pondelok 3. novembra 2008

Časová smyčka part II

"Ómojbože!!!" oči rozšírene dokorán prezrádzali silu danej chvíle. Srdce mi búši ako najaté. Za zastretými žalúziami sa skrýva hmla. Huh to bol ale sen... Zlé znamenie na nový školský rok. Už teraz nestínam, raňajky vynechám, zase zmotané slúchadká rozmotať nestíham, jaaaj, blbý sen!!! On ma tak zdržal!!! Takže, kľúče mám, mobil mám, peňaženka...
"Bré ránko!!!"
"Božžžéé, jak som sa ťa zľakla!!! Čau Adrian. Do školy, do školy?"
"Nie na huby do lesa... jasne že do školy!!!"
No zbohom... takéto niečo tu už predsa bolo...alebo...
"A čo, chystáte dačo po škole?Kúpať sa v potoku a tak? Pamätáš..."
"...hej pamätám jak sme sa tam vždy kúpali a že to bola haluz..." musím premýšľať. Čo to doriti...
"Ty, ešte stále si trháme slová z úst ako..." Jasne že pamätám, jejda, rovnaký spoj, mňa snáť jebne. "Ale k veci, mňa len tak napadlo, že keby si po škole..."
"...prepáč, ale už som dohodnutá s babami."
"...dobre, však ja len tak, samozrejme že... no... teda vlastne ne..."
"Už vystupujem, maj sa."
Prosím? Hrabe mi???

***
Sretko s babami, spolu do školy, kde sa tvárime, že všetkých poznáme (super pocit, ked vás všetci zdravia po chodbách!!!), 28 minútový (stopovala som to) monológ triednej, ktorá... No tak toto fakt že už MOMENT!!!
Zažívam deja vu??? Bože, nemala som včera toľko piť. Hádajte kto sme po škole šli a kam... Dia, Mona, Laura a Táňa na SOB-y.
Mobil... "Adrian=)" doriti s tým smajlíkom!!!
"Nooo???"
"Ahoj Rika, tu je Adrian, ja len že... čo som sa ťa ráno pýtal... či neskočíme na kofolu alebo ja neviemčo... určite poď, pozývam ťa, toto si nemôžeš nechať ujsť, konečne mám peniaze..."
"...a vieš ty čo? Tuším by som aj šla... Ale až tak navečer, yo?"
"Kedykoľvek si Vaša výsosť želá!!! Môže byť okolo 7? Stretneme sa tam kde vž... teda, na polceste od našich domov, ok?"
"Nie!!!"
"Prosím?"
"Teda, Adrian, nestretnime sa, niežeby som nechcela, ale proste nemôžme sa dnes stretnúť, mala som taký sen..."
"Ach ty poverčivka, tak sa stretneme zajtra, ok?"
"Ouky-douky!!!"
***
"Zlatko, stalo sa ti už dakedy že si mal tak živý sen, až to neni možné???"
"Rikuška, ty už nefetuj, pusa, za to že som gay, nemusím byť divný vo všetkých stránkach..." ach, ten chalan je proste úžasný:D Človek sa s ním toľko nasmeje a čo viac, ešte nikdy nechcel odo mňa sex... teda, niežeby som hneď naň neskočila ale... predsa, orientácia nepovolí:D
"Nie, ale chápeš, dneska sa mi snívalo, že Adrian zom... no... to, veď vieš..."
"To znamená že bude dlho žiť!!!"
"Vážne? Ach, keď ja mám taký blbý pocit z toho, Lubo..."
"Zlatko, tak pome poň, nech je s nami vonku a presvedčíš sa, že je všetko v poriadku."
***
"Lubo......" môj vzlyk potlačil krik v hlase. Bola to tá istá scéna z môjho sna... Zlomená lavička a vedľa nej jeho telo... Sanitka práve prichádzala...
"NIEEEEEEEEEEEEEEEEEE!!!!!!!!!!!!!!!!!! ADRIAN NIEEEEEEE!!!!!!!!!!!!! PREBER SA!!!!! POČUJEŠ????? PREBER SA, ADRIAN, VSTÁVAJ, ADRIAN, Adrian... adr..."
"Slečna tu nemáte čo hľadať, prosímvás odíďte..."
Nie, to nemôže byť pravda, proste nemôže, prečo JA??? Prečo ON????? On je dobrý chalan, nemalo sa mu to stať, proste nie, proste to nedáva logiku proste... strašne s Lubom plačeme...
"Rika??? Ty ho ešte stále... teda, ty si ho ešte stále..."
"Nehovor to..." sama seba takmer nepočujem, cez slzy nevidím, cez smútok nežijem... Život skončil. Aj môj. Pretože on bol moja súčasť...
Nikdy nezabudnem...
Plačem...

Žiadne komentáre: