Dáždnik survivor

Dobre, toto sa môže stať fakt len mne. Včera pršalo (myslím, že dážď si všimol každý) a predvčerom som si zašívala dáždnik. Lebo keď došli spolužiaci do školy, tak sme si dali dáždniky dozadu do triedy a všetci ich mali také krásne, velkoklepé a PEVNÉ, tak som sa s tým svojím zhúžvaným a neforemným Chaosom, z ktorého trčia bárs jake tyče, cítila trochu trápne :D

Skrátka prší a dáždnik je potrebný. Čakám na bus, píšem smsku a držím dáždnik. Mám strašný problém, že vždy chytím najväčšiu paniku, keď nastupujem do busu a šofér začne zvoniť na znamenie "ukončite nastupovanie". No a práve takáto situácia nastala. Svetelnou rýchlosťou som vhupla do busu ALE (!!!) ... DÁŽDNIK MI SPADOL(!) NA ZEM(!) MIMO(!) BUSU!!! Ešte väčšou rýchlosťou som spravila jeden z tých Matrix-áckych pohybov a načiahla sa po dáždnik, schmatla ho a ťahala smerom k sebe do busu až... som doťahala, lebo milý pán vodič mi zavrel dvere s mojím VČERA-ZAŠITÝM DÁŽDNIKOM!!!
!!!!!!
Celým busom sa ozvalo jedno srdcervúce:"Niééééé, prečo MNE???" A v tej chvíli mi to prišlo STRAŠNE vtipné a musela som sa nad tým smiať. A odfotila som si ho!!! Dávam aj fotku, smejte sa so mnou:D -------->

Ako som sa tak cez slzy smiechu obzerala po buse, nebola som jediná:D Všetci si zakrývali tváre skrývajúci najväčší smiech. Jedna kočka, čo stála vedľa mňa sa mi dokonca omlúvala za to, že sa smeje, citujem:"Ale keď ono je to také vtipné... Čo si asi môžu myslieť ľudia vonku..." A pri tej predstave ma to znova chytilo:D:D:D Proste no... celá JA:D

P.S.:Zázrak nad zázraky- dáždnik to PREŽIL!!! Ueheeeeeej =))))