(pravdepodobne) Naposledy

Môj život bol už od začiatku dobrý, šťastie sa striedalo s horšími chvíľkami, taká sínusoida. Jednoducho netypický, svojský, občas kopírovaný, pôžitkársky... ale hlavne môj :)
Na detstvo si sťažovať nemôžem, mala som to, po čom moje detské srdiečko zatúžilo (okrem Barbie domu a psa:D), škôlka super, odvtedy najlepšia kamarátka.
Škola taktiež super, celá trieda sme boli jedna partia (veď nás bolo len 13:D), pozeranie hororov u spolužiakov, opekačky, veštenie s Lesi, úžasné Školy v Prírode s diskotékami, proste super :)
Stredná- prvé lásky, po čase som trochu "skrotla", lyžiarsky, Taliansko, abstinencia (:D), nové známosti, proste úplná pohodička:)
Teraz som prijatá na VŠ, ktroú som chcela (no, najprv nechcela, ale teraz mrte chcem:D), stále nemám prácu, ale osobný život na výslní, čaká ma leto, jednoducho THAT´S LIFE :)


Zistila som, že človek musí byť pre mňa inšpiráciou aby ma zaujal. Aby som ho mohla obdivovať, zbožňovať, písať články z jeho múzy. Nehovorím, že teraz múzu nemám, práveže mám, lenže z opatrnosti neužívam príliš veľké dávky, aby nezmyzla priskoro.


Takže, týmto by som sa s dôstojnosťou a cťou chcela rozlúčiť so všetkými mojimi čitateľmi (aj keď ich veľa nebolo, ale aj to málo poteší) a chcela by som vám oznámiť, že toto je (pravdepodobne) posledný článok, ktorý na tento blog píšem. Áno, bude mi to tu chýbať, ale myslím, že práve teraz je ten správny čas na to, aby som sa pohla ďalej, niekam inam. :)

"Buď si svoju cestu nájdem, alebo si ju vytvorím!"
(Hannibal- Postrah Ríma)

Všetci stresujú a ja sa len smejem

Tak presne takto u mňa vyzerá obdobie prijímačiek na VŠ.
Všetci stresujú jak sa im to nedarí a ja sa len smejem, že nerobím vôbec nič a ajtak mi strašne ide :) Viem, čudný životný postoj hlavne pre mňa, ktorá vždy za všetko stresuje a učí sa a tak.
Tak som si jedného dňa povedala, že DOSŤ!, ja mám už prázdniny a strašne sa mi nechce učiť na prijímačky. A tak som sa neučila.
*MANAŽMENT- na študujnom ma tetky len chvália, že aká som ja inteligentná, keď som tie prijímačky tak geniálne napísala a že ma 100% vezmú. No budiž, to by ma aj potešilo:)
*EKONOMICKÁ- v hesle: "Však ja sa na ňu učiť ajtak nebudem, je to beznádejné, keďže kamoš, čo tam chce ísť sa na to učí už mesiac a ajtak musím o pol hodku skôr odísť lebo mám ďalšie prijímačky a ajtak na tú školu moc nechcem ísť". A čo sa stalo? Len 10% všetkých uchádzačov spravilo prijímačky zo všetkých častí. A kto bol medzi nimi? Samozrejme, JA. No, ja som sa musela tak strašne smiať keď som to zistila :D Ale úpne najviac:D A to som mala jazyk lepší než ten kamoš a ekonómiu rovnakú, len tú matiku som mala menej ale ajtak!!!:D NA to, že som z nej ani nematurovala:D Btw., vzali ma :D (ostatné ešte neviem)
*MARKETING- sranda, o pol 18tej som tvorila reklamu, čo som bola už od pol 6tej rána hore. Najviac sa mi nechcelo! Ale tiež som dopadla, napodiv, celkom faaajn :)

Takže uvidíme!!!
Všetci stresujú a ja sa len smejem :)
A tak si to užívam, že sa konečne aj mne darí :))
ALEBO!!!
Žeby som bola prirodzene nejako hyperinteligentná? :)))

Keep movin´ on!!!* }=)

Jaaaaaj, jak som sa len tešila na tento článok! Lebo keď ho budem písať, už bude po všetkom :)

Dnes o 15:11 sa začína môj nový život, oficiálne som ukončila stredoškolskú dochádzku a úspešne(?!) zmaturovala! :) Odteraz už nič nebude ako predtým, pôjde sa vlastne od nuly. Noví ľudia, profesori, životný štýl... Jednu časť života mám za sebou a jednu pred sebou. V ktorej bude ešte veľa VEĽA nespravodlivosti. Ale tak to už na svete chodí... Ako povedal môj tato:"Neboj, na výške budú zase zakomplexovaní profesori a potom si nájdeš prácu, budeš mať nespravodlivého šéfa, ktorému budeš vymýšlať rôzne prezývky lebo nič horšie mu urobiť nemôžeš..."
Life sux!
Nevermind...

Veľký počet anglických slovíčok hneď vysvetlím:D Totižto, maturovala som aj z angličtiny kde som si fakt verila, lebo angličtinu milujem, ovládam ju, hovorila som premyslene, nie zbrklo, dávala si pozor či pôužívam správne časy, vhodne vyberala z pestrej ponuky geniálnych fráz a trefných slovíčok, ale...
...ale dostala som 2ku...
Tú istú dvojku, ktorú dostali aj ľudia čo nič nevedeli a na všetko sa ich museli pýtať a odpovedali formou:"Yes/no/I don´t know". Tú istú dvojku ktorú dostali ľudia, ktorí už trikrát z angličtiny takmer prepadli. Tú istú dvojku, ktorú dostali ľudia, čo nevedia ani spolovice tak angličtinu jak ja (nemá to znieť namyslene, ale fakt to tak je, niekomu jazyky fakt nejdú alebo ich nemá rád). Tú istú dvojku, ktorú dostali všetci priemerní žiaci okrem...
...okrem Jej "Elity". Pretože očividne sa známkovalo podľa toho, či tých ľudí rada mala alebo nie. A je to pravda, lebo tí ľudia neodpovedali omnoho lepšie ako ja, skôr rovnako, možno horšie...
Ja v jej Elite proste niesom.

Chcem vedieť úprimný názor: Je možné, že vám profesorka dva týždne pred maturou oznámi, že zmaturujete na dvojku? Ako to môže vedieť?
Presne toto mi totiž pred dvoma týždňami povedala... Ale na dvojku som fakt neodpovedala. Vážne nie.
A ďalej sa pýtam- AKO MÁ TEDA KURVA VYZERAŤ ODPOVEĎ NA 1-TKU Z NIŽŠEJ ÚROVNE AK NIE TAK, AKO MOJA???

Asi by som sa mala zobudiť, ak si myslím, že niečo také ako MATURITA môže byť OBJEKTÍVNE... Ach, ako ma to vôbec len mohlo napadnúť? :D
Zajtra sa jej spýtam, prečo mi dala tú dvojku. Som zvedavá na odpoveď :P


P.S.: Áno, viem, moc to prežívam :D




*a tiež viem, že je to veľmi opovážlivé dať si anglický nadpis keď vlastne tú anglinu NEVIEM :D

Fuck That 70s show!!!

Prečo?
Prečo???
PREČO?????

Už ajtak je všetko dosť zlé, tak PREČO, DORITI, MUSÍ AJ MOJ NOVO-OBĽÚBENÝ SERIÁL KONČIŤ ZLE ??????????????????????????!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Chcem fakt tak vela, keď chcem pozerať aspoň 1 seriál, kde moja obľúbená postava neumrie alebo nezačne popritom natáčať iný film, takže už nebude hrať????!!!

ACH JAJ!!!

Dáždnik survivor

Dobre, toto sa môže stať fakt len mne. Včera pršalo (myslím, že dážď si všimol každý) a predvčerom som si zašívala dáždnik. Lebo keď došli spolužiaci do školy, tak sme si dali dáždniky dozadu do triedy a všetci ich mali také krásne, velkoklepé a PEVNÉ, tak som sa s tým svojím zhúžvaným a neforemným Chaosom, z ktorého trčia bárs jake tyče, cítila trochu trápne :D

Skrátka prší a dáždnik je potrebný. Čakám na bus, píšem smsku a držím dáždnik. Mám strašný problém, že vždy chytím najväčšiu paniku, keď nastupujem do busu a šofér začne zvoniť na znamenie "ukončite nastupovanie". No a práve takáto situácia nastala. Svetelnou rýchlosťou som vhupla do busu ALE (!!!) ... DÁŽDNIK MI SPADOL(!) NA ZEM(!) MIMO(!) BUSU!!! Ešte väčšou rýchlosťou som spravila jeden z tých Matrix-áckych pohybov a načiahla sa po dáždnik, schmatla ho a ťahala smerom k sebe do busu až... som doťahala, lebo milý pán vodič mi zavrel dvere s mojím VČERA-ZAŠITÝM DÁŽDNIKOM!!!
!!!!!!
Celým busom sa ozvalo jedno srdcervúce:"Niééééé, prečo MNE???" A v tej chvíli mi to prišlo STRAŠNE vtipné a musela som sa nad tým smiať. A odfotila som si ho!!! Dávam aj fotku, smejte sa so mnou:D -------->

Ako som sa tak cez slzy smiechu obzerala po buse, nebola som jediná:D Všetci si zakrývali tváre skrývajúci najväčší smiech. Jedna kočka, čo stála vedľa mňa sa mi dokonca omlúvala za to, že sa smeje, citujem:"Ale keď ono je to také vtipné... Čo si asi môžu myslieť ľudia vonku..." A pri tej predstave ma to znova chytilo:D:D:D Proste no... celá JA:D

P.S.:Zázrak nad zázraky- dáždnik to PREŽIL!!! Ueheeeeeej =))))

Mária Rázusová-Martáková RANENÁ BREZA (trochu inak)

Mesiačik veľký ako prasa-
no fasa, no fasa!
Stále svieti ako debil,
najradšej by som mu pribil.
Mesiačik zašiel- išiel srať.
"Tú chorú brezu treba sťať!"
Keď svitla teplá nedeľa,
odťatá breza umrela...


(napísané pred deviatimi rokmi mnou a mojím tatom:D)

Dear diary, I think I´m in love!!! What the... ?!

V našom okne bolo rozsvietené, tak som si ho zaviedla pod bránu. A už som vedela, že má nastať čas "zúčtovania" a... som debil, debil, DEBIL!!! Ja viem. Ja som začala potiť TAKÉ KRANINY (úprimne dúfam, že jedenie jeho košieľ som vynechala)!!! Proste som sa začala správať ako stádo idiotských idiotov :/ "Dobre, tak kam to chceš?" (omfffg, prečo, PREČO som to povedala takým nechceným tónom???) On hodil taký zhrozený/prekvapený/nechápavvý/všetky 3 dokopi pohľad:"Neni to snáť jasné?" A čo ja na to? NIČ. Ryby sú ukecanejšie než JA!!! Teda, myslím, že som začala blúzniť niečo o hambení sa, ale to už fakt neviem. Dala som mu pusu a... zdrhla som!!! Hej, takto geniálne som sa zachovala (dokonca si ani nepamätám jak som odomkla bránu:D). S každým vyjdeným schodom zo mňa vyšlo jedno:"Som idiot!" Ale vážne som!!! Odomknem (asi, tie odomykania a ich pamätania si mi dnes moc nejdú:D), pýtajú sa ma, či nechcem večeru... Preboha, veď by som ju VYVRÁTILA!!! Toto moje správanie presiahlo všetky idiotské vrcholy tých najidiotskejších vrcholov................. Som "unavená" a idem "spať" (preklad: nechcem aby ma dakto otravoval lebo chcem napísať kamoške) a dojde za mnou N a pýta sa, prečo si ten chalan čo bol so mnou cestou dolu kopcom tak veselo poskakoval.
Som idiot, ale toto proste dať MUSÍM!!! :P

Neviem prečo ale haaaappy :)

Ach, to je krása! To šťastie, čo som zrazu pocítila. Je to nádherné, pokúšam sa to vstrebať, pokúšam sa ho celé a dokonale precítiť. Nie však rýchlo, lebo potom sa to rýchlo minie. Pekne, pomaličky... Je to TAK ÚŽASNÝ POCIT! Teraz sa stal mojou súčasťou, ani neviem prečo. Šťastie. Teraz som neporaziteľná. Krásny pocit, slovami sa nedá popísať... Nie nedá. Tak nádherný sled udalostí, že si to ani neviete predstaviť. Nič ma teraz netrápi, budúcnosť, posratá matura zo sloviny... nič, nič, nič :))) Ten kúsok dnešného šťastia mi už nikto nevezme. Tak ma napadlo, či to nieje nebezpečné, takto intenzívne (a vpoctate úplne bez príčiny) to cítiť. Ale niekedy si proste nemôžem pomôcť. Je to ako droga. Dostaneš kúsok, ale chceš viac. Viac, viac, viac... Nespolieham na to, nie... A preto ma to VŽDY poteší, keď sa môžem aspoň pozrieť... aspoň byť v blízkosti šťastia.
Bola som teraz vonku s kamoškou. Ten pocit, keď sme sa konečne rozprávali, videli sa a objali sa:) Potom som stretla dávnu učiteľku, ani vo sne by ma nenapadlo, že si na mňa pamätá, ale ona ešte pobehla na bus keď ma v ňom videla aby ho stihla! A potom v rádiu TAK GENIÁLNA PESNIČKA! TAK HODIACA SA!!! Z busu domov som to normálne ODTANCOVALA!!!
Šťastie je vec vrtkavá. Preto si ho teraz najviac užívam. A dávam si dobrý pozor aby som to neprehnala, lebo to by veru dobré nebolo! Preto teraz tancujem, spievam si... ale keď pôjdem von... keď pôjdem von budem sa správať úplne normálne, ako všetci náhodní okoloidúci. Zbytočne sa s tým zahrávať nebudem. Načo aj;)

Ain't it funny how some feelings you just can't deny? :)))))

OhGod, you must be kidding!!!

Neeeeeeeee, neeeeeeeeeee!!!!!!!!! Toto proste neni možné!!! Proste nie, fakt NIE!!! A ešte raz NIE!!! A dup nohou k tomu!!!

Proste *N*I*E* !!!

Ty na tú istú školu proste NEJDEŠ!!!!!!!
Proste NIE!!!!!!!!!!

Jak mám byť v miestnosti s niekým, pri kom mi už len pri myšlienke naň stúpa krvný tlak, pulz, neivem či mám plakať/kričať/vracať/zabiť seba/ju/hocikoho kto je po ruke ?????????????????????????? Ja keď ju zbadám na prímačkách a budem počuť ten jej hlas, ja za seba fakt neručím................ bud odíde z mojej(!) miestnosti dobrovoľne alebo ju proste VYHODÍM a priviažem ju vonku O STLP!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Lebo toto proste už fakt NIE!!!


P.S.: Aká je pravdepodobnosť, že keď ovracáte celú prijímačkovú miestnosť tak to odradí aspoň 370 ľudí vrátane toho človeka KTORÉHO ovracáte??? O:-)

Good Charlotte ... ♪ lali lali laaa ♫ ♪ ♫

Break apart her heart, Predicitable, Say anything, Broken hearts parade, Girls & Boys, Lifestyle of rich & famous, The river a mnohé ďalšie a ďalšie pesničky od Good Charlotte. Vyhrabala som ich nedávno zo zaprášenej kopy dávno nepočúvaných CDčiek. Milujem ich hudbu!!!

Všetko sa to začalo v roku 2004 v lete. V Rakúsku som sa zoznámila s vtedy len 12 ročnou babou Courtney z Kanady. Super baba, čo vám budem klamať, a počúvala tak nechutne dobrú hudbu, že som sa okamžite naň namotala. Nedalo sa nič robiť, kto je závislý, svoju drogu proste POTREBUJE. Paradoxom je, že 1. CD od Good Charlotte som dostala od mojej kamarátky-hiphoperky (doteraz nechápem, čo u nej robilo:D) a hneď som vedela, že toto je pre mňa to pravé-orechové =) Je to aj jediná skupina, ku ktorej sa pravideľne po niekoľkých mesiacoch vraciam. Tie texty, tá geniálna hudba na KAŽDÚ príležitosť, ten spev, tie ÚÚÚŽASNÉ bicie a gitary. A najlepšie na tom je, že ich texty aj dávajú ZMYSEL (áno, je v tom trocha narážky na hudbu dnešných čias!) !!!

Tá Coutrney ani netuší jak skvelo obohatila môj hudobný život =))) Škoda, že ju už nemám šancu stretnúť :)

Ako sa z Dee stal muž

(dopíšem čoskoro)

I´m dreaming

Zrazu mi celý svet zastal. Nechcem vedieť, ako som vtedy asi vyzerala...
Niečo mi povedal, konkrétne mne, tak som sa naňho pozrela. Z môjho uhla pohladu mu bolo celkom dobre vidieť do tváre a... vtedy sa to stalo. Primrazilo ma to asi na 2 sekundy (alebo minúty?) než som sa spamätala a odvrátila pohľad. Tie oči...........

vyzeral presne ako ON. Mal PRESNE TAKÝ ISTÝ POHĽAD!!! To snáť ani neni možné!!! Môže sa niekdo tak veľmi podobať na niekoho iného??? Booože, viete si predstaviť koľko mi to dalo námahy sa potom na neho stále nepozerať? Hľadala som rozdiely. MUSIA nejaké byť, však to neni možné... a objavila som.........

rovnaký úsmev. Nesmiem (alebo musím?) ho už nikdy stretnúť!!! Alebo ešte aspoň raz... jediný posledný raz....................

Pohoda, klídek a... a tak prečo sa rovno neodviezť domov na BMWcku?

Dneska bol taký totálne pohodový deň (článok má omeškanie asi 10 dní;)). Nejakým zázrakom sa dokonca podarilo slniečku predrať cez mraky a krásne si trónilo na čisto modrej oblohe. Úsmev hore! :)
Kvôli konferencii na uzavretie známok nám odpadli posledné 2 hodiny, tak som mohla ísť domov prvýkrát po dlhej dobe PRED OBEDOM(!). Mala som celé popoludnie sama pre seba, tak som sa tešila, že si prečítam časopis (to slovo je u mňa už archaizmom, keďže absolutne NETUŠÍM, kedy sa mi také dačo do ruky podarilo vziať a mala som aspoň pol minúty voľna na prelistovanie), sadnem si, pustím CDčká spred štyroch rokov a nejakú starú klasiku... :) Proste pohodička :)

Cestou domov si zámerne nechávam ujsť busy aby som sa mohla prejsť a keď zamierim smerom hore na kopec, tak pri hoteli si všimnem jedno dosť pekné veľké auto, tak som si dopriala chvíľu, aby som sa pohľadom naň dostatočne pokochala. Fakt pekné, veľké, čierne a nablískané :)
Zrazu som si všimla v aute šoféra, ktorý začal vystupovať a blížil sa ku mne. Slnečné okuliare, kožená bunda... no zbohom, skončím na prostitúcii, tomu chlapovi nemám šancu ujsť.
Zakričal moje meno. Ehm... čo? Priblížil sa dosť blízko aby som v ňom spoznala dávneho známeho. *H*A*L*U*Z*!* :D Hodili sme kus reči, keď mi navrhol, či ma nehodí domov na bavoráku. Prečo nie? :P Ako šofér-začiatočník som skoro explodovala pri tej sile motora, čo bolo auto schopné zrýchlenia!!! No raj proste! :D
Pohodička, klídeček... tak prečo ísť domov pešky? :)))

Agentúra na zlé rozhodnutia

Dobrý deň,
volám sa Dee a som zakladateľkou Agentúry na zlé rozhodnutia.
K mojim špecialitám patria či už každodenné menšie rozhodnutia, alebo tie väčšie- život ovplyvňujúce.
Ak sa mám v niečom rozhodnúť, fakt nechápem v čom to je, ale vždy sa rozhodnem *Z*L*E* . Proste ZLE, špatně, schlecht, bad, défectueusement, mal, gonoszan, male, злобно (súťažná otázka- ktoré slovo patrí ku ktorému jazyku?:D)!
Nechápem, prečo to tak je, ale je to proste tak!

- 3. ročník- z nevysvetliteľných príčin som si dala seminár z dejepisu. Fakt ZLÉ rozhodnutie! S dejepisom sa už nikdy nestretnem a profka je stelesnený chaos.
- Vždy som chcela ísť na psychológiu. Minulý rok som však chytala také umelecké chvílky, tak som sa rozhodla, že písanie (2. miesto) bude lepšie. Tak nechápem prečo, mi to posledné 3 dni príde ako najväčšia blbosť na svete.
- Však prečo nerobiť prímačky na výšku z úpne iných predmetov ako maturujem? Pretože keď sa odovzdávali maturitné predmety (taktiež nechápem prečo tak skoro, keď školy ešte nemali kritériá) som ležala v nemocnici a potom som nemohla ešte týždeň rozprávať. No to musí byť strašná prča byť mnou :/ :D:D:D

Najlepšie sú take milé malé denné rozhodnutia, že ísť na ten či na ten bus? Ktorým budem skôr doma? Nech si vyberem KTORÝKOĽVEK, VŽDY(!!!) je druhá voľba tá lepšia.

A teraz že čomu úpne nechápem je, prečo som sa rozhodla, že sa idem zajtra stretnúť s dávnym kamarátom, keď by som sa mala presne v tej dobe učiť a vlastne sa mi s ním ani stretnúť moc nechce? Aha, už viem, rozhodla som sa mu ozvať presne pol hodinu potom, čo môj mozog z dôvodu "bytia v inej dimenzii" ( :D ) moc NEFUNGOVAL a mala som príliš povznesenú náladu.

Záver: NIKDY sa ma nepýtajte na radu a rozhodujte za mňa, plis!!! :/
Dik! :D
:D

Moje osobné výskumy :)

Tááákže! Jak si tak kráčam životom, pozorujem na ňom isté veci, ktoré sú pre ľudskú spoločnosť charakteristické. Teď sa chcem o ne podeliť :)

Postreh č. 1 - Babám blondýnam sa páčia chalani blonďáci a baby tmavovlasé preferujú tmavovlasých. Úplne všetci z mojho okolia do toho zapadajú (a kamoška, ktorej sa páčili blonďáci sa dala taktiež prefarbiť na blond;)) !!!
Takže prosím, toto je dané a nekazte mi to :D

Postreh č. 2 - Baby, ktoré majú dlhé čierne kučeravé vlasy sú strašne afektované. Poznám také štyri a všetky štyri sú maximálne afektované. Toto nemôže byť náhoda!!! :D

Postreh č. 3 - Najväčší flákači a "mám-v-pičáristi" majú vždy najväčšie šťastie. Napr. naučia sa 3 témy z 30 a z toho si jednu vytiahnu; prechlastajú celú noc, polovicu si ani nepamätajú a nič im neukradnú, neznásilnia ich, proste- prežijú to :D

Postreh č. 4 - Mladší súrodenci vždy prerastú svojich starších súrodencov :D Vážne, to je fakt, deje sa to u všetkých mojich známych a keď som včera bola upozornená na to, že moja sestra(!) je asi o 3 cm vyššia odo mňa, tak mi to už nedalo. :D

... a už ma teraz nič nenapadne :D Ale keď si spomeniem tak dopíšem ;)

Záhada Blair Witch prenesená do slovenského Jelenca...

Viete ako začína 90% všetkých hororov? Že ide skupinka študentov po temnom lese...

4.12.2009
19:00
Jelenec (dedina pri nitre)
Koniec dediny.
Nasleduje tmavá cesta, taká tmavá, že vidno je len bledší pás pred vami (cesta) a obloha s hviezdami... Keby tie hviezdy nemala, tak ani tú nevidno. 14 mladých ľudí v zložení 6 chalanov a 8 dievčat práve vykročili zo svetla pouličných lámp to čierno-čiernej tmy.
Moja prvá myšlienka:"Ričí, plis, drž ma, takto začína 90% všetkých hororov, ja sa bojím." Na hororoch som vyrastala takže som si plne vedomá čo všetko môže nastať tak som nás dvoch presunula do stredu sprievodu (obvykle umierajú prední alebo zadní;)). Nikoho nenapadlo zobrať baterku, tak si Pepo odondil kryt z mobilu a svietil celou plochou mobilu:D Hľadali sme jednu chatu ukrytú hlboko v lesoch... Traja spolužiaci tam už boli, tak nás navigovali že "stále rovno".


A viete čo sa deje 20 minút po začatí tých 90% hororov? Skupinka ide očividne zlou cestou a mobily začínajú strácať signál.

Takže sme stratili signál. Ja som bola z toho strašne nervózna a spomínala som na film Smrť prichádza v bielom (krátky obsah- rodinka odbočí autom z cesty a začne pre nich chodiť biela baba na pohrebáku a oni umierajú, nakoniec sa to vysvetlí tak, že to odbočenie z cesty bola havárka s druhým autom). Mrte, bez signálu, v prdei sveta, v úplnej tme. Zrazu sme zazreli svetlá reflektorov auta. Asi viete čo ma napadlo... Auto zrazu zastalo. Keby mi nestuhla každá bunka tela tak by som sa určite rozplakala. Auto prišlo bližšie a vysvitlo, že aj oni hľadajú chatovú osadu. UFF!!!


A teraz viete, čo nastane v takej 35. minúte filmu? Všetci sa začnú hádať.

A tak sme sa začali hádať. O ceste, o názoroch na cestu atď. No hrozné... Neviem kto konečne zavelil vrátiť sa... A vtom všetkom našom vrieskaní po sebe zrazu počuť:"Pepooo???" My všetci:"MATEEEEES?????"
Tak a šťastne sme sa stretli s naším Matesom, ktorý nás zaviedol na chatu. Žúrka bola super :))) Aj keď nechápem prečo si všetci- hlavne Viki, ktorý asi každých 10 minút vletel do našej izby s foťákom a vetou:"HA!!! Načapa... doriti zase nič!!!":D -robili nádeje že nás prychitia pri niečom nekalom :D:D:D

Taká normálna hodinka literatúry...

Tak tento "veľa-lóg" (množné číslo slova "dialóg") podľamňa fakt stojí za to:D

Slovenčina, preberáme Absurdnú drámu, dielo Fyzici, kde hlavný hrdina závesom uškrtil svoju sestričku v blázinci.
Mišo vyrušuje, tak mu profka vraví:"Mišo, chceš aby som to s tým závesom skúsila na tebe?"
Mišo:"To nemôžte, lebo bol drahý a zničíte ho."
"Profka:"Podľamňa sa trieda poskladá na nový, že je tak?"
Celá trieda:"Áno!"
Mišo:"Ale Števo vraví, že on neprispeje."
Profka:"Ja to môžem zatiahnuť zaňho. Však by ma nikdo nebonzol, že je tak?"
Riči:"Ja hej, zo spravodlivosti.
Ja:"A hrá v tom úlohu aj maturita?"
Profka:"No samozrejme, že hej."
Riči:"Odvolávam svoj hlas!"
Profka:" 3:2 pre mňa Mišo :P "

Navždy sa zachovááá, v pamäti...

...dúfam, že len oficiálna časť a tretia tretina neoficiálnej časti stužkovej:D O=)
Ostatné bolo... no... miestami menšia, miestami nie až taká malá katastrofa :/


Gaudeamus čistý trapas, lebo 87% ľudí a ja medzi nimi) to dovtedy nepočulo s hudbou, lebo nikomu na generálke neprišlo potrebné si to vyskúšať:D Tato vraj za stolom až plakal od smiechu (ako to strašne ideme falošne a mimo rytmus), tak sa to mama snažila uhrať, že od dojatia...
Dúfam, že kamera nemá rengenové videnie, poprípade, že škáry medzi vpredustojacimi babami neboli až také veľké aby nezakryli ruky za nimi stojacich chalanov (pretože inštrukcie boli štipnúť ma do zadku, keď začnem byť dojatá, že aby som sa nerozplakala;)).
Inštrukcie "prísť po stužku, podať ruku OBOM profesorkám, vziať pohárik a POKLONIŤ SA" boli jasné dvadsiatimdeviatim tridsatinám celej triedy... Ale keď ja som bola taká nervóóózna O=)

Náš program už po prvej vete sa TOTÁLNE vymkol scenáru. Viete, že je fakt hrozné vidieť za pol hodinu plakať až dvoch spolužiakov? :(
Zaujímam postoj, však horšie to už byť nemôže a to teraz myslím vážne a snažím sa neklepnúť sa o stĺp.
Sranda, že vyšli len tie veci, ktoré sa nacvičovali v ten deň. Ale koniec bol super. Stratené video, na ktorom spolužiak makal len 3 dni vkuse (ktoré malo byť premietnuté na ZAČIATKU!), sa do konca programu našlo a to bola asi najkrajšia časť celej stužkovej (potom tam zase boli slzy ale už slzy šťastia:)) a posledný beh po pódiu, následný zoskok z neho a tancujúci Diskopříběh boli fakt úžasné =))))

Po polnoci na každom kroku olizujúce sa (v 90% fakt DOSLOVA:/ ) páriky a do toho sesterkine komenty o slinami prenosných chorobách u nie zrovna nekurviacich sa ľudí (darmo, kto už raz chodí na zdravotnú školu...:D) :D
Pred odchodom začal spolužiak kruto likvidovať do koša nezjedené koláče, ktoré som sa snažila pred záhubou zachrániť tak, že som ich radšej jedla (a čo? vyhodí sa to? no ts!) :D
A doma som si ešte pol hodinu dávala z hlavy to morča (rozumej chumáč vlasov), čo mi tam kaderníčka dala:D:D:D

Vivat stužková:D

34-ka

"Ak stihnem tú 34-ku, PROSÍM, AK ju stihnem, tak sľubujem, SĽUBUJEM, že o nej napíšem článok!!! PROSÍM, nech ju stihnem, PROSÍM!!!" s utrápeným výrazom tváre stepujem v trolejbuse s 8 minútovým časovým sklzom cestou do školy.

Asi už viete, že do školy som to vtedy stihla:D
Aj do divadla, kedy som sa zase modlila, že:"Prosím, nech dojde 34-ka keď som už tú 209-nu nestihla, tak PROSÍM, ja VIEM, že som ešte ten článok nenapísala ale ja ho napíšem, fakt!!! DNESKA!!! Nie, ZAJTRA!!! No... proste DO KONCA TYŽDŇA, len PROSÍM, nech nemeškám..."

Vivat tridsaťštvorka!!!
(a keby som sa ten Gaudeamus už naučila, tak dopíšem aj zbytok:D teda, niežeby sa tam slová typu "tridsaťštvorka" vôbec nachádzali, ale keby tam boli, tak by sa mi to aspoň ľahšie učilo)

Bytostne ďakujem tomu, kto ten spoj vymyslel!!!
34-ka ma totiž už pár (desiatok O:-)) krát zachránila od neskorých príchodov :D

Som veriaca

Áno.
Verím v Lásku.
Verím v to puto medzi ľuďmi, ktoré ich núti mať sa radi :)

Tichý výkrik

Doslova :)
Zrazu som totiž musela byť aspoň na 5 sekúnd sama aby som všetko dokázala normálne spracovať a objektívne pochopiť.
Tak som proste ušla na záchod, akokoľvek to bolo zbabelé (ajtak mi začalo treba cikať O=)).
Sadla som si, nadýchla sa, otvorila ústa a začala som "kričať". V skutočnosti som totiž nevydávala žiaden zvuk, iba vzduch sa nehlučne dral von stisnutým hrdlom. Vnútorne ma to však nejak zvláštne upokojovalo, lebo som sa cítila akoby som kričala ale pritom som nekričala (ehm, chápeme sa?:D).
Úpromnosť JE dôležitá. Ale zase aj také milosrdné zamlčanie skutočnosti (pozor! nie klamstvo;)) nemusí byť dakedy odveci. Niektoré podrobnosti proste vedieť NECHCEM(E). Napr. ako vám zavádzali hadičku do kolena (mne osobne plne stačí vedieť, že ste boli v nemocnici ale už ste ok;)). To bol len príklad;)

Viem, že je to možno čudné a totálne nepochopiteľné, ale myslím, že som práve pochopila o čo doteraz išlo môjmu Nevedomiu (áno, predmet psychológia je fakt haluz:)), keď som dakedy konala fakt nepochopiteľne. (Fakt som to mohla VYCÍTIŤ???)
A dúfam, že práve nastal čas uvedomiť si, že nie vždy musí minulosť ovplyvňovať našu prítomnosť................

........a ak nie, mami, tati, najbližšieho pol roka chodíte na WC susedom........

Sladke detstvo :D

Asi pred hodkou som sa totalne schuti rehotala:D
Proste, povedala som kamoske, ze musim zasit (!) triednu knihu, lebo sa rozpadla a ja som tyzdenik... A ona mi na to:"Vsak ty uz v tom siti mas prax, pamatas si jak nas v prvej triede na zakladke nemcinarka nutila prisit si stary zosit do noveho ked sa nam vypisal???:D"
A presne v tej chvili som si na to spomenula a predstavila si seba ako 6rocnu sijuc zosity dohromady :D:D:D

To, čo úplne nechcem- ABRAKADABRA, STAŇ SA!!!

Just imagine...
Človek, ktorého už len tón hlasu vám posúva posledné zjedené jedlo zo žalúdka smerom nahor. Človek, ktorého- nech sa akokoľvek snažíte- sa neneznášať proste nedá. Človek, pri ktorom si pomyslíte, že keď sa nenadrogujete alebo neodídete, tak sa vám (samozrejme OMYLOM!) šmykne ruka a jednu mu pleštíte...

Máte to v mysli? Predstavili ste si to? Okej, tak pokračujeme...
Udalosť, na ktorú sa tešíte už mrte veľa dní lebo si konečne vyrazíte s priateľmi(!). Udalosť, ktorá je ako ušitá na vaše chute. Udalosť, ktorá je proste tak super, že si ju chcete mrte užiť.

Máte? Dobrá udalosť, čo? Ešte si všetky predstavy uchovajte, lebo pokračujeme...
Miesto konania, ktoré vám tak hrá do karát. Miesto konania, ktoré je pre Udalosť ako ušité na mieru, tak dokonalé a autentické. To Miesto konania, ktoré je len a len pre spoločnosť vhodnú pre Udalosť.
Presne to isté Miesto konania, na ktoré keď vstúpite, vám strelí takú facku, že čumíte ako akvarijná rybička na človeka, ktorý tam vonkoncom nepatrí. Na človeka z "Just imagine..." sediaceho spolu s ostatnými...

Verte mi, že keby sa zrazu po mojej izbe začal prechádzať mamut, prišlo by mi to normálnejšie ako HENTO!!!
Píšem segre:"Dnes sa asi znova bude v tomto klube strielat /myslela som to čisto obrazne a s humorom, však ani nevlastním zbraň:D v tomto klube sa totiž už raz strielalo;)/ :D Toto sa moze stat fakt LEN mne... Hadaj co? Nezbehnes mi dat diazepan plis?:D "
Ona:" Najprv som sa zlakla, ze vas tam fakt drzia ako rukojemnikov ale akonahle som si tu sms precitala 2.krat, hned mi to doslo:D Jaj dpc jak sa tam ten clovek dostal?! Good luck :P "


A potom sa stala jedna veľmi zvláštna vec...
Zasmiala som sa sama nad sebou, že jak to moc prežívam, spýtala som sa formalitu typu:"Čo to máš za drink?", otočila som sa k pódiu a 2 hodiny som si proste užívala koncert akoby sme v plnej miestnosti boli len ja a kapela...



...ženy sú niekedy nepochopiteľné:D

(asi) Nie každého názory sa cenia! :P (kruté zistenie)

Jedna z vecí, ktoré sú mi fakt proti srsti, je, keď ja niekomu niečo s totálnym nadšením navrhnem a ten kuká na mňa štýlom:"Zavolať na psychiatriu teraz alebo až o chvíľu, keď mi hovorí tak beznádejne sprosté veci ako toto...?" a úplne to ofrfle.
Čo by samozrejme nebol žiaden problém (však demokracia a právo na vlastný názor), KEBY mu to deň na to nenavrhol dakto iný (v našej komunite viac vplyvnejší) a on by s nadšením(!) súhlasil(!!!)...
A tu je ten pes zakopaný (chudák pes, musel sa nechať zakopať kvôli jednému článku:D)! Tak a teraz že ako si to mám vysvetliť?
Nech sa snažím ako sa snažím, neviem... What to think?

What to think?

O_o

Myšlienky

"Chceš mi ešte niečo povedať?"

Nádych.
Som strašne šťastná. Veľmi. Naozaj, najšťastnejšia na svete. Najvďačnejšia som za každú sekundu, kedy môžem stáť tu spolu s tebou. Len tak stáť a obímať sa.
Výdych.
Pritisnem sa bližšie. Milujem ťa. Strašne ťa milujem, veľmi veľmi. Prosím ťa, čítaj mi myšlienky. Milujem ťa.
Nádych.
Objala som ho tuhšie. Bojím sa to vysloviť, tak mi prosím, čítaj tie myšlienky. Všetky tie veci. Proste to všetko je tak... tak... tak ÚŽASNÉ!!! Musím ti to povedať...
Výdych.
Doriti. Pevne zavriem oči aby som zabránila slzám.
Nádych.
Prečo nedokážem nič povedať? Len sa tu pritískam, otváram a zatváram oči a všetky vnútosrnosti mi kričia. Hlas mi však zlyhal a vydal len akýsi povzdych.
Výdych.
Milujem ťa. Tajne si utriem slzičku. Zadržím dych.
Nádych.
Je proste taký skvelý, tak úžasný. Závidel si už niekdo vlastné šťastie?
Výdych.
Počujem tlkot jeho srdiečka. Najkrajší zvuk na svete. Milujem ho. Skutočne.
Nádych.
Výdych.
Nádych...

"Nie, nič."




...článok s omeškaním pol roka. Nebola odvaha:)

Radosť :)

Viete, čo som zistila?
Že ja som vlastne veľmi štastný človek :D :)

*Profáci sú teď ku mne veľmi milí a myslia si, že som sa počas dvoch týždňov doma nemohla učiť (v čom ich ja zase hrdo podporujem O:-) ), tak mi písomky odpúšťajú. Ale majú pravdu, nestihla som si doma VŠETKO dobrať;)

*V poslednej dobe ma chytá nejaká strašne kreatívna nálada a kreslím si. Je to super, lebo spolusediaca nám obalila lavicu veľkým papierom, tak sa počas vyučka môžem realizovať a keď počúvam a zároveň si kreslím, tak mi to pomáha sústrediť sa:)

*Obliekam sa podľa nálady (čierna=vše je ok; biela=smútim... haha, raz keď som chcela našim ukázať jak strašne smútim, že ma nechceli pustiť na jednu chatu (viem, mala som čerstvých 15 ale ajtak!) tak som 3 dni chodila LEN v bielom:D) a strašne ma baví kombinovať neskombinovateľné kúsky oblečenia:))

*Minule mi v hlave skákali modrí kamzíci so žltými bodkami a smiala som sa na tom jak idiotské stádo idiotských koní a to som ani nefetovala!!! Len som mala fakt dobrú a naspídovanú náladu lebo som bola šťastná:)))

*Milujem kurz nemčiny, kam som sa zapísala, lebo je tam fakt sranda:) Konečne zase s kamoškou a lektori sú skvelí, viem, je to asi čudné a nezvyčajné ale veľmi rada hovorím po nemecky a akoukoľvek inou cuzdou rečou (PO FRANCÚZSKY!!! Ill pleu= prší:D) :))))

*A najviac ma teší jedna vec. Aj keď sa celkom hambím o tom písať, ale veď... vysmeje ma niekdo?:) Najviac, úplne najviac milujem, keď sa ma Dakdo dotýka. (Dakdo= dakdo KONKRÉTNY;)) Dotyk, objatie, to proste fakt môžem:))) A neuveriteľne ma to dneska potešilo. Ani neviem prečo, ale úplne:)))))

Lali lali laaa
Carpe diem:)
:)

Výýýrokýýý

Tady sú STARŠIE...

A tady tie, čo sa mi dostali do rúk pred piatimi minútami:D Zo školy:


*slovinárka:Máme vzor aj kuli.
Mišo:Z Desmodu?

*slovinárka:Matúš,ty si kedy naposledy dával pozor?
Mates:Prosím???

*fyzikárka:Spôsob ako upútať pohľady 3C,zvýšim hlas,položím otázku a všetci na mňa hľadíte,tvárite sa ako tuho rozmýšľate a pritom ani neviete ako znela otázka.

*slovinárka:Hovorí sa o Smrekovi že mal aj milenky,ale neviem,nechcem ho ohovárať,ja som pri tom nebola.
Jerguš:Naozaj?
slovinárka:Zomrel v 82,on bol starý pán a ja mladé dievča.
Jerguš:No a?Veď láska vek nepozná.

*matikárka:Števo,ukáž mi domácu úlohu.
Števo:Najprv musíte hodiť kockou či padne moje číslo.
matikárka:Píšem ťa do triednej knihy.
Števo:Vy to robíte naschvál,lebo ma nemáte rada.
matikárka:Ber to pozitívne,možno ťa mám až príliš rada.
Števo:Tak to už zachádza priďaleko!

*Mišo na biole o encyklopédii:Ja si tú knihu požičiam na domov.
biologikárka:Na to zabudnite!!
Mišo:Už som zabudol.

*dejepisárka:Čo vás motivuje decká?
Mišo:Peniaze,love,sex.

*slovinárka o slohu:Vinco,ty si to písal sám?
Vinco:Áno,ja si všetko robím sám.

*fyzikárka o lomenom lúči:Ešte to nie je lúč.
Mišo:Ešte ho musí žltou farbou vyfarbiť!

*Riči:Ale ja nevidím na tie číselká,sú škaredo napísané.
matikárka:Pekne sú napísané,neurážaj.

Pri svetle slnka :)

Vždycky je naděje :)
Aj teraz:) Neviem, čo ten chlapík tam hore robí, ale robí to fakt dobre:)))
Ajtak si radšej netrúfnem vopred sa radovať... ale ajtak, ĎAKUJEEEEEEEEEM za momentálny pocit bezpečia a úlavy.

:)