Záhada Blair Witch prenesená do slovenského Jelenca...

Viete ako začína 90% všetkých hororov? Že ide skupinka študentov po temnom lese...

4.12.2009
19:00
Jelenec (dedina pri nitre)
Koniec dediny.
Nasleduje tmavá cesta, taká tmavá, že vidno je len bledší pás pred vami (cesta) a obloha s hviezdami... Keby tie hviezdy nemala, tak ani tú nevidno. 14 mladých ľudí v zložení 6 chalanov a 8 dievčat práve vykročili zo svetla pouličných lámp to čierno-čiernej tmy.
Moja prvá myšlienka:"Ričí, plis, drž ma, takto začína 90% všetkých hororov, ja sa bojím." Na hororoch som vyrastala takže som si plne vedomá čo všetko môže nastať tak som nás dvoch presunula do stredu sprievodu (obvykle umierajú prední alebo zadní;)). Nikoho nenapadlo zobrať baterku, tak si Pepo odondil kryt z mobilu a svietil celou plochou mobilu:D Hľadali sme jednu chatu ukrytú hlboko v lesoch... Traja spolužiaci tam už boli, tak nás navigovali že "stále rovno".


A viete čo sa deje 20 minút po začatí tých 90% hororov? Skupinka ide očividne zlou cestou a mobily začínajú strácať signál.

Takže sme stratili signál. Ja som bola z toho strašne nervózna a spomínala som na film Smrť prichádza v bielom (krátky obsah- rodinka odbočí autom z cesty a začne pre nich chodiť biela baba na pohrebáku a oni umierajú, nakoniec sa to vysvetlí tak, že to odbočenie z cesty bola havárka s druhým autom). Mrte, bez signálu, v prdei sveta, v úplnej tme. Zrazu sme zazreli svetlá reflektorov auta. Asi viete čo ma napadlo... Auto zrazu zastalo. Keby mi nestuhla každá bunka tela tak by som sa určite rozplakala. Auto prišlo bližšie a vysvitlo, že aj oni hľadajú chatovú osadu. UFF!!!


A teraz viete, čo nastane v takej 35. minúte filmu? Všetci sa začnú hádať.

A tak sme sa začali hádať. O ceste, o názoroch na cestu atď. No hrozné... Neviem kto konečne zavelil vrátiť sa... A vtom všetkom našom vrieskaní po sebe zrazu počuť:"Pepooo???" My všetci:"MATEEEEES?????"
Tak a šťastne sme sa stretli s naším Matesom, ktorý nás zaviedol na chatu. Žúrka bola super :))) Aj keď nechápem prečo si všetci- hlavne Viki, ktorý asi každých 10 minút vletel do našej izby s foťákom a vetou:"HA!!! Načapa... doriti zase nič!!!":D -robili nádeje že nás prychitia pri niečom nekalom :D:D:D

Taká normálna hodinka literatúry...

Tak tento "veľa-lóg" (množné číslo slova "dialóg") podľamňa fakt stojí za to:D

Slovenčina, preberáme Absurdnú drámu, dielo Fyzici, kde hlavný hrdina závesom uškrtil svoju sestričku v blázinci.
Mišo vyrušuje, tak mu profka vraví:"Mišo, chceš aby som to s tým závesom skúsila na tebe?"
Mišo:"To nemôžte, lebo bol drahý a zničíte ho."
"Profka:"Podľamňa sa trieda poskladá na nový, že je tak?"
Celá trieda:"Áno!"
Mišo:"Ale Števo vraví, že on neprispeje."
Profka:"Ja to môžem zatiahnuť zaňho. Však by ma nikdo nebonzol, že je tak?"
Riči:"Ja hej, zo spravodlivosti.
Ja:"A hrá v tom úlohu aj maturita?"
Profka:"No samozrejme, že hej."
Riči:"Odvolávam svoj hlas!"
Profka:" 3:2 pre mňa Mišo :P "

Navždy sa zachovááá, v pamäti...

...dúfam, že len oficiálna časť a tretia tretina neoficiálnej časti stužkovej:D O=)
Ostatné bolo... no... miestami menšia, miestami nie až taká malá katastrofa :/


Gaudeamus čistý trapas, lebo 87% ľudí a ja medzi nimi) to dovtedy nepočulo s hudbou, lebo nikomu na generálke neprišlo potrebné si to vyskúšať:D Tato vraj za stolom až plakal od smiechu (ako to strašne ideme falošne a mimo rytmus), tak sa to mama snažila uhrať, že od dojatia...
Dúfam, že kamera nemá rengenové videnie, poprípade, že škáry medzi vpredustojacimi babami neboli až také veľké aby nezakryli ruky za nimi stojacich chalanov (pretože inštrukcie boli štipnúť ma do zadku, keď začnem byť dojatá, že aby som sa nerozplakala;)).
Inštrukcie "prísť po stužku, podať ruku OBOM profesorkám, vziať pohárik a POKLONIŤ SA" boli jasné dvadsiatimdeviatim tridsatinám celej triedy... Ale keď ja som bola taká nervóóózna O=)

Náš program už po prvej vete sa TOTÁLNE vymkol scenáru. Viete, že je fakt hrozné vidieť za pol hodinu plakať až dvoch spolužiakov? :(
Zaujímam postoj, však horšie to už byť nemôže a to teraz myslím vážne a snažím sa neklepnúť sa o stĺp.
Sranda, že vyšli len tie veci, ktoré sa nacvičovali v ten deň. Ale koniec bol super. Stratené video, na ktorom spolužiak makal len 3 dni vkuse (ktoré malo byť premietnuté na ZAČIATKU!), sa do konca programu našlo a to bola asi najkrajšia časť celej stužkovej (potom tam zase boli slzy ale už slzy šťastia:)) a posledný beh po pódiu, následný zoskok z neho a tancujúci Diskopříběh boli fakt úžasné =))))

Po polnoci na každom kroku olizujúce sa (v 90% fakt DOSLOVA:/ ) páriky a do toho sesterkine komenty o slinami prenosných chorobách u nie zrovna nekurviacich sa ľudí (darmo, kto už raz chodí na zdravotnú školu...:D) :D
Pred odchodom začal spolužiak kruto likvidovať do koša nezjedené koláče, ktoré som sa snažila pred záhubou zachrániť tak, že som ich radšej jedla (a čo? vyhodí sa to? no ts!) :D
A doma som si ešte pol hodinu dávala z hlavy to morča (rozumej chumáč vlasov), čo mi tam kaderníčka dala:D:D:D

Vivat stužková:D

34-ka

"Ak stihnem tú 34-ku, PROSÍM, AK ju stihnem, tak sľubujem, SĽUBUJEM, že o nej napíšem článok!!! PROSÍM, nech ju stihnem, PROSÍM!!!" s utrápeným výrazom tváre stepujem v trolejbuse s 8 minútovým časovým sklzom cestou do školy.

Asi už viete, že do školy som to vtedy stihla:D
Aj do divadla, kedy som sa zase modlila, že:"Prosím, nech dojde 34-ka keď som už tú 209-nu nestihla, tak PROSÍM, ja VIEM, že som ešte ten článok nenapísala ale ja ho napíšem, fakt!!! DNESKA!!! Nie, ZAJTRA!!! No... proste DO KONCA TYŽDŇA, len PROSÍM, nech nemeškám..."

Vivat tridsaťštvorka!!!
(a keby som sa ten Gaudeamus už naučila, tak dopíšem aj zbytok:D teda, niežeby sa tam slová typu "tridsaťštvorka" vôbec nachádzali, ale keby tam boli, tak by sa mi to aspoň ľahšie učilo)

Bytostne ďakujem tomu, kto ten spoj vymyslel!!!
34-ka ma totiž už pár (desiatok O:-)) krát zachránila od neskorých príchodov :D

Som veriaca

Áno.
Verím v Lásku.
Verím v to puto medzi ľuďmi, ktoré ich núti mať sa radi :)

Tichý výkrik

Doslova :)
Zrazu som totiž musela byť aspoň na 5 sekúnd sama aby som všetko dokázala normálne spracovať a objektívne pochopiť.
Tak som proste ušla na záchod, akokoľvek to bolo zbabelé (ajtak mi začalo treba cikať O=)).
Sadla som si, nadýchla sa, otvorila ústa a začala som "kričať". V skutočnosti som totiž nevydávala žiaden zvuk, iba vzduch sa nehlučne dral von stisnutým hrdlom. Vnútorne ma to však nejak zvláštne upokojovalo, lebo som sa cítila akoby som kričala ale pritom som nekričala (ehm, chápeme sa?:D).
Úpromnosť JE dôležitá. Ale zase aj také milosrdné zamlčanie skutočnosti (pozor! nie klamstvo;)) nemusí byť dakedy odveci. Niektoré podrobnosti proste vedieť NECHCEM(E). Napr. ako vám zavádzali hadičku do kolena (mne osobne plne stačí vedieť, že ste boli v nemocnici ale už ste ok;)). To bol len príklad;)

Viem, že je to možno čudné a totálne nepochopiteľné, ale myslím, že som práve pochopila o čo doteraz išlo môjmu Nevedomiu (áno, predmet psychológia je fakt haluz:)), keď som dakedy konala fakt nepochopiteľne. (Fakt som to mohla VYCÍTIŤ???)
A dúfam, že práve nastal čas uvedomiť si, že nie vždy musí minulosť ovplyvňovať našu prítomnosť................

........a ak nie, mami, tati, najbližšieho pol roka chodíte na WC susedom........

Sladke detstvo :D

Asi pred hodkou som sa totalne schuti rehotala:D
Proste, povedala som kamoske, ze musim zasit (!) triednu knihu, lebo sa rozpadla a ja som tyzdenik... A ona mi na to:"Vsak ty uz v tom siti mas prax, pamatas si jak nas v prvej triede na zakladke nemcinarka nutila prisit si stary zosit do noveho ked sa nam vypisal???:D"
A presne v tej chvili som si na to spomenula a predstavila si seba ako 6rocnu sijuc zosity dohromady :D:D:D

To, čo úplne nechcem- ABRAKADABRA, STAŇ SA!!!

Just imagine...
Človek, ktorého už len tón hlasu vám posúva posledné zjedené jedlo zo žalúdka smerom nahor. Človek, ktorého- nech sa akokoľvek snažíte- sa neneznášať proste nedá. Človek, pri ktorom si pomyslíte, že keď sa nenadrogujete alebo neodídete, tak sa vám (samozrejme OMYLOM!) šmykne ruka a jednu mu pleštíte...

Máte to v mysli? Predstavili ste si to? Okej, tak pokračujeme...
Udalosť, na ktorú sa tešíte už mrte veľa dní lebo si konečne vyrazíte s priateľmi(!). Udalosť, ktorá je ako ušitá na vaše chute. Udalosť, ktorá je proste tak super, že si ju chcete mrte užiť.

Máte? Dobrá udalosť, čo? Ešte si všetky predstavy uchovajte, lebo pokračujeme...
Miesto konania, ktoré vám tak hrá do karát. Miesto konania, ktoré je pre Udalosť ako ušité na mieru, tak dokonalé a autentické. To Miesto konania, ktoré je len a len pre spoločnosť vhodnú pre Udalosť.
Presne to isté Miesto konania, na ktoré keď vstúpite, vám strelí takú facku, že čumíte ako akvarijná rybička na človeka, ktorý tam vonkoncom nepatrí. Na človeka z "Just imagine..." sediaceho spolu s ostatnými...

Verte mi, že keby sa zrazu po mojej izbe začal prechádzať mamut, prišlo by mi to normálnejšie ako HENTO!!!
Píšem segre:"Dnes sa asi znova bude v tomto klube strielat /myslela som to čisto obrazne a s humorom, však ani nevlastním zbraň:D v tomto klube sa totiž už raz strielalo;)/ :D Toto sa moze stat fakt LEN mne... Hadaj co? Nezbehnes mi dat diazepan plis?:D "
Ona:" Najprv som sa zlakla, ze vas tam fakt drzia ako rukojemnikov ale akonahle som si tu sms precitala 2.krat, hned mi to doslo:D Jaj dpc jak sa tam ten clovek dostal?! Good luck :P "


A potom sa stala jedna veľmi zvláštna vec...
Zasmiala som sa sama nad sebou, že jak to moc prežívam, spýtala som sa formalitu typu:"Čo to máš za drink?", otočila som sa k pódiu a 2 hodiny som si proste užívala koncert akoby sme v plnej miestnosti boli len ja a kapela...



...ženy sú niekedy nepochopiteľné:D

(asi) Nie každého názory sa cenia! :P (kruté zistenie)

Jedna z vecí, ktoré sú mi fakt proti srsti, je, keď ja niekomu niečo s totálnym nadšením navrhnem a ten kuká na mňa štýlom:"Zavolať na psychiatriu teraz alebo až o chvíľu, keď mi hovorí tak beznádejne sprosté veci ako toto...?" a úplne to ofrfle.
Čo by samozrejme nebol žiaden problém (však demokracia a právo na vlastný názor), KEBY mu to deň na to nenavrhol dakto iný (v našej komunite viac vplyvnejší) a on by s nadšením(!) súhlasil(!!!)...
A tu je ten pes zakopaný (chudák pes, musel sa nechať zakopať kvôli jednému článku:D)! Tak a teraz že ako si to mám vysvetliť?
Nech sa snažím ako sa snažím, neviem... What to think?

What to think?

O_o

Myšlienky

"Chceš mi ešte niečo povedať?"

Nádych.
Som strašne šťastná. Veľmi. Naozaj, najšťastnejšia na svete. Najvďačnejšia som za každú sekundu, kedy môžem stáť tu spolu s tebou. Len tak stáť a obímať sa.
Výdych.
Pritisnem sa bližšie. Milujem ťa. Strašne ťa milujem, veľmi veľmi. Prosím ťa, čítaj mi myšlienky. Milujem ťa.
Nádych.
Objala som ho tuhšie. Bojím sa to vysloviť, tak mi prosím, čítaj tie myšlienky. Všetky tie veci. Proste to všetko je tak... tak... tak ÚŽASNÉ!!! Musím ti to povedať...
Výdych.
Doriti. Pevne zavriem oči aby som zabránila slzám.
Nádych.
Prečo nedokážem nič povedať? Len sa tu pritískam, otváram a zatváram oči a všetky vnútosrnosti mi kričia. Hlas mi však zlyhal a vydal len akýsi povzdych.
Výdych.
Milujem ťa. Tajne si utriem slzičku. Zadržím dych.
Nádych.
Je proste taký skvelý, tak úžasný. Závidel si už niekdo vlastné šťastie?
Výdych.
Počujem tlkot jeho srdiečka. Najkrajší zvuk na svete. Milujem ho. Skutočne.
Nádych.
Výdych.
Nádych...

"Nie, nič."




...článok s omeškaním pol roka. Nebola odvaha:)

Radosť :)

Viete, čo som zistila?
Že ja som vlastne veľmi štastný človek :D :)

*Profáci sú teď ku mne veľmi milí a myslia si, že som sa počas dvoch týždňov doma nemohla učiť (v čom ich ja zase hrdo podporujem O:-) ), tak mi písomky odpúšťajú. Ale majú pravdu, nestihla som si doma VŠETKO dobrať;)

*V poslednej dobe ma chytá nejaká strašne kreatívna nálada a kreslím si. Je to super, lebo spolusediaca nám obalila lavicu veľkým papierom, tak sa počas vyučka môžem realizovať a keď počúvam a zároveň si kreslím, tak mi to pomáha sústrediť sa:)

*Obliekam sa podľa nálady (čierna=vše je ok; biela=smútim... haha, raz keď som chcela našim ukázať jak strašne smútim, že ma nechceli pustiť na jednu chatu (viem, mala som čerstvých 15 ale ajtak!) tak som 3 dni chodila LEN v bielom:D) a strašne ma baví kombinovať neskombinovateľné kúsky oblečenia:))

*Minule mi v hlave skákali modrí kamzíci so žltými bodkami a smiala som sa na tom jak idiotské stádo idiotských koní a to som ani nefetovala!!! Len som mala fakt dobrú a naspídovanú náladu lebo som bola šťastná:)))

*Milujem kurz nemčiny, kam som sa zapísala, lebo je tam fakt sranda:) Konečne zase s kamoškou a lektori sú skvelí, viem, je to asi čudné a nezvyčajné ale veľmi rada hovorím po nemecky a akoukoľvek inou cuzdou rečou (PO FRANCÚZSKY!!! Ill pleu= prší:D) :))))

*A najviac ma teší jedna vec. Aj keď sa celkom hambím o tom písať, ale veď... vysmeje ma niekdo?:) Najviac, úplne najviac milujem, keď sa ma Dakdo dotýka. (Dakdo= dakdo KONKRÉTNY;)) Dotyk, objatie, to proste fakt môžem:))) A neuveriteľne ma to dneska potešilo. Ani neviem prečo, ale úplne:)))))

Lali lali laaa
Carpe diem:)
:)

Výýýrokýýý

Tady sú STARŠIE...

A tady tie, čo sa mi dostali do rúk pred piatimi minútami:D Zo školy:


*slovinárka:Máme vzor aj kuli.
Mišo:Z Desmodu?

*slovinárka:Matúš,ty si kedy naposledy dával pozor?
Mates:Prosím???

*fyzikárka:Spôsob ako upútať pohľady 3C,zvýšim hlas,položím otázku a všetci na mňa hľadíte,tvárite sa ako tuho rozmýšľate a pritom ani neviete ako znela otázka.

*slovinárka:Hovorí sa o Smrekovi že mal aj milenky,ale neviem,nechcem ho ohovárať,ja som pri tom nebola.
Jerguš:Naozaj?
slovinárka:Zomrel v 82,on bol starý pán a ja mladé dievča.
Jerguš:No a?Veď láska vek nepozná.

*matikárka:Števo,ukáž mi domácu úlohu.
Števo:Najprv musíte hodiť kockou či padne moje číslo.
matikárka:Píšem ťa do triednej knihy.
Števo:Vy to robíte naschvál,lebo ma nemáte rada.
matikárka:Ber to pozitívne,možno ťa mám až príliš rada.
Števo:Tak to už zachádza priďaleko!

*Mišo na biole o encyklopédii:Ja si tú knihu požičiam na domov.
biologikárka:Na to zabudnite!!
Mišo:Už som zabudol.

*dejepisárka:Čo vás motivuje decká?
Mišo:Peniaze,love,sex.

*slovinárka o slohu:Vinco,ty si to písal sám?
Vinco:Áno,ja si všetko robím sám.

*fyzikárka o lomenom lúči:Ešte to nie je lúč.
Mišo:Ešte ho musí žltou farbou vyfarbiť!

*Riči:Ale ja nevidím na tie číselká,sú škaredo napísané.
matikárka:Pekne sú napísané,neurážaj.

Pri svetle slnka :)

Vždycky je naděje :)
Aj teraz:) Neviem, čo ten chlapík tam hore robí, ale robí to fakt dobre:)))
Ajtak si radšej netrúfnem vopred sa radovať... ale ajtak, ĎAKUJEEEEEEEEEM za momentálny pocit bezpečia a úlavy.

:)

Pri svetle mesiaca

Aký je to pocit, keď vám niekto pomaičky trhá dušu aj srdce na kúsky? Vy sa môžete len prizerať a nezasiahnuť, lebo viete, že zasiahnuť sa v tomto prípade nedá. A ani nechcete... srdce s rozumom sa dostáva do konfliktu, márne mu vysvetluje, že keď nezasiahne tak praskne a celý rozum sa môže potom strčiť, lebo zanikne aj on.
Bolí to. Veľmi to bolí. Cítite každú naťahovanú bunku tela, až kým nepraskne. A potom pokračuje ďalej. Tak veľmi to bolí. Cítim každý zárez do môjho tela, zvíjam sa na zemi, krútim sa v agónii ale nikdo ma nevidí. Fakt veľmi to bolí, keď vám dušu trhajú napoli. Už nemôžete nič robiť, toto je jedna z vecí, ktorá sa vás tak týka ale zároveň na vás tak nezáleží.......
Čas naberá na rýchlosti, minúty sa stávajú sekundami, hodiny minútami. Každý večer zaspávam s pocitom ďalšieho premárneného dňa, ktorý sa už nikdy viac nevráti. Všetky hádky... ono je to vlastne zbytočné, už na tom nezáleží. Už nezáleží na ničom. Keď viete, že raz vám to srdce predsalen roztrhnú.
Viem, že ešte o nič nejde. Ešte nie. Hoci každým dňom... každým poondeným dňom sa to blíži. Viem to. Veľmi to bolí. Veľmi.....
Posadím sa na múr a budem pozorovať mesto z vtáčej perspektívy, budem sa prizerať z na veci, ktoré ja neovplyvním. Budem sa prizerať a možno sa niečo stane.
Vždycky je naděje.

Bojím sa...

tentoraz budúcnosti.

Hoci moja myseľ vraví, že však nejako už bude.

...

Pre mňa je však veľmi(!) dôležité, ČO sa skrýva za tým slovkom "nejako"...

"Ale ja to MUSÍM urobit!!!"

Bullshit. Fakt, väčšiu blbosť som už dobre dlho nepočula. Totálny bullshit...
Dnešná doba je unáhlená, plná predpisov, ľudia MUSIA robiť veľa vecí (teraz si predstavte veľký škrt veľkej platne ako to býva vo filmoch keď si zrazu hlavný hrdina v romantickej situácii niečo strašne múdre prudko uvedomí)... tááák, a tu by som sa na chvíľu pozastavila a objasnila si pár faktov.

ČLOVEK NEMUSÍ NIČ. VŽDY MÁ ASPOŇ 2 MOŽNOSTI NA VÝBER.

-Ani umrieť nemusí, AK si vymyslí elixír večného života.
-ani do školy chodiť nemusí, tak bude flákač, čo už, ale MÁ na výber
-MUSÍTE spraviť do práce projekt ináč vás šéf zabije. Máte 2 možnosti: 1) projekt fakt spravíte, ale môžte si dovoliť aj možnosť 2) a to, že ho jednoducho NESPRAVÍTE (aj keď pravdepodobne letíte z firmy ale VŽDY MÁTE NA VÝBER;))
-musím ostať po škole pomáhať s umývaním okien (sorry, prvá blbosť čo ma napadla:D) lebo ma poprosila profka... áááno? No to je síce veľmi zlaté, že ste takí ochotní pomáhať, ale čo takto povedať jedno jednoduché, kratulinké "nie" ?

Skrátka a dobre, NEMUSÍTE NIČ ČO NECHCETE (nemusíte sa ani utopiť vo víre vody, ale môžte sa zadusiť vlastnými rukami- príklad, že VŽDY VŽDY VŽDY existuje aj 2. možnosť:D).

VŽDY máte na výber.
Prosím, pamätajte si to.
Hoci (ako som si teraz spomenula:D) to vlastne kedysi vravela aj jedna moja učiteľka... Dobré poznanie na záver: niekedy sa fakt oplatí počúvať učiteľov:) Ale... iba NIEKEDY:P

Naši teď kukajú horor ale ja sa bojím (a NUDÍM!!!) tak píšem :D bla bla bla...

Kukám, že v poslednej dobe som sa na blogu nejako rozpísala!!!
Veľa píšem preto, lebo sa doma sama nudievam... Učiť sa mi nechce, dnes som si celý deň čítala (Nov- je to strašná kravina... ale ajtak fandím Jacobovi;)), rozprávať rozprávam ako tak, ale na typické vykecávanie to ešte stále nieje:D Asi preto furt vypisujem... O účtoch smsiek ani nevravím:D Za 2 týždne ich z môjho mobilu odišlo 60 O:-) Lali lali laaa O:-)
Odkedy mi vybrali mandle (pre rozumnejších ľudí- NIKDY nechoďte na výber mandlí!!!) schudla som 2 kilá za 4 dni (a nemyslím si, že mandle su až také ťažké). Cítim sa jak anorektička. Daktoré baby budú mať problém, že sa nevmestia do svojich šiat na stužkovú, ale do tých mojich sa vmestím ešte aj s tuleňom grónskym! :D


Trefná reklama:
Máte nízke sebavedomie? Ja vám ponúka riešenie! Dojdite ma navštíviť! Potešenie bude na oboch stranách! Ja sa poteším, že mi niekdo bude niečo rozprávať a vy sa potešíte zisteniu, že ste (MOMENTÁLNE;)) najkrajšou osobou v miestnosti :P
Takže asi viete jak na tom som:D

Sama uprostred celého vesmíru, kde každý náhli sa a nemá čas. Ja ich môžem iba pozorovať......... Cez okenné sklo..........


Dobre, dobre! Viem, že mi už šibe, tak si idem radšej znova čítať!!! ;)

Sestrička:"Jaj, slečna, ty si taká ukecaná aj v skutočnosti?" Ja:"?"

Tak a už som doma. Z nemocnice. Surovo mi vyrezali časť tela. Konkrétne KRČNÉ MANDLE.
Na krčnom som proste rarita, hviezda, zvláštny úkaz, hybrid... nazvite si ma jak chcete:D
Pôvodný termín výberu mal byť v pondelok (okej, ten najpôvodnejší ešte v lete a potom 2. najpôvodnejší o 2 dni neskôr, čiže toto je TRETÍ PôVODNÝ termín ale koho to zaujíma?:D)... Avšak bez celkovej anestézie. Pichli mi kanilu do ruky. Pri sestričkiných slovách:"Jaj, však tebe to tam nejako nejde," a pohľade na krv valiacu sa mi z ruky mi hneď bolo jasné, že toto happy end mať nebude... Skrátka a dobre, odpadla som. Vzkriesili ma, postavila som sa a so slovami:"Mne je ale vážne zle," som si sadla, neskôr zase ľahla na zem, kriesená sestričkami. Oni vravia:"To je normálne, už veľa ľudí nám tu odpadlo, ale neviem, či by si to bez narkózy zvládla keď už len kanila ti robí problém..." Po týchto slovách som mala jasno: DNES IDEM DOMOV!!! Zakončila som to ešte do tretice jedným odpadnutím pri výbere kanily...

Takže na operáciu idem v piatok a v celkovej anestéze(vie niekto plis jak sa toto slovo skloňuje? Lebo ja ne:/ ). Mala som JEDINNÚ povinnosť- než pôjdem na sálu, prezvoniť mamu aby vedela. Hádajte či sa mi ju podarilo splniť? ...NIE! Lebo som na to ZABUDLA. Sedím a čakám, zo sály počuť plač detí dvoch mamičiek z môjho oddelenia. Museli sme sa rozprávať aby neskolabovali. Misia splnená, jedna mi ponúkla svoj mobil na zavolanie:)
Idem na sálu. Začali mi vyzliekať tričko s tým, že:"Však určite máš podprsenku..." no po mojom "ehm... nie?" ma aspoň zakryli. Ležím a ide mi ihla do ruky. Nechápem prečo ale vôbec to nebolelo ani som nemala chuť navštíviť stav bezvedomia...

MOJE VNÍMANIE CELEJ VECI: Po vpichnutí som im začala kecať, že ak mi ten leukoplast strhnú, tak mi vydepilujú polky ruky a zrazu som sa zadívala hore, že jej, aké pekné svetlo... jej ono je rozmazané, to je prdel .......................... prebudila som sa s tým, že musím splniť druhú misiu a to napísať mame správu že žijem. Zobrala som mobil a ................. prebudila som sa na to, že mám infúzku. Začala som vnímať a mame som napísala že :"Žijem", ak keď by som mohla odprisahať, že som jej už dneska raz písala...
AKO TO VŠETKO BOLO V SKUTOČNOSTI (podľa výbovede sestričky, ktorá ma viezla späť na izbu a anesteziologičky, ktorá bola prioperácii): Pichli mi kanilu a náladovku. Ja som sa začala smiať jak najatá a strašne som rozhadzovala rukami, že museli stojan držať. Rehotala som sa jak stádo idiotských rehotajúcich sa koní, čo im už nedalo a spýtali sa ma, že prečo sa reku smejem. Ja:"Ja nevieeeem, ale smejte sa so mnou:D:D:D ..." Stále som im niečo rozprávala (dúfam, že to boli podrobnosti z môjho intímneho života :/ ). Po operácii ma viezli na izbu. Mandle čerstvo vybraté, ústa plné krvi ale čoooo tam po tooooom, ja si blabocem a smejem sa ďalej. Vraj som sestričke strašne oduševnene niečo rozprávala, ale ona mi veliké hnedé rozumela. A viete akú sms som poslala mame? Stojí v nej:"Jo spimu tem" ... Takže ak niekto vie, čo som tým chcela povedať, nech mi to plís povie, lebo ja som tomu fakt že nepochopila:D:D:D


...ááá, ten článok je dlhý!!! Tak promiňte, ale teď mám deficit rozprávania lebo to dakedy kurevsky bolí, tak aspoň v písaní kecám:D
Áno, a že ešte sa nikdy nestretli s reakciou akú som nahodila ja:D

Oni

Mmmmmm... Čo o Nich môžem povedať? V prvom rade to, že ma strašne priťahujú. Neviem, čím to je, ale každý pohyb, ktorý urobia, každé slovo, ktoré povedia, ma nútia otáčať sa tým smerom.
Niesú pekní ale majú to... to... NIEČO! Presne to niečo, čo ma tak kurevsky priťahuje!!! Majú to proste v krvi (doslova?).
Krásny starobylý nábytok, čo ich obklopuje ma maximálne fascinuje. Tak isto ako aj ich spôsob života. Sú takí... SVOJSKÍ. Nepoznám nikoho, kto by sa čo i len malinko ponášal na nich. Starý dom vyúsťuje do ešte tajomnejšej záhrady so stromami, ktoré skrývajú bohviečo. Človek sa tam normálne bojí vstúpiť, aby ho ešte niekedy našli živého!
Výzor? Bledá pokožka kráste kontrastuje s očami. Viac som si stihnúť nevšimla, alebo ma to nezaujíma. Na pohľad zvláštni, tak nechápem prečo si ich v dave vždy všimnem.
Objavujú sa na počkanie. Jediná myšlienka garantuje stretnutie do 24 hodín. Som rada v ich spoločnosti, dokonca ju aj vyhľadávam. Aj keď viem, že by som nemala. Je to ako droga. Jedna dávka a chceš viac. MUSÍŠ mať viac!!!
A On sa Im náramne podobá. Výzorom, správaním, myslením. MILUJEM Ich spoločnosť a musím ju mať v pravidelných dávkach. Sú ako droga. Chcem Ich. Chcem Jeho. Spojiť našu krv, aby sme boli ako jeden. Je ako droga. Jeden dotyk a všetko bude zas fajn...




...btw.: as usually,keď je že "výplogy mojej mysle", tak to neni skutočné, nefetujem, nedrogujem (takže netreba volať políciu na mňa alebo psov do mojej školy:D), ani nič podobné, to mi len smrad z akvárka lezie na mozog:D
...btw2.: obrázok úpne nesúvisí s textom:D ale podľamna vyzerá magicky:)

Óda* na špinavé akvárko

Sedím na stoličke dnes
OMG, dakde skapal pes?!
Cítim vážne strašný des
Skysli mi aj šaty na ples :/

Čo mi nosné dierky roztrhne?
Čo to tu páchne?
To je... ACH NE!!!
Tato korytnačke akvárium drhne!!!

Umývané nebolo aspoň rok...
Chudák Alex v špine nespraví už ani krok
Po celom byte smrad rozlieha sa.

To je teda lahodná krása!
Dee svojím nosom vykrúca,
Len čakám, kedy dom sa smradom zrúca!!!


...smrad z akvárka ma núti písat poéziu, to je ale čudná Múza, čooo?:D:D:D

*ja viem, je to Sonet, ale óda znie lepšie;)

"Počuj, a ty máš Facebook?"

Túto otázku počujem posledného pol roka častejšie, než "Ako sa máš?" (na druhej strane- CHVALABOHU! Lebo otázku "ako sa máš?" najviac neznášam:D) ...
Keď odpoviem pravdivo, že:"Nie, ako posledný človek na planéte, NEMÁM", tak kukajú na mňa a v mojej ľavej ruke si miesto prsteňov určite predstavujú kyjak, po návrate z NY zabudnutá depilácia nôh taktiež masovo prispieva do ich fantázie(btw. už je vše vporiadku, ok?:D).
Áno, písmo zvýraznené kurzívou je momentálne dôležité.
"Ako posledný človek na planéte".
Dneska má už Facebook fakt KAŽDÝ (dokonca som dnes na ňom objavila maminu(!) KOLEGYŇU(!) a to mi segra ukazovala kamoškinu fotku. To som teda fakt že čumela!!!). Ako, nepopieram, môže byť super byť v kontakte so svojimi starými známimi, zo základky a tak, alebo robiť si testy, komentovať, dávať tam fotky, písať si s dakým, zase komentovať, ďalšie testy, písať si a UPS, už 20 minút meškám do školy!!!
Skrátka a dobre: môže to prerásť až do závislosti. Keď som tak sondovala, tak fakt VEĽA ĽUDÍ tam kempuje skoro STÁLE. Dáte si nový test a hneeeď vám letí nový koment. Pozriete čo má kamarát nové a pol roka rolujete dolu stránku, kým sa dostanete na začiatok dňa.
Okej, nemôžem vedeť či sa tí ľudia nenudia, alebo nejsú PN (ako budem ja o týždeň:D) a neumierajú nudou, chápem;) Ale je to aj super vec, keď máte priateľov z iného štátu alebo kontinentu, je super si s nimi popísať:) Proste...
Skrátka a dobre: Facebook má dnes už každý.
OKREM Dee :)

Ráno, na obed, aj večer- pivo, pivo, pivo, pivo

Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
Na zdravie aj na vracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
Na oslavu aj na žiaľ, pivo, pivo, pivo, pivo
Za drobné aj za výplatu, pivo, pivo, pivo, pivo
Na rodinné rozvracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
.
.
.
Okej, koniec kultúrnej vložky:D
To o čo mi ide je ALKOHOL.
Sama neviem prečo som na neho v poslednej tak zanevrela (okej, toto je jeden z tých okamihov, kedy niesom celkom úprimná... O:-) ), ale fakt ho nemám rada!!!
Jasné, opime sa a bude fajn, budeme cool, budeme sa zabávať, padnú zábrany, budeme vtipní, však alkohol predsa všetko rieši (veď text ZónyA). Okej, ako, niektorí ľudia sú FAKT vtipní, keď sú pod vplyvom omamnej látky zvanej alkohol, lenže ktorá tvár je teraz ich pravá??? Keď sú alebo niesú triezvi? Ktorý človek je ten skutočný?
Ako, mala som aj ja také obdobie, že Jej pome piť bude haluz (ale to som mala 15!!!) a vlastne... podľa mňa, KAŽDÝ by mal raz skúsiť aké je to byť opitý a každý to aj SKÚSI (je len otázkou času, že kedy). Napr. poznám človeka, ktorý mal 20 a opil sa len raz- na svojej 18tke- lebo to chcel len vyskúšať, odvtedy a dovtedy nič.
Fakt nemám rada ľudí, ktorí sa opíjajú len preto, aby si dačo dokázali. Ale takých je 98% ľudskej populácie Slovenskej republiky. Možno by som to aj ja mala dakedy skúsiť aby som toľko na to nenadávala, ale asi som príliš svojská. Nechcem, proste nie! Ja som si svoje už odpila, splnila som si jeden zo "životných snov" opiť sa na sračky (lebo dovtedy som si myslela, že je to strašne fajn, akože tie točáky a ako najlepšie sa dačoho zbaviť než presýtením sa toho?), mne to stačilo, ďakujem.
A pivo za alkohol nepovažujem, pokým sa ho nevypije viac ako 10 pohárov :D
Takže, všetci ostatní, plís neodsudzujte ma za to, že nepijem, lebo ani ja vás neodsudzujem za to, že pijete...




...pokiaľ sa z fajn kamošky nezmeníte na ožranku ... pokiaľ mi na tom nezáleží...

Calm down, mylady ;)

Zrazu som prudko, ale potichu, zaryla nechty do stoličky, o ktorú som sa doteraz opierala. Tá veta mi vzala dych (alebo zrýchlila?)...
Sedí tam a kýva hlavou nad ponúkanou možnosťou. "Pomôže to!"
Veď na tom predsa nieje nič zlé, jejda, prečo to tak prežívam? Pohne rukou.
Ach božŽžéé, ja chcem ísť preč. Nie, PROSÍM NIE, nenúťte ma dívať sa! Utečiem, iste utečiem!!! Aj keď to nebude príliš rozumné a bude to vyzerať maximálne čudne, ale... Nedá sa. Pohnem myšlienkou, no nohy ostanú prirastené na mieste.
Z pohára ubúda. Myšlienky šalejú. Oči tikajú zo strany na stranu aby sa vyhli najhoršiemu pohľadu v živote. Pohľadu kaziacemu ideály, ako to stihla okomentovať citlivá časť môjho Ja. "Doriti, NEPREŽÍVAJ TO TAK, ŠAK SA ÚPNE NIČ NEDEJE!", chudák môj rozum, má to so mnou ťažké... Niekto si pýta rezance a v pozadí idú správy. Ajtak som to kútikom oka zazrela. "NA TOM PREDSA NIEJE NIČ ZLÉ, TY BY SI SPRAVILA TO ISTÉ!!!", prehovoril ten kúsok zdravého rozumu. "Áno, áno!!!", dodávajú všetky bunky tela.
Zdravý Rozum mi za 5 minút všetko vysvetlil. Poslednú dobu si veľmi rozumieme a to sa mi páči:)
"Hneváš sa? Je to zlé čo sa stalo?"
"Nie:)", ...môžem byť z času na čas aj úprimná, nie?:)
Je to vporiadku:)

ŠŤASTIE, alebo Už len čakám kedy ma aj pes oští... :D

Šťastie.
Symbolizuje ho štvorlístok, podkovička, prasiatko, úsmev alebo proste to, čo si zo mňa veľmi rado robí prdel. Nieee, samozrejme, že som šťastná vo svojom živote, mám kde bývať, čo jesť, koho búchať po zadku a z koho si robiť prdel...:D Ja len... teraz myslím to INÉ šťastie, také to, keď sa naučíte len 3 maturitné otázky a jednu z nich si aj vytiahnete.
V tomto som strašná smoliarka:D Zrovna ja si nevšimnem, že keď chcem vyjsť zo skenovacej búdky tak mám počkať na zelené svetlo, a vyjdem ece na červené, rozozvučí sa alarm a ochranka (s pištolami:/ ) ma začne prešacovať jak AlCaponeho...
Zrovna ja ochoriem v deň playback vystúpenia, kamoškinej stužkovej, najväčšej žúrky, divadelného vystúpenia, začatia výletu... vyberte si, je toho veľa:D
Vždy keď sa na dačo teším a vy tam budete tiež, vedzte, že sa to konať nebude;) Pretože veci, na ktoré sa teším JA, NIKDY nevyjdú:D:D:D
Vraví sa, že keď dakto povie:"Toto sa môže stať iba mne!", tak sa mu to stalo prvýkrát. No vedzte, že keď to poviem JA, tak sa mi to stalo asi tak pred mesiacom:D
Nechcem aby ste ma lutovali, pobavte sa so mnou, aj ja sa bavim:D

Tak moja Sprechstunde je u konca, danke fur die Pozornosť:D Haben Sie gute Zeit!!! :)
P.S.: A mám strašnú smolu, že sa neviem správať normálne. A adekvátne k svojmu veku:D (veď viď vetu pred P.S. :D)

Btw.: tento článok píšem v lietadle a teď len, že:"šak sa otočím dozadu, na tom predsa neni nič divné, každý to robí" a šlahnem sa o dvihnuté operadlo sedadla do pery, ktorá mi krásne opuchla:D Tomu sa vraví ŠŤASTIE!!! :D:D:D

PRIZNANIE: Som emocionálne nevyzretá!!!

Vždy som to tak trochu tušila, no plnou dávkou som si to uvedomila až v nedeľu...
Viete, čo znamená, keď niekto plače? Plač je totiž prejavom toho, že si nevieme ustrážiť svoje emócie a tým pádom nad nami prevládajú. Sme emocionálne tak slabí, že mu v týchto "návaloch" nevieme zabrániť.
Takže nedelňajšia situácia: stojíme pri aute, do ktorého sa práve nakladajú kufre a lúčime sa s našimi kamošmi. Už sa možno nikdy neuvidíme. Zatiaľ sa statočne držím. Obíme ma "teta" a to sa mi už hlas zasekol a celý organizmus bojuje len s jednou "chorobou": PLAČ. Začnem obímať kamošku... Slová sú už pasé, slzy nepustia, teď majú sólo ony. Na rade je ďalšia kamoška. Imidž je nanič, počúvaj svoje (DEBILNÉ) emócie. Takže hádajte kto pri (obyčajnom!) lúčení rumázgal jak malé dieťa, ktorému starší súrodenec práve povedal, že Ježiško neexistuje?! Po a) Dee, po b) Dee alebo po c) Dee... :/
Veď ktorý nomálny, psychicky zdravý človek reaguje absolútne opačne pri situáciách, pri ktorých mu na tom fakt záleží??? Proste aký PAKO (:D) plače dojatím(!) a pri situáciách, ktoré sú tie najkrajšie(!) aké v živote zažil? A kto sa smeje(!) až tak, že plače(!)? :D

Nice to meet you, too;) Please, call me just Dee ;)

I need help!!!

Je to max od veci ale pre mňa to veľa znamená O:-) Lebo, ak sú nejakí jedinci niekde na hranici normálnosti čo ma čítajú, tak si iste všimli, že posledné články sú "pochmúrnejšie", t.j. nehýria farebnosťou. Je to ale z úpne jednoduchého dôvodu. Mne sa dačo stalo s blogom keď som si premieňala pozadie (do compov som totálny pako O:-) ) a teraz nemám na výber ANI veľkosť písma ANI farby :(((

Strašne trpím, plííííís help!!!

It all went wrong... again... so, welcome in your life, Dee:D

Iná mentalita (alebo Terchovský budzogáň - pokojne sa tomu názvu zasmejte:D)

HorkýžeSlíže:"Terchová, máte čo jesť?"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo piť???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo fajčiť?"
mierny úsmev,Terchová: "Heeeeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo trtkať???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Pretože zajtraaa, nastane konec svetaaa!!! Lebo do TERCHOVEJ(!) príde OFFSPRING!!!"


A čo tomuto predchádzalo? príchod do Terchovej(! ale nič proti:D) na festival. Už pri vstupných "bránach" nás privítali asi 13 roční košičania a brali mi stan so slovami že mi pomôžu a iba nás ako jediných Blavákov majú radi...
Ľudia ožratí na sračky už o 18:00.
Ľudia, ktorým keď poviete "neodleješ pivo?" tak ho odlejú.
Ľudia, ktorých keď sa spýtajú, či nemajú papieriky na hulenie síce povedia "nie" ale ako odškodné vám dajú pol flaše vodky.
(ehm ehm, nie všetky situácie sa stali mne osobne:D resp. zatiaľ iba s košičanmi:D)
Ľudia, ktorí keď zakričia "hovnooo" sa začne to slovno melodicky ozývať zo všetkých kútov stanového mestečka.
Ľudia, ktorí k vám zrazu dojdu, povedia vám, že máte pekný nos(!) a rozhovoria sa o svojej bývalej čo ich podviedla.
Ľudia, ktorí sú s vami kamaráti.

Kto nezažil, nepochopí..... :D

Ale dobre mi to padlo! Fakt, mrtne som to potrebovala :)

:::ČO DOKÁZALA ANALÝZA??? ...ANALÝZA DOKÁZALA HOVNO!!!:::

:D

Tak!

Rodinné tajomstvo

Každý ma nejaké to jedno-dve tajomstvá, ktoré si necháva len pre seba. Existujú aj rodinné tajomstvá typu "synovec sexoval so svojou sestrou a mama ich natáčala" a tomu podobné.
Až do toho osudového dňa, 21.7.2009, úplne náhodnou témou som sa dozvedela kturo udržiavané tajomstvo nášho rodu...

prázdniny, 10 rokov dozadu
Boli sme s krsnými na chate, šantili sme, hrali sme sa atď a keďže už niekoľko rokov máme ako obľúbených domácich mazlíčkov štrečky, tak samozrejme museli tam byť s nami! Mali sme dvoch, jedna hyperaktívna furt kúsala druhú flegmošku, tak sme im rozdelili klietku napolku (legovou stenou) a každá žila sama. Klietka sa otvára zhora a neviem prečo ale všetky naše škrečky radi rúčkujú. Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Utiekla nám tak, že sa precpala cez horné dvierka. Odvtedy dávame na klietku knihy (jednej obal to už schytal a kniha viac už obal nemá:D) aby ďalší chlpáči neušli. To bolo plaču vtedy... Ale naši ma čičíkali, že však si teraz žije na poli medzi svojimi. Ufff, aspoň že tak:)

Osudový deň, 21.7.2009
Boli sme na rodinnej dovolenke. Všetko je ok, nik sa s nikým neháda (aj ja sa divím:D)a začali sme sa baviť dačo o chatách až to prešlo ku chate krsných a ja na to:"To si pamätám, že raz nám tam škrečok utiekol, to bolo také zlé..." a tato na to:"Keby len utiekol..." No tak teda MOMENT!!! "Čo? Chce mi tu niekto niečo povedať?!?!"

REALITA: prádniny, 10 rokov dozadu
Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Naši nám povedali, že utiekla. Ak sa útekom nazýva vyrúčkovanie škrečka na mriežky, snaženie sa prejsť cez širšie mreže na otvore, následné uviaznutie tam a zadusenie sa, tak prosim... Krsná sa mu vraj snažila aj umelé dýchanie dať.
A kniha sa na klietku dávala preto, aby ďalšie škrečky nemali šancu precpať sa tade a obesiť sa...
:(

Čo to, doprdele, vysielam do ovzdušia?!

Piatok: idem s Lesi po centre mesta. Bavíme sa, smejeme atď a zrazu ku mne pristúpi slušne vyzerajúci chlapík v obleku a jemne ma upozorní:"Slečna, niečo vám padlo!" Ja nahodím zhrozený ksicht, že čo to len mohlo byť a spýtam sa mimovoľne:"Čo?" A on na to:"Úsmev!" a odkráča preč.
Pondelok: idem od Ričího smerom domov a sedím v buse takmer najviac vzadu. Ešte dozadšie si sadne jedna ženská. Po chvíli sa ma pýta:"Kočka, nemáš 20 centov na cigarety?" Ja odpovedám s čistým svedomím že nemám (lebo som fakt nemala) a dali sme sa do reči a bavili sa celú cestu. Čudné...
Utorok: idem do autoškoly. Sedím takmer vzadu čelom k posledným piatim sedadlám. Jedno je obsadené, 4 voľné. Sadnú si tam traja robotníci, štvrtý sa už nezmestí, tak si sadne vedľa mňa. Počúvam rádio ale mám ho tichšie nech mi nevybuchnú uši a zrazu počujem od jedného zo zadných sedadiel:"No čo, jak sa ti sedí? Pekná, čooo?" Chlap vedľa mňa kukne na mňa a odpovedá:"No hej, všimol som si, ale na mňa je trochu mladá." (zázračná sila dvoch copíkov:D) Vystúpili tam kde ja, lenže našťastie ma na zastávke už čakal kamoš...
Streda:"Stojím (kde inde ako) na zastávke a jediné miesto, ktoré je o 11:55 v tieni je tieň, ktorý vrhá pouličná lampa. Tak som sa doň postavila. Po chvíli došla za mnou taká pani a postavila sa vedľa mňa veľmi pochvalujúc moj "bystrý um" a šikovné postavenie sa do tieňa chudej lampy. Došiel mi bus, tak som jej povedala nech si ho užije...

Normálne, človek aby sa bál chodiť po uliciach =O

Prečo neverím (?)

Kedysi (ja to volám "Temné obdobie", ale nie pre to, o čom tu budem písať;)), sa ma jeden Vtedy-ešte-kamarát spýtal prostú otázku. Popravde, nechávam si históriu konverzácií a pol hodinu som to doteraz hľadala, aby som to mohla presne odcitovať ale v tej spleti som to nenašla. A po chvíli ma prešla chuť do hľadania. Nie preto, že by to bolo zdĺhavé. Ani preto, že nemám čas. Ale...
Ale k veci!
Spýtal sa ma jednu prostú otázku, keď sme si písali cez nejaký chat. No a teraz už k tej otázke. Znela nejak takto: "Prečo vždy keď ti dám pochvalu tak utrúsiš niečo ironické? Prečo neveríš, že by som to mohol myslieť úprimne?". A potom to prešlo do debaty o tom, prečo neverím ľuďom. Neviem, čo som mu vtedy na to povedala, len zhruba... Mám to proste asi v povahe. Nemôžem im 100% veriť. Napísala som niečo také. Presviedčal ma, že veď takto sa žiť nedá atď.
Nevadí. Môj život riadim ja. Som len opatrná, lebo sa bojím spálenia.

Ako život plynul, začala som veriť. Nie každému, len piatim ľuďom ale to skutočne. A viete ako to skončilo? Jeden ma už ani na ulici nepozdraví, keď je s frajerkou. Druhá je ľahko ovplyvniteľná tak v domienke lepšieho "zisku" presedlala inam. Tretia vytrvala. Popravde, je to moja sestra. Štvrtý sa bude ešte spomínať, ale ten vytrval. No a ten piaty? Tak ten je autor otázky.
Odišiel v čase, keď som mu veľmi dôverovala. Pretože ma presvedčil. Svojimi rečami a činmi. Iní ľudia by to nazvali naivitou, ale takýto prípad to vážne nieje.

Dôvera naštrbená.
A povedzte mi, ako sa dá po všetkých udalostiach vôbec ešte niekomu VERIŤ?

Čas plynie. Že časom sa rany hoja je známe motto... pravdivé.
Objekt dôvery na obzore. Namotala som sa, priznávam. Nechcela som dôverovať, vážne nie. Lenže ja ľudí nehádžem do jedného vreca. To že je taký jeden neznamená, že aj druhý.
Dala som šancu. Oklamal ma. Priznal sa. V tak hlúpej veci, že to snáť ani neni možné. Musela som sa nad tým až smiať.
Dôvera naštrbená. Dávam druhú šancu. Ale iba raz. A iba druhú.

Takže odpoveď na otázku znie: "Rada by som dôverovala, ale nedá sa. Chcela by som, ale nedá sa. Po tom všetkom... Snažím sa, ale myslím, že 100% dôvera nikdy nedosiahne. Bojím sa popálenia."

ďakujem za otázku

Trpezlivosť ruže prináša... ALE JA NECHCEM ŽIADNE DEBILNÉ RUŽE!!!

Na začiatku každý dostal 100% trpezlivosti. Postupne ako človek žije ďalej a ďalej je skúšaný rôznymi "nástrahami". A trpezlivosti ubúda a ubúda...
Prvý deň na trpezlivosti hrdo svieti stovka.
Druhý deň na trpezlivosti svieti stovka.
Tretí deň stovka začína blikať, tak sa večer nahradí deväťdesiatkou.
Štvrtý deň ste už otrasení, že to včera tak kleslo a nevydržíte to a niečo pre to spravíte, ale nemá to cenu a ajtak trpezlivosť klesne na 80%.
Piaty deň ešte žijete zo včerajška, tak trpezlivosť ostáva neznemená.
Šiesty deň zase začínajú pochybnosti, keďže vy sa stále snažíte ale každému je to úplne ukradnuté a trpezlivosť klesá a klesá a klesá a kle...
Siedmy deň klesať neprestáva... 50% ...
Osmy deň dosiehne 10% keďže vás už vážne tlačí čas a aj nervy sa začínajú priečiť vašej ľadovcovej vôle.
Deviaty deň trpezlivosť dosiahla 3%. Všemožne sa snažíte, ale ajtak klesá. Hlavne na to nemyslieť! ...ale ajtak klesá.
Desiaty deň si trpezlivosť pomyslí:"Kurva, tak to je ale drzosť!" a klesne na 2%. Keby bolo po jej vôli, tak je veľkosti -82% lenže hrdo ju zastavujem, pretože (jak je opak trpezlivosti?) antitrpezlivosť premieňam na nabrúsenosť.
Desiaty deň večer trpezlivosť začne surfovať po nete a hľadať si tabletky na ukludnenie, lebo sa nechce vzdať posledných dvoch percent..............

...a osud vás spojil pevným putom dohromady!

Náhoda je blbec.
Náhoda dokáže potešiť, prekvapiť či zhroziť.
Záleží od uhla pohľadu, nálady a človeka:D

*Silvester*
"Čáááu, stretneme sa? A som tu aj s kamošom, nevadí, zoznámite sa!", volá mi značne podnapitý kamoš. Tak som sa zoznámila s jeho kamarátom G.Ktorý bol taktiež značne podnapitý ale neva, ajtak ho už nikdy neuvidím, 3 minúty stačili:D

*pol roka na to*
"BigFree, nepomohol by si mi s Pascalom na informatiku? Som z toho lama a ide mi o známku..."
"Jeedja, prepáč Dee, ale ja pascala neviem, ale dám ti kontakt na jedného kamoša, on ho ovláda."
Tak som dostala kontakt na "jedného kamoša", pri ktorom som o pár dní sústavného dobiedzania (či by to nešlo, že by mi to ON celé spravil atď. O:-)) zistila, že je to G :D

*Nikdy som nemala nejak zvlášť potrebu sa s ním stretnúť, alebo ísť von, alebo ja neviem. Stále sme si však občas písali. Také formality jak škola a tak. Vravím, nemáme potrebu sa stretávať:D Jediné, pri čom bola reč o stretnutí sa, bolo, že "nechajme to na náhodu"*

*Včera*
Sme boli s triedou v Medickej. Ležím na deke, dakdo do mňa furt šťuchá ale všetci sa tvária nenápadne, keď mi kamka povie, že spolužiak sa práve rozpráva s G.
G???
No nech oplešiviem(och nie, prosím nie:/ ), to je ale haluz!!! Tak bežím za nimi sa predstaviť, že ja som vlastne JA!!!
Zasmiali sme sa na náhode:D A spoznal ma... že také vlasy ako ja nemá nik:D

Po vysvečko s úsmevom =)

...alebo pospomínajme si, akí vieme byť niekedy vtipní :D VÝROKY
A pridávam k nim ďalšie;)


Riči: "Počkaj, tu si špinavá!"
ja: "Od čokolády?"
Riči: "Nie, ešte z obeda, od čokolády si tu..."

Tato: "A kedy máte stužkovú?"
ja: "šiesteho"
Tato: "Dúfam že to neni streda, lebo vtedy mám squash!"

Lenka: A kto ti to daroval?
ja: Endy.
Ona: Enrik?
ja: Nie! Endy!
ona: No veď Enrik!
ja: ENDY!
ona: Enrik?
ja: ANDREJ!!!
ona: ahaa

Lenka v podnapitom stave: Chceš roztiahnuť gauč alebo pizzu?

Lenka na matike: "Akože, nechcem profku odtiaľto vyhadzovať, ale už by som si rada zahrala karty!!"

Lenka: "A kam odišiel ***?"
ja: "*** je debil..."
Lenka: "Aha, *** odišiel do svojho sveta..."

Jergušov kamoš č.1: "Nechápem, ako sa v Pokémonoch z toho malého pokébalu stal ten veľký..."
Jergov kamoš č.2: "Ty si asi ešte nikdy nemasturboval, čo?"

profka litiky triede: "Ale čo, dnes nieste retardovaní!!!"

profka litiky Mišovi: "Tak Mišo, už radšej hovor ty, lebo ešte ma tu obviníš zo sexuálneho obťažovania."

profka bioly: "Kdo chce písať dneska písomku z vtákov?"
Vinco: "Z akých vtákov?"
Mišo: "Tak z toho tvojho asi ne..."

moja ségra: "Ježiši Deni, no to je hrozné, vyskoč z okna!! ...Otvorím ti ho?"

moja Mutti: "Tak a obleč si niečo pekné a sexi!"
ja v záchvate skromnosti:D : "To mam ísť NAHÁ???"

Vinco v debate o bungee jumpingu: "A z J&T sa skákať nedá?"
ja:" No jo, ale iba bez lana..."
Vinco:" to poznám! ...ako sa to volá?" (mysliac base jumping)
Šajmi: samovražda?

Po slovensky- toaletný papier

po nemecky- toilettenpapier
po česky- toaletní papír
po španielsky- tualettpaber
po francúzsky- papier toilette
po anglicky- toilet paper
po maďarsky- toalett papír
po chorvácky- toaletni papir
po taliansky- carta igienica
po lotišsky- tualetinis popierius
po litvácky- tualetes papirs
po polsky- papier toaletowy
po rusky- туалетнaя бумага
po švédsky- toalett papper
po slovinsky- toaletni papir
po ukrajinsky- Тyaлeтний nanip
po bulharsky- Тoaлeтнa xapтия
po grécky- xαρτί υγείαζ

Výlet do Talianska + fotky

Naša škola má taký super zvyk, že vždy pre žiakov nášho ročníka usporiadava výlet do Talianska. Tak sem pridávam nejaké fotky + komenty k nim;)

Presne takouto jazdou sa posnažím ohúriť policajta v autoškole:D Toto bola Policajná akadémia v zábavnom parku Mirabilandia. stvárali tam všelijaké takéto a podobné kúsky a policajti v pozaddí úpne super trsali:D



Takto vraj bude vyzerať NewYork o niekoľko desaťročí. Fešák, čo? Socha Slobody bola padnutá na zemi a zachovala sa len hrava a ruka s ohňom...

Uličky San Marína. Veľmi ma sklamali, pretože nám bolo povedané, že San Maríno nemá dane a preto je tam všetko(!) omnoho(!) lacnejšie. Ha-ha, to sme sa ale "nasmiali"... (hlavne keď si človek vezme o polovicu peňazí menej ako VŠETCI ostatní...)




A na záver: čo by bolo Taliansko bez mora a slovenských krásavíc? :D

Sila myšlienky zabudnutého kvarteta

Stáva sa mi to skoro stále. Na niekoho myslím alebo sa o ňom rozprávam (nie sama so sebou:D) a on/ona mi vtom zavolá a tak podobne.
Zaspávam s myšlienkou, že by som si znova raz rada zahrala basketbal. Kedysi (keď som si ešte musela dávať pozor na dinosaury, t.j. VEĽMI dávno) som ho hrávala s mojimi troma kamošmi. Rozmýšlam, či ešte žijú, ako žijú, kde žijú... Jedného ešte stretávam, ale tiež žiadna sláva.
:::zaspala som:::
Ráno priviedlo fakt zlý deň môjho života (nič sa mi nedarilo, MHD sa kurvila, povedala som "umri" môjmu-bývalému- inštruktorovi lebo je to fakt debil, zmokla som, až som mala mokré spodné prádlo atď...), ale tento článok nemá byť o sťaznostiach;)
Idem na odber krvi a kto to nebeží dolu kopcom na bus? Prvý z trojice "spoluhráčov"!! Idem ďalej, však je čas príchodov do škol, tak sa niet predsa čomu diviť...
Krv je úspešne odobratá, vyjdem z ambulancie a hádajte, kto tam sedí a čaká na doktorku? Druhý z trojice!! Ja som myslela, že skapem:D Vraj čaká na odber tiež. Tomu sa vraví náhoda!!
Nastúpim do busu, že pred vyučkom ešte pôjdem von (viem, dakomu sa to možno zdá čudné, ale je to jednoduché- dvaja ľudia idú na odbery svojim doktorkám a potom sa stretnú, poflákajú sa a idú do školy) a zo zvyku vystúpim o zastávku skôr, než by som vystúpila dnes. Plesnem sa po čele, že ómg, mne už úpne hrabe! Naštastie za chvíľu šiel ďalší bus. Nastúpim a... doprčic, no nieje to Tretí z trojice??? Tak som sa zamýšlala, či mám prejsť bus a ho pozdraviť. Už asi 2 roky som ho nevidela, patrilo by sa aspoň pozdraviť však býval to kamoš, ale... už musím vystúpiť. Jedna zastávka je proste príliš krátka...

C8H11N vraj je droga!

...alebo LÁSKA podaná z čisto chemického hľadiska...

V hlavnej úlohe:

• fenyletylamín-> je blízky amfetamínom, čo je skupinka návykových drog, čiže keď je človek zamilovaný, stáva sa vlastne narkomanom
• NGF-> táto látka u nás stúpa pri bozkávaní milovanej osoby. Keď sa nám jej/jeho nedostáva, môžme mať v až taký deficit NGF, že sa začne vykučovať sérotonín a to vyvoláva žiarlivosť
  
• tzv. "kyselina nežná"-> pomáha regulovať mieru stresu vo vzťahu; je kombináciou endorfínov, opiátov vlastného tela produkovaných v mozgu
• oxytocín-> produkt, ktorý napomôže procesu ustálenia nášho vzťahu, čiže prechodu od zamilovanosti k lásk; je to hormón vernosti; stúpa priamoúmerne s telesným kontaktom s milovanou osobou
• zhrnutie-> tieto "drogy" však neúčinkujú večne, NGF vyprchá po roku alebo dvoch a na "kyselinu nežnú" si postupne zvýkáme
  

Con te partiro...

Vyzerali čudne. Sedeli vedľa seba na sedadlách obrátených chrbtom k jazde. Obopla som si rukami telo, nepredpokladala som, že bude až taký chladný večer. Alebo možno to bol chlad vyžarujúci z nich? Nie, cez autobus to predsa nefunguje... ?
On mal ruku obopnutú akoby okolo nej, ale dlaň mal nacapenú na skle. Ona mala prekrížené ruky. Ale najprv som si všimla pohľad. Neprítomný, bojazlivý, určite mala strach. Sledovala neurčitý bod za sklom autobusu. Zhrozene odvracala hlavu s plačom na krajíčku. A on jej len hovoril veci do uška ďalej a ďalej... V tvári vyzeral naštvato. Nie! Akoby ju do niečoho nútil. Ona naopak nehovorila nič. Nechcela ani počúvať...
Viem, že rýpať sa v cudzích životoch sa nepatrí. Len som dneska videla takú scenériu a napadlo ma, že ešte som nikdy neopisovala ľudí takto, tak to skúsim. Z ich výzoru odo mňa nechcite nič, lebo ten ma nezaujímal. A jedna červená na semafore je predsa na toľko vecí trochu prikrátka.

Reklama!!!

Achhh, no proste nemožem z toho!!! Je to geniálne, krásne, zaujímavé a... a ja neviem čo, veď posúďte sami:
1. rolujte stránku môjho blogu nadol a kukajte vpravo
2. pod označením "Ďalší na rade" nájdite Swarovskeho (myslím, že je hneď prvý)
3. kliknite na jeho blog a nájdite článok s označením "dusok bolavej zavislosti"
4. a čítajte, a čítajte, nechajte sa omámovať a čítajte...

Ak nemáte cit pre tajomno a lásku, radšej sa ani neobťažujte, ale ja si fakt myslím, že je to úžasné:)

Cieľ: 49° 10' severnej dĺžky a 17° 05' východnej šírky

Slavín.

Pamätník padlých ruských vojakov. Miesto, ktoré sa nachádza vysoko nad Bratislavou. Jeho monument je takmer 40 metrov vysoký a na jeho vrchole sa nachádza sovietsky vojak so zástavou. Keď som bola malá tak som ho cez strechy domov videla len vojaka a vždy som si myslela, že je to nejaký robotník opravujúci anténu:)

Na pamätníku sú vyryté mestá Slovenska a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.

Prvý raz som vystúpila na Slavín asi pred dvoma rokmi so svojimi spolužiačkami a kamarátkami a čítali sme si časopisy. Pekná idilka popoludnia ale nevystihla podstatu. Tak som sa raz na Slavín vrátila. Sama. Chcelo sa mi chodiť, tak som chodila. Vyšplhala som veľa veľa schodov a ciest a dostala som sa na Slavín.

Sadla som si na parapetu (či obrubník, či jak sa to volá:D) a sedela som. Pozorovala som hustú premávku Šancovou ulicou a v diaľke zanikajúci ruch mesta. Od striech domov sa odrážalo slnko. Z každého kúta Bratislavy som mala spomienky. Tam býval môj najlepší kamarát, hentam chalan ktorý sa mi páčil, rovno predomnou pole na ktorom sme sa raz so spolužiačkou boli len tak vykričať.

Páčilo sa mi, ako je oproti mne všetko také malé, ako mi slniečko pečie na chrbát, aj rytmus hudby hrajúci mi v ušiach. Tak som si ľahla a nechala sa unášať teplom slniečka.

Keby dačo, keby som nedvíhala telefón, pozerám na krásy mesta...........

"I know what you did last summer"

Taká maličkosť a akú radosť vie urobiť. Hlavne keď do nás vdýchla to stratené... Naširoko som sa usmiala hlavne preto, lebo som sa na krátky okamih začala cítiť znova sama sebou.
Zrazu som to uvidela. Pohľady sa nám stretli, tak som rýchlo odvrátila pohľad šťastná, že už sa viac niet na čo pozerať. Bol to len záblesk. Zlomok sekundy. Silný, prenikavý, zvláštny zlomok sekundy, ktorý skončil jediným otočením hlavy. Nechala som sa unášať vo víre krásnych slov. Avšak len na okamih.....................
Tak som zavrela oči a nechala som do seba prenikať atmosféru krásy a toho slova, čo sa vždy tak strašne bojím vysloviť. Keď som ich otvorila, prihováral sa ku mne nový deň. Jeden deň sa znova zobudíte a zrazu si uvedomíte, že tu niečo nesedí. Že sa niečo stalo. Že vonku je síce veľmi krásne ale niekde ľudia ajtak kričia.
Pokojne sa tvárte, že sa vás to netýka, sú to predsa úplne cudzí ľudia. Berte ohľad na vlastný život a šťastie.
Užívajte ho,
Tešte sa z neho,
Obohacujte ho,
Buďte šťastní!!
Štastie neprichádza zvonka, musí vychádzať z vnútra.
Pokojne sa tvárte, že sa nič nestalo. Ale ono vás to dobehne. Dostane vás to priamo v tej najneočakávanejšej chvíli. Hlboko v noci keď budete skĺbené pod perinou sa to po vás začne vyšplhávať, pomaly, pokojne, má to čas, nikam sa neponáhľa... Vyšplhá sa to až k uchu a nežne vám pošepká:"Ja viem, že máš strach," a vy len ticho tisnete pery lebo viete, že má pravdu. Každý má niekedy strach..........

Dokonalá žena (:D:D:D našla som na nete:D)

klik na to a bude to väčšie;)

Diagnóza: žena

Stále to kričí, vystavuje na obdiv svoje vnady, závisí od nakupovania, plače pre nič a nikto nechápe, čo chce týmito vecami vlastne povedať. Páni zoznámte sa, toto je Žena.
Nepáči sa jej keď:

-jej poviete, že je škaredá
-ju priveľmi chválite

-nerobíte pre ňu nič

-všetko robíte za ňu

-často s ňou sexujete

-s ňou vôbec nesexujete

-na ňu zavrčíte

-ste podozrivo milý

...

Tak, a vyberte si. Nieje to ľahké zoznámiť sa s chromozómami XX osobne. A nieje ľahké im porozumieť.

Chromozómy XX bažia po:

-mužovi

-láske

-hranej odmietavosti

-obdive

-"zlých" mužoch

-nežnostiach

-drsnosti

-maznaní

-ochrane

-sexu, pri ktorom zhodí značnú časť omietky

...

Tak a vyberte si. Akí budete teraz? Je vám Žena aspoň trochu bližšia? Nie? Tak skúsim zhrnúť veci, ktoré žena vlastne asi ani NECHCE:

-chlapa

-vpratať sa do riflí veľkosti XS

-tváriť sa, že ju predohra baví keď chce len sex

Veci, ktoré štandardná Žena miluje:

-svojho chlapa

-svoje 3 najlepšie kamošky

-nákupy

-čokoládu

-večery pri telke

-tanec

-hodinové telefonáty

Dva rovnaké chromozómy sa asi v organizme často bijú. Preto robí žena veľa vecí, ktoré vlastne robiť nechce a nechápe o čo jej v skutočnosti ide. Muži robia to, čo im práve napadne bez postranných úmyslov a čítania medzi riadkami (samozrejme okrem viet ako:"Och, nechceš vidieť moju zbierku motýlov?" alebo podobné aktuálnejšie frázy:D). Ženy tam nájdu 1000 ďalších zmyslov a ďalších 200 k tomu ešte vymyslia s kamarátkou.

Vezmime si na ukážku frázu "Tak sa teda maj".

Situácia č. 1- žena vraví mužovi do telefónu "tak sa teda maj", muž odpovie dačo podobné, zložia telefón a každý si robí svoje veci bez akýchkoľvek myšlienkových pochodov. Rozlúčili sa, uvidia sa zajtra, všetko je krásne, idem spať. Koniec. Nič viac.

Situácia č. 2- muž vraví žene do telefónu "tak sa teda maj". Keby náhodou šiel rýchlou chôdzou na ulici, alebo by nebodaj niečo jedol alebo NEBODAJ čítal cestovný poriadok, znel by jeho hlas ináč. Žena položí, muž si samozrejme nevšimne, že naštvato, lebo je práve 5 hodín popoludní a hustá a hlučná premávka. Žena sa hneď začne zamýšlať- prečo to povedal TAKÝM tónom? prečo mi nepovedal ahoj láska moja? Čím som ho naštvala? Prečo je ku mne hnusný? On si vôbec nevšimol, že som smutná? jakto, že sa nespýtal ako bolo na 5233ťom kurze jógy??? ... A už sa láduje čokoládou, alebo si pripraví odporný monológ a stlačí zelené tlačidlo na posledného volajúceho.

Ešte stále sa chcete zoznámiť? Tak si vyberte, chlapi, z ponuky typyckých žien:

-Extra uplakaná (pozor na západy slnka, výlevy lásky a podobne)

-Zakomplexovaná (ťaží len z vašich slovných komplimentov)

-Naivka (povedzte jej, že ju budete milovať až do smrti a za stromom si to rozdajte s najbližšou okoloidúcou a ona si nič nevšimne)

-Sexuálna maniačka (myslím, že nemusím komentovať)

-Závisláčka (nákupy, sladkosti, topánky... hlavne veľa a furt!!!)

-Totálny idiot (z časti osobných dôvodov nekomentujem:D:D:D)

-Žena-chlap (pochváľte ju, že má väčšie svaly ako vy a máte vyhrané)
& menšie skupinky žien ako Normálna, Správňačka, Kamoška, Sadistka a pod.

Beyond belief ... (what happened on saturday)

Verte neverte, ale áno.
Nikto to nepredpokladal, ale áno.
Vážne sa to stalo.
Po takmer troch rokoch.
Veci tak normálne, ktoré už zapadli do zabudnutia sa znova stali.
A to nasledovne:
Ako prvá som prišla pred bránu ja. Už tam stála bývalá učiteľka, spolu s riaditeľom hrajúcim tenis. Potom prišiel "Môj Brat". Chvíľu nato moja Bývalá Spolusediaca a objali sme sa. Potom Takmer Rafťáčka, Pricvik (:D), Už Vysoký Krpec, Škriatok, Flegmoš, Yogi a Slnko. Spoločne sme prešli vstupnými dverami prvého stupňa ZŠsMŠ C.23 , baby prvé, potom chalani. Postupne prišli aj ďalší (Už vodič, Ostrielaný V Živote, Ten čo opisoval "Kúlové veci od tonyho" a Nahlas Rozprávajúca), polovica bývalej triedy. Sedeli sme okolo stolu a trepali kraviny prelínajúce sa s okamihmi ticha, kedy bolo počuť len tikot hodín.
"Ako škola?" a "Máš frajera/ku?" boli najčastejšie otázky:D Pojedli sme, popili sme, pokecali sme (ach, ale zistila som, že sa proste NEVIEM rozprávať bez dvojzmyslov... vždy som znela úchylne, tak som potom radši len počúvala:D predsa len tá učiteľka učí ešte moju ségru:D), poohovárali naše profky a za 3 hodiny sme sa zdvihli.
Komorná zostava šla ďalej pripíjať na nás a naše znovu-stretnutie. Fakt pekné:) Mne sa páčilo. Zdalo sa mi, že som stade nikdy neodišla a prišlo mi to čudné ale ok:D

Veľké poďakovanie LESÍÍÍ, ktorá to celé vybavila!!! DÍKI LESI:)
Teším sa o rok:D
Čo vravíš?;)

Slúchadká/ slúchadlá (neviem, čo je gramaticky správne)

Na začiatok dobrá rada: keď máte mobil značky samsung a operátora TMobile a pokazia sa vám slúchadká, nestojte 1/2 hodinu v rade na reklamáciu!!! Je to zbytočné.

Asi niekedy na sklone roka 2009 som si všimla, že mi nejak haprujú slúchadká do mobilu. Najprv som kašlala na to. Väčšie starosti mi to začalo robiť až vtedy, keď pravé začalo pri sebemenšom pohybe vypadávať, takže som musela v buse sedieť nepohnuto.
Tak som do daru dostala nové a to predne 30. januára. Hurá, teším sa, mám nové slúchadká!!!
Teraz je apríl. Minulý týžden sa mi stala taká celkom vtipná vec, že stojím si tak na zastávke, pichnem slúchadká do mobilu a zrazu mi drát ostane v ruke a konektor, či čo to je, v mobile:D Ledva ledva som ho vybrala:D Takže nové slúchadká= viac nepoužiteľné.
MP3 mám vybitú, tak z číreho zúfalstva vezmem tie staré slúchadká v nádeji, že snáť budú fungovať. Omyl. Teda, ako sa to vezme. Fungovať fungujú ale prehrávajú buď iba zvuk alebo iba slová. Keď chytia dobrú chvílku tak aj zvuk aj vokály. Bicie zásadne neprehrávajú.
A číre zúfalstvo za hudbou ma prinútilo dojsť do TMobile predajne a kluknúť na položku "reklamácie". Po vystáti polhodinovej rady mi bolo oznámené, že môžu ísť na reklamáciu len s mobilom. Vravím si, fajn, a na kolko dní? Že do 30 dní mi ho vrátia... Umrem!!! Tak to teda ne!!!
A teda, že keď sa nechcem vzdať mobilu, že môžu mi vziať len slúchadká ale len na centrále, ktorá je za riťou Bratislavy.
Zoberem mobil a:"Heli? Kde si mi kúpila tie slúchadká do mobilu na narodky?"

Paralelné životy

Niektoré veci proste vidieť nechceme. Napríklad to, čo som práve videla ja. Bolo to tak strašné, že ma to primrazilo na mieste, takže som celú scénu vnímala ako neželaný pozorovateľ. Keď ma prešiel prvotný šok, vracala som pri najbližšom strome. Keby som len dokázala na to navždy zabudnúť, ako mi radí moja myseľ, lenže to sa nedá, už to odštartovalo horizont udalostí...

"Hej, halooo, spíš??? Však sa s tebou rozprávam!!!", otvorím oči uprostred hodiny dejepisu. Ako...?
"No takže, jak to spravíme? Stretneme sa v piatok alebo..."

"...v sobotu?" Odpornejšie mi to slovo nikdy neznelo. Všimla si ma. Či skôr, TO si ma všimlo? Utekám preč. Tlkot môjho srdca ďaleko prehlušuje moje kroky...

"Heeej, si nejaká zadýchaná!", vraví spolužiačka a prihrá mi loptu na hodine telesnej výchovy. Nespracujem prihrávku, šmykla som sa a...

...padla som do zablatenej trávy. "Ááá!!! Nie, nie, prosím NIE!!!" Vzlykajúc zarývam nechty do vlhkej zemi. Hlava mi treští. Ťahá ma. Za nohy. Ťahá ma preč. Nechcem. Nechcem preč. Chcem byť tu. Myšlienky. Hlava. TÁ udalosť. Netopiere. Tma. "Níííííéé!!!!!"

Precitnem sediac v kúte triedy so strašným plačom. Slzy sa miešajú so slinami. Všetci sa na mňa nechápavo pozerajú. Nemôžu to chápať, nevideli to, čo ja... Chce sa ma dotknúť a objať. To tak strašne...

BOLÍ!!! Ja to už viacej nevydržím!!! Srdce. Hlava. Rýchly zvuk stoviek netopierov. Hlava treští. Zmietam sa z posledných síl. Kopem. "Je to chudina, stojí vôbec sa zmienku?" Prečo mi to hovorí? Chce aby som...

"...prehrala? Skalica vážne prehrala???" Spýtal sa ma spolužiak a postúpil vežou na B3. Ach nie, môj kráľ!!! Nadýchol sa aby povedal...

"... si v šachu, slečinka!" Keď umrieť, tak prečo nie dnes? Čím sa tento deň líši od iného? Alebo vsadiť na jednu kartu tak silnú, že keď mi nepríde, stratím aj posledný cent? Tá karta je známa pod menom Dôvera.

Najužasnejšie reklamy na svete!!!

Ááááá!!! Ja umrem, dnes je moj najšťastnejší deň!!! Okej, tak večer... okej, tak ne najšťastnejší ale UMREEEM!!! Ja som našla na nete reklamy z MS v Hokeji 2002 (vtedy sme boli majstri sveta;))!!!

Davam linky, podla mňa sú SKVELÉ!!!
"Hráči nastupujú do útoku..."

Dokelúúú, ten druhy som nenašla:(((
ALE!!! Ak by náhodou si niekto pamätal na taku reklamu že chlapík sedí pred telkou a kuká hokej a dojde za ním jeho žena so zbalenými kuframi a hovorí:"Tak toto je koniec!!!" A on na to:"Ále, to ešte otočíme!!! Typujem 5:4???"
...tak mi dajte vedet pliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiis

Ženské konverzácie

Ona: pocuvam prave jedna stka f tvojom klube.. dnes dame sou !!
Ona: w8 plssssssssssssssss
Ona: inak... pomoz... co mam odpisat Jemu?
Ona: Co napisal?
Ona: sak si to uz citala, neeee???
Ona: jaaaj!!! ze aj on tebe?
Ona: co on mne? no fuj!!!
Ona: chyyyba, neee??? a ze ho...
Ona: jaaaj:D no a teraz mi to napis v sms, lebo vies, je mi blbe napisat ze "no jasne cau, inak chybas mi a ja ta milujem" ... ked ja to tak nerada vravim, ked to myslim vazne :/ ...mozno...
Ona: MOZNO?
Ona: mozno
Ona: akoze MOZNO?!
Ona: no ze ja neveeeem, ja ho mam rada ale pride mi to blbe povedat mu noo...
Ona: mas ho VIAC ako rada?
Ona: nooo asi?
Ona: ASI???
Ona: ja sa bojim
Ona: aj ja sa bojim
Ona: coho?
Ona: ono sa deju divne veci
Ona: thomu ver, tell me teraz ty
Ona: dajme tomu ze sa deju veci ktore sa mi moc asi nelubia
Ona: mojaaa!!! ono sa ti to LUBI!!!
Ona: NELUBI!!!!!
Ona: odpovedaj na otazky vystizne a neobkecavaj: preco sa bojis? teda, neodpovedaj, poznam tvoju odpoved:D moju podporu mas kedykolvek teda neeee, keby si chcela takeho johana tak nooo neviem neviem...:D:D:D teda... o kom vlastne hovoris??? o tom co myslim, ze???
Ona: ...ja chcem johana... neeeeeeeeeee, robim si prdel:D:D:D omg!! ale ked on vlastne vobec neni pekny...
Ona: moja? a co K? sak vracam teraz ked ho vidim a mam sa chut zabit ked si pomyslim ze sa mi kedysi lubil:D:D:D
Ona: vidis, na toho som uz zabudla:D:D:D
Ona: ...
Ona: plepiiiiiiiiiiiiiii 8)
Ona: neeeeee uz musiiiiiiim het!!!
Ona: aj ja, neboj:D
Ona: tak púúúúúúúúúú

Trala lala laaa, vonku je tak úúúžasne:)))))

"Tichá "domácnosť" "

Muž so ženou sa nerozprávajú. On príde domov, ona číta ženský časopis a ani naňho nepozrie lebo by zbytočne (!) stratila niť... On ju ani nepozdraví, nemá dôvod. Už dávno spolu skončili. Jediné, čo majú spoločné, je byt. Každý má vlastné myšlienky, priateľov a milenca...

Toto práve prežívam aj ja. Samozrejme, obrazne vzaté, nemám byt ani milenca:) A ani manžela, keď už sme pri tom:) Dokonca tu ani nejde o osobu opačného pohlavia a ani o domácnosť. Slovíčko "tichá" (nech je to už čokoľvek) to však úplne vystihuje.

Ráno prídem do triedy zamierim k svojej lavici (prirovnám ju k vyššie uvedenému bytu), dojde spolusediaca a buď sa pozdravíme alebo niekedy ani to nie. Však načo... Cez vyučko medzi nami vládne atmosféra "tichej domácnosti". Už viac sa nerozprávame. Už si nepomáhame na písomkách. Už si nehovoríme zážitky ani... vlastne už NIČ.

Niekde sa stal skrat a naše priateľstvo asi už krachlo. Ale mňa nebaví držať bobríka mlčania, aj keď každé slovo, ktoré by som povedala by vyznelo už smiešne, absurdne. Ani sa mi nechce nič vymýšľať lebo tak isto ako ona... asi už nemám dôvod.


Len tak rozmýšlam... dostanem(e) sa niekedy z tejto napätej atmosféry? Pretože sa každú hodinu cítim... ako? Ako pako...
(rým na koniec ako kultúrna vložka:D)

A čo chceš robiť v budúcnosti?

Otázka, ktorú slýcham čoraz častejšie. A taktiež čoraz častejšie ma znepokojujú moje neurčité odpovede odbiehajúce od témy. Ale aj "neviem" je vraj odpoveď. Lenže za odpoveď sa to nepovažuje tesne pred maturitou... Lebo už sa zase vidím, že maturitné predmety budem losovať hodinu pred ich odovzdaním vedeniu.
Chcela som byť už vela vecí...
...astronautkou keď som kukala SratGate a skúmať iné galaxie (lenže mám takého silného tušáka, že v galaxiách nerozprávajú všetci po anglicky ako v SG:D)
...čarodejkou keď som čítala prvý diel Harryho Pottera (ja viem, naivné detské túžby:D)
...bohatou a slávnou (teraz to nehávam na manžela, ja sa len poveziem:D)
...hlásatelkou v rádiu (stále si myslím, že by to bola haluz)
...pilotkou (lenže chybička se vloudila, keďže sa bojím lietadiel)
...archeologičkou (potom som došla na to, že by som si pri tej práci od nudy zožrala vlasy)
...scénaristkou (bola by fakt haluz písať filmy)
...módnou návrhárkou (kreativita je haluz:))
...novinárkou (robenie vecí na poslednú chvílu je-žiaľ?- moja veľmi silná stránka:D)
...psychologičkou (skúmať ľudské duše, to je moje:))
...sestričkou v ambulancii

Na to posledné som prišla dnes, keďže som sa v tých priestoroch trochu pomotala. Čo treba na takú sestričku? Biológiu (tak či tak sa jej nevyhnem) a chémiu (nejak moc si fandím:/ )? Aj fyziku? Tak to som v prdeli...
Sú na to veľmi veľké nároky ale po 1. sestričky pomáhajú ostatným, po 2. všetky sú pekné(:D), po 3. biele "uniformy" sú fakt špica a po 4. môžem zužitkovať všetky svoje znalosti o rôznych chorobách.
A tých znalostí je pomerne dosť, to mi verte.
Ani injekcie sa už nebojím.
A neunudím sa tam!!

Ale ako sa tak poznám, tak o týžden budem chceť byť dačo nové:D A ak sa moje chcenia budú v pravidelných intervaloch opakovať, tak si už teď viem vyrátať, čo budem chceť byť v čase maturít a aspoň si môžem vybrať tie semináre!!
To je prístup k zodpovednosti z budúcnosti, čo?:D

ŠTIKÚTKA

Aaaaaaaaa!!!!!
Ide ma šlahnúť!!! Už POL HODINU VKUSE (!) sa mi štikúta!!! A nič a nič nezaberá!!! Popritom ešte kýcham a soplím, super kombinácia.
Tak kukám na nete dačo o štikútke:

• štikútka vzniká kŕčom bránice a zmení sa jej rytmus sťahov
• na zastavenie štikútky je potrebné navodiť telu STRES... (t.j. zadržať dych, vystrašiť sa) aby sme sa museli rozdýchavať a tým navodiť opäť správne dýchanie
• na zastavenie môžte skúsiť ešte robiť drepy alebo nejak zamestnať mozog (napr. matematickou úlohou aby sme sa nesústredili na śtikútku)
• počas života zštikútame asi 2300 krát

13 mužských pravidiel (skopčené z netu) :

1. Ak si myslíš, že si tučná, asi budeš - nepýtaj sa na to mužov.
2. Nauč sa ovládať záchodovú dosku - ak je hore, daj ju dole.
3. Nestrihaj si vlasy, nikdy.
4. Sú chvíle, kedy na teba nemyslíme. Nauč sa s tím žiť.
5. Zbav sa svojej mačky.6. Nedeľa = šport.
7. Čokoľvek máš na sebe je pekné, naozaj. (ja viem:D okej, nejsom namyslená)
8. Žiadaj o to, čo potrebuješ. Rozprávanie okolo toho nepomáha.
9. Označ výročie v kalendári.
10. Močenie v stoje je tažší spôsob ako Váš, máme právo občas minúť záchod.
11. Áno a nie sú úplne postačujúce odpovede.
12. Nepredstieraj - radšej budeme sklamaní ako podvedení.
13. Čokoľvek povedané môže mať dva významy. Ak vás jeden z nich môže uraziť, potom to bolo myslené tým druhým.

A na scénu prichádzajú... peniaze, chlast a ľudia!!!

Podarilo sa mi získať brigádu pod jednou firmou s alkoholom s tým, že budem robiť pre nich Promo akcie. Teda, ponúkať ich výrobky na ochutnávku. Hej, je to trochu nezvyčajné, hlavne pre mňa, keďže alkoholu nefandím, ale (žial) vidím v ňom budúcnosť:(

Tu je pár poznatkov z mojej práce:

• najviac pijú dôchodcovia... no vážne, daktorí sa aj 3x otočili. Možno to ale bude len tým, že ochutnávky sú ZADARMO, a všetko čo je zadarmo sa oplatí
• keby som zavolala na policajný zbor, že stade-a-stade pôjdu vodiči, ktorí by nafúkali, tak dotyční policajti by mohli ísť na Bahamy za získané peniaze z pokút
• potrebujem kontakt s ľuďmi, inak mrem od nudy
• iba traja ľudia z 200 sú abstinenti
• ľudia chodia nakupovať hlavne vo dvojici (muž a žena)
• po 6tich hodinách fetovania alkoholu vás pomaly začne napínať (teda, mňa určite:/ )
• na krabiciach od becherovky sa sedí dobre, 6 fliaš udrží takmer 60 kilo:D
• chlabi SBSkári vás ohmatať nemôžu, len ženy môžu:D