Prečo neverím (?)

Kedysi (ja to volám "Temné obdobie", ale nie pre to, o čom tu budem písať;)), sa ma jeden Vtedy-ešte-kamarát spýtal prostú otázku. Popravde, nechávam si históriu konverzácií a pol hodinu som to doteraz hľadala, aby som to mohla presne odcitovať ale v tej spleti som to nenašla. A po chvíli ma prešla chuť do hľadania. Nie preto, že by to bolo zdĺhavé. Ani preto, že nemám čas. Ale...
Ale k veci!
Spýtal sa ma jednu prostú otázku, keď sme si písali cez nejaký chat. No a teraz už k tej otázke. Znela nejak takto: "Prečo vždy keď ti dám pochvalu tak utrúsiš niečo ironické? Prečo neveríš, že by som to mohol myslieť úprimne?". A potom to prešlo do debaty o tom, prečo neverím ľuďom. Neviem, čo som mu vtedy na to povedala, len zhruba... Mám to proste asi v povahe. Nemôžem im 100% veriť. Napísala som niečo také. Presviedčal ma, že veď takto sa žiť nedá atď.
Nevadí. Môj život riadim ja. Som len opatrná, lebo sa bojím spálenia.

Ako život plynul, začala som veriť. Nie každému, len piatim ľuďom ale to skutočne. A viete ako to skončilo? Jeden ma už ani na ulici nepozdraví, keď je s frajerkou. Druhá je ľahko ovplyvniteľná tak v domienke lepšieho "zisku" presedlala inam. Tretia vytrvala. Popravde, je to moja sestra. Štvrtý sa bude ešte spomínať, ale ten vytrval. No a ten piaty? Tak ten je autor otázky.
Odišiel v čase, keď som mu veľmi dôverovala. Pretože ma presvedčil. Svojimi rečami a činmi. Iní ľudia by to nazvali naivitou, ale takýto prípad to vážne nieje.

Dôvera naštrbená.
A povedzte mi, ako sa dá po všetkých udalostiach vôbec ešte niekomu VERIŤ?

Čas plynie. Že časom sa rany hoja je známe motto... pravdivé.
Objekt dôvery na obzore. Namotala som sa, priznávam. Nechcela som dôverovať, vážne nie. Lenže ja ľudí nehádžem do jedného vreca. To že je taký jeden neznamená, že aj druhý.
Dala som šancu. Oklamal ma. Priznal sa. V tak hlúpej veci, že to snáť ani neni možné. Musela som sa nad tým až smiať.
Dôvera naštrbená. Dávam druhú šancu. Ale iba raz. A iba druhú.

Takže odpoveď na otázku znie: "Rada by som dôverovala, ale nedá sa. Chcela by som, ale nedá sa. Po tom všetkom... Snažím sa, ale myslím, že 100% dôvera nikdy nedosiahne. Bojím sa popálenia."

ďakujem za otázku