úctou. Aby nezničil všetko okolo nás. Zhoria jedni priatelia, prídu noví aby sa ohriali pri tvojom ohni na namáhavej a dlhej ceste na vrchol hory... Prisadnú si, dáte sa do reči a stanú sa z nich priatelia. Ale nie takí, čo sa len vyhrejú vo vašom teple, vašej prítomnosti. Ale tí skutoční, čo prihodia doň brvno, keď uhasína. A udržiavajú ho. A starajú sa oňho, pokým ty spíš. Vkladáš do nich svoju dôveru. Svoj život. Dovolíš im, aby s ním manipulovali. Dôvera. Pocit, že niekto stojí pri tebe v tom dobrom aj zlom. Smeje sa s tebou na iskričkách, hrajúcich sa na kameňoch. Ale ostáva pri tebe, keď sa plameň rozšíri, aby ti ho pomohol uhasiť. Niečo sa vo mne zmenilo. Niekto si ku mne prisadol. Nie ako obvykle, ale blízko. Tesne ku mne, že som ho mohla napriek môjmu skrehnutému telu cítiť. Dali sme sa do reči. Po čase ale bude musieť zase odísť ďalej na vrchol. Ja s ním ísť nemôžem, musím sa starať o svoj oheň. Svoj oheň života. Keď mi povie, že odchádza a spýta sa, či pôjdem s ním, moja odpoveď bude pravdepodobne záporná. Nemôžem tu nechať oheň bez ochrany. Vlastne on MÁ ochranu. Mojich priateľov a rodinu. Poprosím ich, nech ho strážia, pokým budem mať hlavu v oblakoch a keď bude zle, nech ma vrátia späť na zem. Chcem tam ale ísť. Skúsiť to. Ten výhľad, pocit ako je všetko oproti mne také malé. Chcem to znova zažiť...