A long hard way to the top alebo Roadtrip po našom (alebo proste Oslava:D)

Piatok neviem koľkého sa konala Mišova oslava, na ktorú som bola pozvaná aj ja (diki:))... Celý deň nič nestíham, nakoľko zajtra letím na dovolenku, ece stále som sa nespýtala KAM a na KOĽKO... Musím nakúpiť, stretnúť sa s Mne-najbližšími a stihnúť oslavu v Tomášove(!).

16:50
Ide sa kupovať darček!!! Richie tvrdí, že bus odchádza o 18tej, tak máme čas. Tak to by bolo fajn, keby sme v Dráčiku nestretli Lenku, ktorá nás vyviedla z omylu(!) a povedala, že bus odchádza 17:20 z Nív. A tu sa začali fofry a mierne šprinty na nivy pozvoľne prechádzajúce do vychádzkového tempa č. 1
17:10- 17:22
Šprinty na Nivy a telefonovanie ostatným, nech nejak zabavia vodiča, že už o chvíľu sme tam.
17:23
Bus sme nestihli. Ale neboli sme jediní, tak to je fajn. Ostatní čakali na nástupišti, zlatí to ľudia. Ďalší bus ide za pol hodku, čo neni tak veľa, keby nebolo také teplo a mala by som pitie.
18:20- 20:45
Oslava, oslava, oslava... Bolo úpne dobre, Mišo má krásny dom a super kamošov;) Začali sa odovzdávať darčeky a vtedy mi očko zablúdilo na hodinky a skoro som na mieste skolabovala... Za 2 minúty mi odchádza posledný(!) bus domov. Nemám šancu ho stihnúť ani keby som na koni bežala... Ale bežala som (nie na koni:D) zase raz dneska... Takže ma náramne dojal pohľad na bus odchádzajúci mi rovno pred očami...
20:52
Sedím na obrubníku a snažím sa triezvo uvažovať... Richie radí (šiel so mnou:)) volať našim, ale necem lebo... Ďalšia možnosť ísť pešo, ale o 22:30 mám byť home, nestíha sa.
20:54
Späť u Miša, ja v kŕčoch zúfalstva. Posledná nádej je jeho kamarát Adam a jeho auto. Že nás hodí do druhej dediny z ktorej posledný bus odchádza za 8(!) minút. V hlave sa m prehrávali všetky varovania rodičov ako nemám sadať do auta nikomu a bla bla bla... nepomohlo tomu ani skutočnosť, že Adam má vodičák "až" 21 dní... Ale skúsenosti vraj má, tak tomu verím...
21:14
Posledný bus nebol nami zastihnutý. Zase ma prepadajú stavy zúfalstva. Ja proste domov načas dojsť MUSÍM (fajn, nič by sa mi nestalo keby som meškala, ale chápeme sa:D). Ja toho Adama fakt uznávam on nás hodil až do Blavy. Bála som sa, to veľmi, nie tak kvôli sebe ako kvôli chalanom (lebo Mišo mal na sebe požiarnicky oblečok(!) čo pôsobilo fakt "nenápadne":D a Adamovi hlavne, lebo on šoféroval) aby nemali kvôli mne problémy a v mysli som si strašne vyčítala svoju večnú nezodpovednosť. Potom sa stalo niečo, kvôli čomu som VEDELA, že toto dobre dopadne. Adam zapol svoje rádio a pesničku RÁNO od IneKafe, ktorá je fakt že naj naj naj!!! A vtedy som vedela, že všetko bude dobré (ako povedal Richie:"Ak si si nevšimla, vždy všetko nakoniec dobre dopadne." a je to *P*R*A*V*D*A*)
21:22
Meter od tabule "Bratislava" v prdeli sveta, na zastávke 70tky. Volajú naši:"Čau, už si v autobuse?" ja:"Už som v Bratislave..." Neklamala som a som na to hrdá!!! Som s Richiem v Bratislave a smerujem na Kramáre.
22:17
Na Hodžovom námestí, zastávka trolejbusov. Už som sa ukludnila, lebo všetko pravdepodobne dobre dopadne. Bus sme stihli (keby ne, tak fakt sa buď upne rozplačem alebo rozrehocem:D ) a smerujeme na Kramáre (ece stále).
22:29
Zvoním zdola na zvončeku. Šťastne som došla domov a rozprávala našim trošku upravené zážitky o dnešnom parádnom dníčku:D


P.S.: Keby ste náhodou stretli našich, nemusíte im ukázať tento článok:D ...šak ja im vždy všetko nakoniec poviem... hoc aj s ročným omeškaním... O:-)