9 zákonov schválnosti

Keď sa dakam tešíš, tak...
1. deň predtým ochorieš (môj mimoriadne obľúbený prípad)
2. danú udalosť prespíš a zobudíš sa hodinu pred jej koncom (samozrejme, dostavenie na miesto konania ti zabere asi takú 3/4 hodku)
3. ak tam treba lístky, človek v rade pred tebou dostane posledný
4. ak je to podujatie vonku, tak začne pršať (poprípade ani taká búrka s bleskami neni odveci, najmä keď strašne fúka a vy máte sukňu a ste od domova asi 50km)
5. musíš ísť lekárke lebo iný termín proste NEEXISTUJE a miesto 10tich minút vyšetrovania tam trčíš HODINU a 10 minút lebo musí ísť ece na obed (a ece sa proste MUSÍ práve teraz rozprávať s kamoškou o tom, čo budú robiť zajtra)
6. zostaneš trčať v búračke na ceste a nestihneš začiatok (alebo už rovno POLOVICU)
7. si pribuchneš kľúče zvnútra bytu (z toľkého tešenia sa) a musíš čakať na pána Páčiteľa dverí a dať mu 800SK (viem to, lebo sa mi to už stalo)
8. sa zrazu všetci začnú vyhovárať, že nemôžu
9. sa proste všetko posere a ide to z blata do kaluže, alebo už rovno z blata do BLATISKA :)

...tento článok je v 7. z 9 prípadov pravdivý, divím sa, že ece žijem:D

Nespravodlivosť/ injustice/ Ungerechtigkeit/ iniquité/ iniquità/ injusticia/ несправедливость/ iniustitia...

Je podvečer (konkrétne 17:44) krásneho teplého slnečného dňa a ja miesto toho aby som šla na Bažanta na Mlynoch (ako KAŽDÝ-nevymýšlam si-koho poznám) píšem tento článok... Prečo to robím? Lebo som CHORÁ...

......................

Áno presne tak... A neviem čo s tým. Okej, budem raz úprimná- MIMORIADNE ma sere, že tam nemôžem ísť!!! Ale fakt MIMORIADNE!!! Fajn, to že som sa na túto udalosť tešila už ROK (pardón, iba 353 dní) nebudem rozvádzať, lebo je to fakt DLHÁ doba.
Priznám sa- keď som sa o tom dozvedela, som tam najprv nechcela ísť. Potom do mňa šťuchla Soňa, prehovorila ma. Bála som sa totiž, aby sa história nezopakovala... lebo ona sa mi už opakuje, kurva hnusná!!!
Moja Spoluparanoidkyňa mi dohovorila a vtedy som to pochopila. Pôjdem tam. Za každú cenu.

.....................

Teraz sa však veci majú úplne inak. Sedím doma s teplotou tesne pod 38°C. A nemôžem robiť nič... Ani to NIČ robiť nemôžem lebo nevládzem. Smoklím tu nad dnešným možným večerom (fajn, tak smrkám z nádchy, ale takto to znie predsa o dosť poetickejšie, ne?:D) a rozmýšlam, že pôjdem radšej spať.
KONEČNE som sa nadchla tou myšlienkou tam ísť. A keď hovorím "nadchla", tak myslím FAKTICKY NADCHLA...

.....................

Prečo tam chcem tak ísť?
To miesto má dačo v sebe (fajn, myslite si, že mi preskočilo, ale hlavneže ja viem o čom tu trepem:D) a... chcela som ukázať, že som silná. Chcela som tam dojsť, ukrutne sa zabaviť a ísť pešky domov.

...Chcela som zopakovať históriu (?)

Diagnóza: totálne šlahnutá

Chcem sa podeliť o informáciu, na ktorú som došla:D Lebo mi to fakt príde logické a potrebujem sa chváliť svojím romýšľaním:D Niektorí ľudia v určitých okamihoch proste NEROZMÝŠĽAJÚ... A títo ľudia sa delia na ženy a mužov. Byť ženou má taktiež aj svoje nevýhody (okrem tých množstva výhod,samozrejme:D). Keď muž "vypne", stále má niečo tam dole, čo rozmýšľa za nich... Aj keď perverzne a strašne nemravne, ale MÁ. Ale žena NEMÁ ftáka, aby rozmýšlal za ne. Takže žena len tak "vypnúť" proste nemôže, lebo to dopadne tak ako to dopadne:D

Tento post je strašne odveci, ale poslednú dobu mi fakt nejde moc písať... neviem prečo:( Asi sa už toľko nepotrebujem zamýšlať (fajn, klamem:D) alebo sa zamýšľam nad vecami, ktoré zverejniť fakt nehodlám. Možno sa nič také nedeje (fajn, zase raz klamem:D) alebo sa dejú veci, o ktorých písať nehodlám.

Piatok 13(+3). ?

No, fakt som sa nenudila ani minutku:) Ale za jakú cenu...?

Všetko sa začalo mojim výstupom z trolejbusu, kedy som zaznamenala fakt, že v mojom okolí dačo kvapká a môj zvedavý pohľad zablúdil k mojej taške. Nodoriti... Náramne sa ospravedlňujem malým škôlkarom, ktorí boli svedkami môjho nehanebného vyjadrovania sa;) V taške mám jazierko... tekutina z flaše sa vybrala na svoju púť okolím (doriti, jaké kraviny a prirovnania tu hádžem... fetujem?), plávajú zošity, pláva desiata, pláva komplet premočená čokoláda, ktorú mám darovať kamošovi, lebo ju odo mňa vyhral v stávke...
Preskočím kraviny, ale verte mi, že dnes na čo som siahla, to som pokazila, zničila, poškodila, premočila gate na telesnú atď atď atď... Jaj, a jasne, po škole som sa premávala v Matiných ružových(!) kraťasách na telesnú...
Prišla chvíla presťahovania sa z našej triedy lebo sa bude upravovať na matury... Fajn, mám plnú náruč vecí a až potom ma napadlo, že doriti, šak ja som tam zabudla tú ČOKOLÁDU!!! Ale po úmornom hľadaní sa našla (nepýtajte sa). Potom písomka z neminy... zabudla som podotknúť, že papierik so slovíčkami sa mi ROZMOČIL(a vyletel von oknom)... NIČ z posledného cvičenia som nevedela (šak, kto by vedel vetu "znečistenie prostredia je spôsobené popolčekom, výfukovými plynmi, olovnatým neviem čo, neviem čo, neviem čo..." lahké, ne?) a úpne deprimovaná ležím na G a čakám na telesnú... Akože, ak by mal dnešok takto pokračovať tak fakt NECHCEM vedeť, jako prídem home...
Po telesnej dávam kamošovi už-spomínanú čokoládu. Keby som nevedela, že je to pravda, ani jak by som si neverila, čo sa jej všetko stalo:D

Idem na Video-podvečer ku Super-známemu. Presne krásne si načasujem busy aby som stíhala a vyjdem z domu a vybije sa mi mp3ka... Vrátiť sa hore po nové batérky je to posledné čo stíham, tak musím prežiť bez nej. Bus som stihla a pripravujem sa na prestup. KONEČNE som našla ďalšiu zastávku a prichádza bus... "porucha vozidla"... ďalší ide o 20 minút... One disaster after another... Dee, buď silná, nezúr, zvládaš... Tak KONEČNE som k nemu došla a dostala som upozornenie, že jeho pes (nie PeS:D) strašne šteká a mám sa držať ďalej. Vojdem, zbadám psa, ten sa ku mne pritúli a začnem ho hladkať:D Ok, ide sa na film. Ľudia, ak ste ece nevideli EuroTrip tak možem len a len odporučiť!!! To je TAK ÚŽASNÝ FILM!!! Proste úpne môj žáner, šak chápeme sa:D Doriti, ja som sa tak nasmiala:D(hej, teraz si už hodinu vkuse pušťam Scotty doesnt know:D)
Ok ale k veci... Dnešok bol zvláštny, ako ste si už iste všimli z môjho slohu tuná a ece som nepísala o svojej úchylke v rozlievaní nápojov (piva, či nealkoholických, to je jedno, hlavneže je to tekuté a dá sa s tým všeličo stvárať), ale... Normálni ľudia keď pijú, tak pijú... JA keď pijem... tak som mu trošku pooblievala dlážku (promiň:)). Trapas, ja viem...
Stretám sa s babami a ide sa na BABSKÚ JAZDU (ehm, meškala som "len" hodinu a štvrť) :P V podniku som si dávala riadne bacha čo robím so svojim pohárom a snažila som sa ruky držať spustené po bokoch. Pre istotu:D
Čuduj sa svete, ale okrem toho, že som zaspala v trolejbuse (od vyčerpania...?), sa mi už nič zlé neprihodilo!!!

Fajn, dúfam, že už ste neumreli od nudy pri čítaní tohto tu hore, lebo fakt by som všetkých tých ľudí nerada mala na svedomí, alebo by ma prenasledovali ako M...(neviem jak sa volala, Mišumi?) v tom filme Clona... A to by som teda fakticky nechcela :/

(čo je to) PARANOIDNOSŤ (?)

"Paranoja je psychické ochorenie, ktoré sa prejavuje vývojom logicky skĺbeného systému bludov. Bludy nie sú neskutočné, logicky do seba zapadajú, avšak východiská z nich sú nesprávne. Systém bludov sa u paranoika stále rozvíja."

Tak toto je vysvetlenie paranoje, ktoré som našla dakde na nete. Lenže paranoja nemusí znamenať len toto! Ja som možno tak trošku paranoidná, hej, priznávam:D Napr. na lyžiarskom s tými chlapmi, čo nám potom furt čumeli do okna (ale to že nám liezli na balkón sme videli všetky!!!), ale oni tam VÁŽNE kukali! Myslím, že ostatným to bolo jedno, tak nwm proč mne ne... :/

S kamkou sme rozoberali paranoju v spojitosti s nami. A ona prišla na toto:"My niesme paranoidné. My len vidíme u ľudí tie veci, ktoré ostatní prehliadajú lebo ich to nezaujíma."
No, tak jej teda budem veriť:) Nielen v tejto veci;) Šak čo mi iné ostáva...:D

Lindsay Lohan- Teenage Drama Queen

Povrchnejší a nezmyselnejší film som ece asi nevidela:D Ale prikladám slová z pesne, čo tam bola:) Moc sa mi lúbia:D A dačo mi pripomínajú...:D

There was a girl I knew who always wanted to be the one to stand out from the crowd
Always believed that she was gonna live her dreams
That what went down was gonna come around
For all the doubters, non-believers, the cynicals that once were dreamers
One of these days you'll open up your eyes
And you'll realize

That girl was a one time teenage drama queen
A hot, tough everyday wannabee
But she'll have changed her destiny
Now she's a somebody
That girl was a wild child dreamer but she'll find herself
'Cause she believes in nothin' else
And you'll look back and you won't believe
That girl was me:)

***

You just gotta have no doubt just believe in yourself...

Sorry but I refuse...

Ja som za každú srandu, nech nieje nuda, nech sa dá zabávať každú sekundu každého dňa. Nech sa dá zasmiať aj na blbosti.
Lenže viem kedy prestať (hm, UŽ viem, pls poznámky na túto tému si odpustite).

Ja viem, je to sranda sa furt stávkovať s každým o veľa vecí a rada to robím.
Dneska mi prišla nová stávka. Stavila som sa o likérovú bonbonieru (ak VYHRÁM, čiže nech sa na to kukám jak chcem, keď prehrám sa nič nedeje:P) mňamky-mňam.
Lenže to bola prvotná eufória a nadšenie zo stávky, že konečne dačo nové.
S odstupom času... jak sa tak nad tým zamýšlam... neurobím to.
Niežeby som na to nemala, mne nerobí problém sa to každého spýtať. Niežeby som to nechcela vedeť, ja som hrozne zvedavá...

Nepríde mi to fér. Neviem prečo, ale príde mi to absolútne trápne a neférové voči nim sa ich to spýtať... Takže s hrdosťou oznamujem, že túto stávku nevykonám :)

Sorry Mati, ale fakt sa nebudem pýtať našich spolužiakov na centimetre :D

Prečo radšej chodím peši alebo Nechápem proč som vystúpila..

Dobrovoľne-nedobrovoľne som musela ísť domov každú zastávku iným autobusom. Čo pre mňa neni problém, ja už som skúsená cestujúca MHDčkou.
Stojím na zastávke (kde som musela zase raz prestúpiť) ja a dosť nesympatický ujo. Fajn, nevadí, mám predsa svoju mp3, svoj mobil a svoje neutíchajúce myšlienky. Príde bus, nastúpim, chcem sa usalašiť pri tyči ako vždy, tak sa otočím a... JÉÉÉB!!!!! Facka, ktorú som práve dostala, moju polohu rýchlosťou blesku otočila o 180°. V tejto chvíli mp3 prestala hrať hlavnú rolu- tú prebrali myšlienky. Tie zavelili tváriť sa, že tam niesom. Otočím sa znova a zacítila som pocit mierne pripomínajúci pocit na tyčku. Na ďalšej zastávke STOPRO vystupujem (zase raz:D)!!!
Vybehnem von štýlom "veď-ja-tu-naozaj-vystupujem-na-tom-neni-predsa-nič-divné" a zbytok cesty idem radšej peši sama... so svojimi myšlienkami. NECHÁPEM proč som sa tak zachovala!!! Ale cítim sa taká... taká... NAHRADITEĽNÁ...
.
.
.
Prechádzka pomohla, cítim sa zase raz skvele a zase raz nenahraditeľná :)
To je predsa každý... pre mňa určite:)