štvrtok 23. apríla 2009
Diagnóza: žena
Stále to kričí, vystavuje na obdiv svoje vnady, závisí od nakupovania, plače pre nič a nikto nechápe, čo chce týmito vecami vlastne povedať. Páni zoznámte sa, toto je Žena.
Nepáči sa jej keď:
-ju priveľmi chválite
& menšie skupinky žien ako Normálna, Správňačka, Kamoška, Sadistka a pod.
utorok 21. apríla 2009
Beyond belief ... (what happened on saturday)
Verte neverte, ale áno.
Nikto to nepredpokladal, ale áno.
Vážne sa to stalo.
Po takmer troch rokoch.
Veci tak normálne, ktoré už zapadli do zabudnutia sa znova stali.
A to nasledovne:
Ako prvá som prišla pred bránu ja. Už tam stála bývalá učiteľka, spolu s riaditeľom hrajúcim tenis. Potom prišiel "Môj Brat". Chvíľu nato moja Bývalá Spolusediaca a objali sme sa. Potom Takmer Rafťáčka, Pricvik (:D), Už Vysoký Krpec, Škriatok, Flegmoš, Yogi a Slnko. Spoločne sme prešli vstupnými dverami prvého stupňa ZŠsMŠ C.23 , baby prvé, potom chalani. Postupne prišli aj ďalší (Už vodič, Ostrielaný V Živote, Ten čo opisoval "Kúlové veci od tonyho" a Nahlas Rozprávajúca), polovica bývalej triedy. Sedeli sme okolo stolu a trepali kraviny prelínajúce sa s okamihmi ticha, kedy bolo počuť len tikot hodín.
"Ako škola?" a "Máš frajera/ku?" boli najčastejšie otázky:D Pojedli sme, popili sme, pokecali sme (ach, ale zistila som, že sa proste NEVIEM rozprávať bez dvojzmyslov... vždy som znela úchylne, tak som potom radši len počúvala:D predsa len tá učiteľka učí ešte moju ségru:D), poohovárali naše profky a za 3 hodiny sme sa zdvihli.
Komorná zostava šla ďalej pripíjať na nás a naše znovu-stretnutie. Fakt pekné:) Mne sa páčilo. Zdalo sa mi, že som stade nikdy neodišla a prišlo mi to čudné ale ok:D
Veľké poďakovanie LESÍÍÍ, ktorá to celé vybavila!!! DÍKI LESI:)
Teším sa o rok:D
Čo vravíš?;)
štvrtok 9. apríla 2009
Slúchadká/ slúchadlá (neviem, čo je gramaticky správne)
Na začiatok dobrá rada: keď máte mobil značky samsung a operátora TMobile a pokazia sa vám slúchadká, nestojte 1/2 hodinu v rade na reklamáciu!!! Je to zbytočné.
Asi niekedy na sklone roka 2009 som si všimla, že mi nejak haprujú slúchadká do mobilu. Najprv som kašlala na to. Väčšie starosti mi to začalo robiť až vtedy, keď pravé začalo pri sebemenšom pohybe vypadávať, takže som musela v buse sedieť nepohnuto.
Tak som do daru dostala nové a to predne 30. januára. Hurá, teším sa, mám nové slúchadká!!!
Teraz je apríl. Minulý týžden sa mi stala taká celkom vtipná vec, že stojím si tak na zastávke, pichnem slúchadká do mobilu a zrazu mi drát ostane v ruke a konektor, či čo to je, v mobile:D Ledva ledva som ho vybrala:D Takže nové slúchadká= viac nepoužiteľné.
MP3 mám vybitú, tak z číreho zúfalstva vezmem tie staré slúchadká v nádeji, že snáť budú fungovať. Omyl. Teda, ako sa to vezme. Fungovať fungujú ale prehrávajú buď iba zvuk alebo iba slová. Keď chytia dobrú chvílku tak aj zvuk aj vokály. Bicie zásadne neprehrávajú.
A číre zúfalstvo za hudbou ma prinútilo dojsť do TMobile predajne a kluknúť na položku "reklamácie". Po vystáti polhodinovej rady mi bolo oznámené, že môžu ísť na reklamáciu len s mobilom. Vravím si, fajn, a na kolko dní? Že do 30 dní mi ho vrátia... Umrem!!! Tak to teda ne!!!
A teda, že keď sa nechcem vzdať mobilu, že môžu mi vziať len slúchadká ale len na centrále, ktorá je za riťou Bratislavy.
Zoberem mobil a:"Heli? Kde si mi kúpila tie slúchadká do mobilu na narodky?"
Paralelné životy
Niektoré veci proste vidieť nechceme. Napríklad to, čo som práve videla ja. Bolo to tak strašné, že ma to primrazilo na mieste, takže som celú scénu vnímala ako neželaný pozorovateľ. Keď ma prešiel prvotný šok, vracala som pri najbližšom strome. Keby som len dokázala na to navždy zabudnúť, ako mi radí moja myseľ, lenže to sa nedá, už to odštartovalo horizont udalostí...
"Hej, halooo, spíš??? Však sa s tebou rozprávam!!!", otvorím oči uprostred hodiny dejepisu. Ako...?
"No takže, jak to spravíme? Stretneme sa v piatok alebo..."
"...v sobotu?" Odpornejšie mi to slovo nikdy neznelo. Všimla si ma. Či skôr, TO si ma všimlo? Utekám preč. Tlkot môjho srdca ďaleko prehlušuje moje kroky...
"Heeej, si nejaká zadýchaná!", vraví spolužiačka a prihrá mi loptu na hodine telesnej výchovy. Nespracujem prihrávku, šmykla som sa a...
...padla som do zablatenej trávy. "Ááá!!! Nie, nie, prosím NIE!!!" Vzlykajúc zarývam nechty do vlhkej zemi. Hlava mi treští. Ťahá ma. Za nohy. Ťahá ma preč. Nechcem. Nechcem preč. Chcem byť tu. Myšlienky. Hlava. TÁ udalosť. Netopiere. Tma. "Níííííéé!!!!!"
Precitnem sediac v kúte triedy so strašným plačom. Slzy sa miešajú so slinami. Všetci sa na mňa nechápavo pozerajú. Nemôžu to chápať, nevideli to, čo ja... Chce sa ma dotknúť a objať. To tak strašne...
BOLÍ!!! Ja to už viacej nevydržím!!! Srdce. Hlava. Rýchly zvuk stoviek netopierov. Hlava treští. Zmietam sa z posledných síl. Kopem. "Je to chudina, stojí vôbec sa zmienku?" Prečo mi to hovorí? Chce aby som...
"...prehrala? Skalica vážne prehrala???" Spýtal sa ma spolužiak a postúpil vežou na B3. Ach nie, môj kráľ!!! Nadýchol sa aby povedal...
"... si v šachu, slečinka!" Keď umrieť, tak prečo nie dnes? Čím sa tento deň líši od iného? Alebo vsadiť na jednu kartu tak silnú, že keď mi nepríde, stratím aj posledný cent? Tá karta je známa pod menom Dôvera.
nedeľa 5. apríla 2009
Najužasnejšie reklamy na svete!!!
Ááááá!!! Ja umrem, dnes je moj najšťastnejší deň!!! Okej, tak večer... okej, tak ne najšťastnejší ale UMREEEM!!! Ja som našla na nete reklamy z MS v Hokeji 2002 (vtedy sme boli majstri sveta;))!!!
Davam linky, podla mňa sú SKVELÉ!!!
"Hráči nastupujú do útoku..."
Dokelúúú, ten druhy som nenašla:(((
ALE!!! Ak by náhodou si niekto pamätal na taku reklamu že chlapík sedí pred telkou a kuká hokej a dojde za ním jeho žena so zbalenými kuframi a hovorí:"Tak toto je koniec!!!" A on na to:"Ále, to ešte otočíme!!! Typujem 5:4???"
...tak mi dajte vedet pliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiis
Ženské konverzácie
Ona: pocuvam prave jedna stka f tvojom klube.. dnes dame sou !!
Ona: w8 plssssssssssssssss
Ona: inak... pomoz... co mam odpisat Jemu?
Ona: Co napisal?
Ona: sak si to uz citala, neeee???
Ona: jaaaj!!! ze aj on tebe?
Ona: co on mne? no fuj!!!
Ona: chyyyba, neee??? a ze ho...
Ona: jaaaj:D no a teraz mi to napis v sms, lebo vies, je mi blbe napisat ze "no jasne cau, inak chybas mi a ja ta milujem" ... ked ja to tak nerada vravim, ked to myslim vazne :/ ...mozno...
Ona: MOZNO?
Ona: mozno
Ona: akoze MOZNO?!
Ona: no ze ja neveeeem, ja ho mam rada ale pride mi to blbe povedat mu noo...
Ona: mas ho VIAC ako rada?
Ona: nooo asi?
Ona: ASI???
Ona: ja sa bojim
Ona: aj ja sa bojim
Ona: coho?
Ona: ono sa deju divne veci
Ona: thomu ver, tell me teraz ty
Ona: dajme tomu ze sa deju veci ktore sa mi moc asi nelubia
Ona: mojaaa!!! ono sa ti to LUBI!!!
Ona: NELUBI!!!!!
Ona: odpovedaj na otazky vystizne a neobkecavaj: preco sa bojis? teda, neodpovedaj, poznam tvoju odpoved:D moju podporu mas kedykolvek teda neeee, keby si chcela takeho johana tak nooo neviem neviem...:D:D:D teda... o kom vlastne hovoris??? o tom co myslim, ze???
Ona: ...ja chcem johana... neeeeeeeeeee, robim si prdel:D:D:D omg!! ale ked on vlastne vobec neni pekny...
Ona: moja? a co K? sak vracam teraz ked ho vidim a mam sa chut zabit ked si pomyslim ze sa mi kedysi lubil:D:D:D
Ona: vidis, na toho som uz zabudla:D:D:D
Ona: ...
Ona: plepiiiiiiiiiiiiiii 8)
Ona: neeeeee uz musiiiiiiim het!!!
Ona: aj ja, neboj:D
Ona: tak púúúúúúúúúú
piatok 3. apríla 2009
streda 1. apríla 2009
"Tichá "domácnosť" "
Muž so ženou sa nerozprávajú. On príde domov, ona číta ženský časopis a ani naňho nepozrie lebo by zbytočne (!) stratila niť... On ju ani nepozdraví, nemá dôvod. Už dávno spolu skončili. Jediné, čo majú spoločné, je byt. Každý má vlastné myšlienky, priateľov a milenca...
Toto práve prežívam aj ja. Samozrejme, obrazne vzaté, nemám byt ani milenca:) A ani manžela, keď už sme pri tom:) Dokonca tu ani nejde o osobu opačného pohlavia a ani o domácnosť. Slovíčko "tichá" (nech je to už čokoľvek) to však úplne vystihuje.
Ráno prídem do triedy zamierim k svojej lavici (prirovnám ju k vyššie uvedenému bytu), dojde spolusediaca a buď sa pozdravíme alebo niekedy ani to nie. Však načo... Cez vyučko medzi nami vládne atmosféra "tichej domácnosti". Už viac sa nerozprávame. Už si nepomáhame na písomkách. Už si nehovoríme zážitky ani... vlastne už NIČ.
Niekde sa stal skrat a naše priateľstvo asi už krachlo. Ale mňa nebaví držať bobríka mlčania, aj keď každé slovo, ktoré by som povedala by vyznelo už smiešne, absurdne. Ani sa mi nechce nič vymýšľať lebo tak isto ako ona... asi už nemám dôvod.
Len tak rozmýšlam... dostanem(e) sa niekedy z tejto napätej atmosféry? Pretože sa každú hodinu cítim... ako? Ako pako...
(rým na koniec ako kultúrna vložka:D)