Nebojím sa zostať nažive!!!

Bežala ako len mohla... topánky už zahodila, ajtak nemôže bežať vo vysokých podpätkoch... vtedy zbadala cintorín... záchrana, pomyslela si... skryje sa za náhrobným kameňom... vtom jej pohľad padol na veľký drevený kríž... poznala to miesto... a to veľmi dobre... kedysi tu trávila veľa času... dnes je tu znova... plná strachu ako nikdy predtým... trasie sa jej celé telo a ruky jej krvácajú od triesok zabodnutých v dlaniach... krv jej steká po chrbte a celom tele... zviera kríž a bojí sa pozrieť pred seba... nemohla znovu zhliadnuť ten odporný špinavý čierny plášť, ktorý ju strašil posledné týždne... vedela, že jej čas sa postupne naplní... nemôže uniknúť kliadbe... upadá do mdlôb pri pohľade na takú hrôzu... plače strachom, márne zviera kríž v nádeji, že ju pred ním ochráni... kto je to vlastne??? má aj dáke meno? akého je rodu? On alebo ona? alebo ONO???... nič ho nezastaví... alebo... vztýčila hlavu, pozrela naň, upriamila pohľad, pustila kríž... stála mlčky ale rozhodne... vedela, že to dokáže... vedela, že ešte má šancu... a prízrak v kapucni zmeravel... a zmyzol... lebo on to nezniesol a ani nedokázal... ale ona toho bola schopná... bola schopná sa napriek všetkému dať dokopy a začať odznova...