...a osud vás spojil pevným putom dohromady!

Náhoda je blbec.
Náhoda dokáže potešiť, prekvapiť či zhroziť.
Záleží od uhla pohľadu, nálady a človeka:D

*Silvester*
"Čáááu, stretneme sa? A som tu aj s kamošom, nevadí, zoznámite sa!", volá mi značne podnapitý kamoš. Tak som sa zoznámila s jeho kamarátom G.Ktorý bol taktiež značne podnapitý ale neva, ajtak ho už nikdy neuvidím, 3 minúty stačili:D

*pol roka na to*
"BigFree, nepomohol by si mi s Pascalom na informatiku? Som z toho lama a ide mi o známku..."
"Jeedja, prepáč Dee, ale ja pascala neviem, ale dám ti kontakt na jedného kamoša, on ho ovláda."
Tak som dostala kontakt na "jedného kamoša", pri ktorom som o pár dní sústavného dobiedzania (či by to nešlo, že by mi to ON celé spravil atď. O:-)) zistila, že je to G :D

*Nikdy som nemala nejak zvlášť potrebu sa s ním stretnúť, alebo ísť von, alebo ja neviem. Stále sme si však občas písali. Také formality jak škola a tak. Vravím, nemáme potrebu sa stretávať:D Jediné, pri čom bola reč o stretnutí sa, bolo, že "nechajme to na náhodu"*

*Včera*
Sme boli s triedou v Medickej. Ležím na deke, dakdo do mňa furt šťuchá ale všetci sa tvária nenápadne, keď mi kamka povie, že spolužiak sa práve rozpráva s G.
G???
No nech oplešiviem(och nie, prosím nie:/ ), to je ale haluz!!! Tak bežím za nimi sa predstaviť, že ja som vlastne JA!!!
Zasmiali sme sa na náhode:D A spoznal ma... že také vlasy ako ja nemá nik:D

Po vysvečko s úsmevom =)

...alebo pospomínajme si, akí vieme byť niekedy vtipní :D VÝROKY
A pridávam k nim ďalšie;)


Riči: "Počkaj, tu si špinavá!"
ja: "Od čokolády?"
Riči: "Nie, ešte z obeda, od čokolády si tu..."

Tato: "A kedy máte stužkovú?"
ja: "šiesteho"
Tato: "Dúfam že to neni streda, lebo vtedy mám squash!"

Lenka: A kto ti to daroval?
ja: Endy.
Ona: Enrik?
ja: Nie! Endy!
ona: No veď Enrik!
ja: ENDY!
ona: Enrik?
ja: ANDREJ!!!
ona: ahaa

Lenka v podnapitom stave: Chceš roztiahnuť gauč alebo pizzu?

Lenka na matike: "Akože, nechcem profku odtiaľto vyhadzovať, ale už by som si rada zahrala karty!!"

Lenka: "A kam odišiel ***?"
ja: "*** je debil..."
Lenka: "Aha, *** odišiel do svojho sveta..."

Jergušov kamoš č.1: "Nechápem, ako sa v Pokémonoch z toho malého pokébalu stal ten veľký..."
Jergov kamoš č.2: "Ty si asi ešte nikdy nemasturboval, čo?"

profka litiky triede: "Ale čo, dnes nieste retardovaní!!!"

profka litiky Mišovi: "Tak Mišo, už radšej hovor ty, lebo ešte ma tu obviníš zo sexuálneho obťažovania."

profka bioly: "Kdo chce písať dneska písomku z vtákov?"
Vinco: "Z akých vtákov?"
Mišo: "Tak z toho tvojho asi ne..."

moja ségra: "Ježiši Deni, no to je hrozné, vyskoč z okna!! ...Otvorím ti ho?"

moja Mutti: "Tak a obleč si niečo pekné a sexi!"
ja v záchvate skromnosti:D : "To mam ísť NAHÁ???"

Vinco v debate o bungee jumpingu: "A z J&T sa skákať nedá?"
ja:" No jo, ale iba bez lana..."
Vinco:" to poznám! ...ako sa to volá?" (mysliac base jumping)
Šajmi: samovražda?

Po slovensky- toaletný papier

po nemecky- toilettenpapier
po česky- toaletní papír
po španielsky- tualettpaber
po francúzsky- papier toilette
po anglicky- toilet paper
po maďarsky- toalett papír
po chorvácky- toaletni papir
po taliansky- carta igienica
po lotišsky- tualetinis popierius
po litvácky- tualetes papirs
po polsky- papier toaletowy
po rusky- туалетнaя бумага
po švédsky- toalett papper
po slovinsky- toaletni papir
po ukrajinsky- Тyaлeтний nanip
po bulharsky- Тoaлeтнa xapтия
po grécky- xαρτί υγείαζ

Výlet do Talianska + fotky

Naša škola má taký super zvyk, že vždy pre žiakov nášho ročníka usporiadava výlet do Talianska. Tak sem pridávam nejaké fotky + komenty k nim;)

Presne takouto jazdou sa posnažím ohúriť policajta v autoškole:D Toto bola Policajná akadémia v zábavnom parku Mirabilandia. stvárali tam všelijaké takéto a podobné kúsky a policajti v pozaddí úpne super trsali:D



Takto vraj bude vyzerať NewYork o niekoľko desaťročí. Fešák, čo? Socha Slobody bola padnutá na zemi a zachovala sa len hrava a ruka s ohňom...

Uličky San Marína. Veľmi ma sklamali, pretože nám bolo povedané, že San Maríno nemá dane a preto je tam všetko(!) omnoho(!) lacnejšie. Ha-ha, to sme sa ale "nasmiali"... (hlavne keď si človek vezme o polovicu peňazí menej ako VŠETCI ostatní...)




A na záver: čo by bolo Taliansko bez mora a slovenských krásavíc? :D

Sila myšlienky zabudnutého kvarteta

Stáva sa mi to skoro stále. Na niekoho myslím alebo sa o ňom rozprávam (nie sama so sebou:D) a on/ona mi vtom zavolá a tak podobne.
Zaspávam s myšlienkou, že by som si znova raz rada zahrala basketbal. Kedysi (keď som si ešte musela dávať pozor na dinosaury, t.j. VEĽMI dávno) som ho hrávala s mojimi troma kamošmi. Rozmýšlam, či ešte žijú, ako žijú, kde žijú... Jedného ešte stretávam, ale tiež žiadna sláva.
:::zaspala som:::
Ráno priviedlo fakt zlý deň môjho života (nič sa mi nedarilo, MHD sa kurvila, povedala som "umri" môjmu-bývalému- inštruktorovi lebo je to fakt debil, zmokla som, až som mala mokré spodné prádlo atď...), ale tento článok nemá byť o sťaznostiach;)
Idem na odber krvi a kto to nebeží dolu kopcom na bus? Prvý z trojice "spoluhráčov"!! Idem ďalej, však je čas príchodov do škol, tak sa niet predsa čomu diviť...
Krv je úspešne odobratá, vyjdem z ambulancie a hádajte, kto tam sedí a čaká na doktorku? Druhý z trojice!! Ja som myslela, že skapem:D Vraj čaká na odber tiež. Tomu sa vraví náhoda!!
Nastúpim do busu, že pred vyučkom ešte pôjdem von (viem, dakomu sa to možno zdá čudné, ale je to jednoduché- dvaja ľudia idú na odbery svojim doktorkám a potom sa stretnú, poflákajú sa a idú do školy) a zo zvyku vystúpim o zastávku skôr, než by som vystúpila dnes. Plesnem sa po čele, že ómg, mne už úpne hrabe! Naštastie za chvíľu šiel ďalší bus. Nastúpim a... doprčic, no nieje to Tretí z trojice??? Tak som sa zamýšlala, či mám prejsť bus a ho pozdraviť. Už asi 2 roky som ho nevidela, patrilo by sa aspoň pozdraviť však býval to kamoš, ale... už musím vystúpiť. Jedna zastávka je proste príliš krátka...