Všetci za jedného, 32 PRE VŠETKÝCH!!!

s podnadpisom:

Sneží iba na západe Bratislavy.

Skvelé ráno. Nič okrem soboty nemôže byť krajšie ako vstávanie na druhú hodinu. Človek sa môže len tak pravelkávať v postielke. Zrazu začne tato vravieť o nejakom snehu... Kuknem von a SNEŽÍÍÍÍÍ!!!!!!!!! JUCHUUUUU!!!!!!!!
Vyjdem von a... sneží... a doriti!!! Fakt sneží. Vyhrniem si gate (pre ľudí, ktorí ma dnes videli: ja tak bežne nechodievam, bolo to LEN kvôli snehu!!!) tesne nad topánky, že aby sa mi zospodu nezamočili.


Prifičí trolej a fičíme na Račko. Vystúpim a...
Hej, asi tak. Ľuďom naokolo sa lámali dáždniky, ešteže mám reflexy a viem včas zatvárať oči. Prší. A dosť. Vtáky splachuje zo strechy, vyplavuje kapre do ulíc. Na električku zásadne nikdy nebežím, ale tak raz sa ešte ráta ako NIKDY.
Dojdem do školy, žmýcham huňu na kapuci tak isto ako aj rifle. Idem do teplákov z (gabikinej) telesnej ako 3/4 našej triedy (teda, tí mali tepláky zo svojich telesien). Huňa sídli na rímse a schne sa.



16:45 idem už z domu na nemčinu (dnešné nakupovanie darčekov "hneď po škole" sa nekonalo tak isto ako ani poobede lebo PRŠÍ. A DOSŤ!!!) v rytme že a-zase-nestíham-o-minútu-mi-ide-bus, dojdem k prechodu a vidím ho v diaľave ako smeruje na zastávku, tak sa obzerám ktoré auto by ma pustilo a... moment, šak bus práve ODCHÁDZA zo zastávky!!! Wtf... Obzriem sa vľavšie... bus, vpravo bus, vľavo bus, diagonálne vľavo bus, vpredu bus, vzadu bus, za ním bus, hore bus... Všetky krásne stoja.
Tak sa pridám k polovici Bratislavy čakajúcej na tej zastávke na jediný autobus- 32ku. Tá za minútu(!wow) príde. Jeden za všetkých, všetci do 32!!!