Dear diary, I think I´m in love!!! What the... ?!

V našom okne bolo rozsvietené, tak som si ho zaviedla pod bránu. A už som vedela, že má nastať čas "zúčtovania" a... som debil, debil, DEBIL!!! Ja viem. Ja som začala potiť TAKÉ KRANINY (úprimne dúfam, že jedenie jeho košieľ som vynechala)!!! Proste som sa začala správať ako stádo idiotských idiotov :/ "Dobre, tak kam to chceš?" (omfffg, prečo, PREČO som to povedala takým nechceným tónom???) On hodil taký zhrozený/prekvapený/nechápavvý/všetky 3 dokopi pohľad:"Neni to snáť jasné?" A čo ja na to? NIČ. Ryby sú ukecanejšie než JA!!! Teda, myslím, že som začala blúzniť niečo o hambení sa, ale to už fakt neviem. Dala som mu pusu a... zdrhla som!!! Hej, takto geniálne som sa zachovala (dokonca si ani nepamätám jak som odomkla bránu:D). S každým vyjdeným schodom zo mňa vyšlo jedno:"Som idiot!" Ale vážne som!!! Odomknem (asi, tie odomykania a ich pamätania si mi dnes moc nejdú:D), pýtajú sa ma, či nechcem večeru... Preboha, veď by som ju VYVRÁTILA!!! Toto moje správanie presiahlo všetky idiotské vrcholy tých najidiotskejších vrcholov................. Som "unavená" a idem "spať" (preklad: nechcem aby ma dakto otravoval lebo chcem napísať kamoške) a dojde za mnou N a pýta sa, prečo si ten chalan čo bol so mnou cestou dolu kopcom tak veselo poskakoval.
Som idiot, ale toto proste dať MUSÍM!!! :P