Pri svetle slnka :)

Vždycky je naděje :)
Aj teraz:) Neviem, čo ten chlapík tam hore robí, ale robí to fakt dobre:)))
Ajtak si radšej netrúfnem vopred sa radovať... ale ajtak, ĎAKUJEEEEEEEEEM za momentálny pocit bezpečia a úlavy.

:)

Pri svetle mesiaca

Aký je to pocit, keď vám niekto pomaičky trhá dušu aj srdce na kúsky? Vy sa môžete len prizerať a nezasiahnuť, lebo viete, že zasiahnuť sa v tomto prípade nedá. A ani nechcete... srdce s rozumom sa dostáva do konfliktu, márne mu vysvetluje, že keď nezasiahne tak praskne a celý rozum sa môže potom strčiť, lebo zanikne aj on.
Bolí to. Veľmi to bolí. Cítite každú naťahovanú bunku tela, až kým nepraskne. A potom pokračuje ďalej. Tak veľmi to bolí. Cítim každý zárez do môjho tela, zvíjam sa na zemi, krútim sa v agónii ale nikdo ma nevidí. Fakt veľmi to bolí, keď vám dušu trhajú napoli. Už nemôžete nič robiť, toto je jedna z vecí, ktorá sa vás tak týka ale zároveň na vás tak nezáleží.......
Čas naberá na rýchlosti, minúty sa stávajú sekundami, hodiny minútami. Každý večer zaspávam s pocitom ďalšieho premárneného dňa, ktorý sa už nikdy viac nevráti. Všetky hádky... ono je to vlastne zbytočné, už na tom nezáleží. Už nezáleží na ničom. Keď viete, že raz vám to srdce predsalen roztrhnú.
Viem, že ešte o nič nejde. Ešte nie. Hoci každým dňom... každým poondeným dňom sa to blíži. Viem to. Veľmi to bolí. Veľmi.....
Posadím sa na múr a budem pozorovať mesto z vtáčej perspektívy, budem sa prizerať z na veci, ktoré ja neovplyvním. Budem sa prizerať a možno sa niečo stane.
Vždycky je naděje.

Bojím sa...

tentoraz budúcnosti.

Hoci moja myseľ vraví, že však nejako už bude.

...

Pre mňa je však veľmi(!) dôležité, ČO sa skrýva za tým slovkom "nejako"...

"Ale ja to MUSÍM urobit!!!"

Bullshit. Fakt, väčšiu blbosť som už dobre dlho nepočula. Totálny bullshit...
Dnešná doba je unáhlená, plná predpisov, ľudia MUSIA robiť veľa vecí (teraz si predstavte veľký škrt veľkej platne ako to býva vo filmoch keď si zrazu hlavný hrdina v romantickej situácii niečo strašne múdre prudko uvedomí)... tááák, a tu by som sa na chvíľu pozastavila a objasnila si pár faktov.

ČLOVEK NEMUSÍ NIČ. VŽDY MÁ ASPOŇ 2 MOŽNOSTI NA VÝBER.

-Ani umrieť nemusí, AK si vymyslí elixír večného života.
-ani do školy chodiť nemusí, tak bude flákač, čo už, ale MÁ na výber
-MUSÍTE spraviť do práce projekt ináč vás šéf zabije. Máte 2 možnosti: 1) projekt fakt spravíte, ale môžte si dovoliť aj možnosť 2) a to, že ho jednoducho NESPRAVÍTE (aj keď pravdepodobne letíte z firmy ale VŽDY MÁTE NA VÝBER;))
-musím ostať po škole pomáhať s umývaním okien (sorry, prvá blbosť čo ma napadla:D) lebo ma poprosila profka... áááno? No to je síce veľmi zlaté, že ste takí ochotní pomáhať, ale čo takto povedať jedno jednoduché, kratulinké "nie" ?

Skrátka a dobre, NEMUSÍTE NIČ ČO NECHCETE (nemusíte sa ani utopiť vo víre vody, ale môžte sa zadusiť vlastnými rukami- príklad, že VŽDY VŽDY VŽDY existuje aj 2. možnosť:D).

VŽDY máte na výber.
Prosím, pamätajte si to.
Hoci (ako som si teraz spomenula:D) to vlastne kedysi vravela aj jedna moja učiteľka... Dobré poznanie na záver: niekedy sa fakt oplatí počúvať učiteľov:) Ale... iba NIEKEDY:P

Naši teď kukajú horor ale ja sa bojím (a NUDÍM!!!) tak píšem :D bla bla bla...

Kukám, že v poslednej dobe som sa na blogu nejako rozpísala!!!
Veľa píšem preto, lebo sa doma sama nudievam... Učiť sa mi nechce, dnes som si celý deň čítala (Nov- je to strašná kravina... ale ajtak fandím Jacobovi;)), rozprávať rozprávam ako tak, ale na typické vykecávanie to ešte stále nieje:D Asi preto furt vypisujem... O účtoch smsiek ani nevravím:D Za 2 týždne ich z môjho mobilu odišlo 60 O:-) Lali lali laaa O:-)
Odkedy mi vybrali mandle (pre rozumnejších ľudí- NIKDY nechoďte na výber mandlí!!!) schudla som 2 kilá za 4 dni (a nemyslím si, že mandle su až také ťažké). Cítim sa jak anorektička. Daktoré baby budú mať problém, že sa nevmestia do svojich šiat na stužkovú, ale do tých mojich sa vmestím ešte aj s tuleňom grónskym! :D


Trefná reklama:
Máte nízke sebavedomie? Ja vám ponúka riešenie! Dojdite ma navštíviť! Potešenie bude na oboch stranách! Ja sa poteším, že mi niekdo bude niečo rozprávať a vy sa potešíte zisteniu, že ste (MOMENTÁLNE;)) najkrajšou osobou v miestnosti :P
Takže asi viete jak na tom som:D

Sama uprostred celého vesmíru, kde každý náhli sa a nemá čas. Ja ich môžem iba pozorovať......... Cez okenné sklo..........


Dobre, dobre! Viem, že mi už šibe, tak si idem radšej znova čítať!!! ;)

Sestrička:"Jaj, slečna, ty si taká ukecaná aj v skutočnosti?" Ja:"?"

Tak a už som doma. Z nemocnice. Surovo mi vyrezali časť tela. Konkrétne KRČNÉ MANDLE.
Na krčnom som proste rarita, hviezda, zvláštny úkaz, hybrid... nazvite si ma jak chcete:D
Pôvodný termín výberu mal byť v pondelok (okej, ten najpôvodnejší ešte v lete a potom 2. najpôvodnejší o 2 dni neskôr, čiže toto je TRETÍ PôVODNÝ termín ale koho to zaujíma?:D)... Avšak bez celkovej anestézie. Pichli mi kanilu do ruky. Pri sestričkiných slovách:"Jaj, však tebe to tam nejako nejde," a pohľade na krv valiacu sa mi z ruky mi hneď bolo jasné, že toto happy end mať nebude... Skrátka a dobre, odpadla som. Vzkriesili ma, postavila som sa a so slovami:"Mne je ale vážne zle," som si sadla, neskôr zase ľahla na zem, kriesená sestričkami. Oni vravia:"To je normálne, už veľa ľudí nám tu odpadlo, ale neviem, či by si to bez narkózy zvládla keď už len kanila ti robí problém..." Po týchto slovách som mala jasno: DNES IDEM DOMOV!!! Zakončila som to ešte do tretice jedným odpadnutím pri výbere kanily...

Takže na operáciu idem v piatok a v celkovej anestéze(vie niekto plis jak sa toto slovo skloňuje? Lebo ja ne:/ ). Mala som JEDINNÚ povinnosť- než pôjdem na sálu, prezvoniť mamu aby vedela. Hádajte či sa mi ju podarilo splniť? ...NIE! Lebo som na to ZABUDLA. Sedím a čakám, zo sály počuť plač detí dvoch mamičiek z môjho oddelenia. Museli sme sa rozprávať aby neskolabovali. Misia splnená, jedna mi ponúkla svoj mobil na zavolanie:)
Idem na sálu. Začali mi vyzliekať tričko s tým, že:"Však určite máš podprsenku..." no po mojom "ehm... nie?" ma aspoň zakryli. Ležím a ide mi ihla do ruky. Nechápem prečo ale vôbec to nebolelo ani som nemala chuť navštíviť stav bezvedomia...

MOJE VNÍMANIE CELEJ VECI: Po vpichnutí som im začala kecať, že ak mi ten leukoplast strhnú, tak mi vydepilujú polky ruky a zrazu som sa zadívala hore, že jej, aké pekné svetlo... jej ono je rozmazané, to je prdel .......................... prebudila som sa s tým, že musím splniť druhú misiu a to napísať mame správu že žijem. Zobrala som mobil a ................. prebudila som sa na to, že mám infúzku. Začala som vnímať a mame som napísala že :"Žijem", ak keď by som mohla odprisahať, že som jej už dneska raz písala...
AKO TO VŠETKO BOLO V SKUTOČNOSTI (podľa výbovede sestričky, ktorá ma viezla späť na izbu a anesteziologičky, ktorá bola prioperácii): Pichli mi kanilu a náladovku. Ja som sa začala smiať jak najatá a strašne som rozhadzovala rukami, že museli stojan držať. Rehotala som sa jak stádo idiotských rehotajúcich sa koní, čo im už nedalo a spýtali sa ma, že prečo sa reku smejem. Ja:"Ja nevieeeem, ale smejte sa so mnou:D:D:D ..." Stále som im niečo rozprávala (dúfam, že to boli podrobnosti z môjho intímneho života :/ ). Po operácii ma viezli na izbu. Mandle čerstvo vybraté, ústa plné krvi ale čoooo tam po tooooom, ja si blabocem a smejem sa ďalej. Vraj som sestričke strašne oduševnene niečo rozprávala, ale ona mi veliké hnedé rozumela. A viete akú sms som poslala mame? Stojí v nej:"Jo spimu tem" ... Takže ak niekto vie, čo som tým chcela povedať, nech mi to plís povie, lebo ja som tomu fakt že nepochopila:D:D:D


...ááá, ten článok je dlhý!!! Tak promiňte, ale teď mám deficit rozprávania lebo to dakedy kurevsky bolí, tak aspoň v písaní kecám:D
Áno, a že ešte sa nikdy nestretli s reakciou akú som nahodila ja:D

Oni

Mmmmmm... Čo o Nich môžem povedať? V prvom rade to, že ma strašne priťahujú. Neviem, čím to je, ale každý pohyb, ktorý urobia, každé slovo, ktoré povedia, ma nútia otáčať sa tým smerom.
Niesú pekní ale majú to... to... NIEČO! Presne to niečo, čo ma tak kurevsky priťahuje!!! Majú to proste v krvi (doslova?).
Krásny starobylý nábytok, čo ich obklopuje ma maximálne fascinuje. Tak isto ako aj ich spôsob života. Sú takí... SVOJSKÍ. Nepoznám nikoho, kto by sa čo i len malinko ponášal na nich. Starý dom vyúsťuje do ešte tajomnejšej záhrady so stromami, ktoré skrývajú bohviečo. Človek sa tam normálne bojí vstúpiť, aby ho ešte niekedy našli živého!
Výzor? Bledá pokožka kráste kontrastuje s očami. Viac som si stihnúť nevšimla, alebo ma to nezaujíma. Na pohľad zvláštni, tak nechápem prečo si ich v dave vždy všimnem.
Objavujú sa na počkanie. Jediná myšlienka garantuje stretnutie do 24 hodín. Som rada v ich spoločnosti, dokonca ju aj vyhľadávam. Aj keď viem, že by som nemala. Je to ako droga. Jedna dávka a chceš viac. MUSÍŠ mať viac!!!
A On sa Im náramne podobá. Výzorom, správaním, myslením. MILUJEM Ich spoločnosť a musím ju mať v pravidelných dávkach. Sú ako droga. Chcem Ich. Chcem Jeho. Spojiť našu krv, aby sme boli ako jeden. Je ako droga. Jeden dotyk a všetko bude zas fajn...




...btw.: as usually,keď je že "výplogy mojej mysle", tak to neni skutočné, nefetujem, nedrogujem (takže netreba volať políciu na mňa alebo psov do mojej školy:D), ani nič podobné, to mi len smrad z akvárka lezie na mozog:D
...btw2.: obrázok úpne nesúvisí s textom:D ale podľamna vyzerá magicky:)

Óda* na špinavé akvárko

Sedím na stoličke dnes
OMG, dakde skapal pes?!
Cítim vážne strašný des
Skysli mi aj šaty na ples :/

Čo mi nosné dierky roztrhne?
Čo to tu páchne?
To je... ACH NE!!!
Tato korytnačke akvárium drhne!!!

Umývané nebolo aspoň rok...
Chudák Alex v špine nespraví už ani krok
Po celom byte smrad rozlieha sa.

To je teda lahodná krása!
Dee svojím nosom vykrúca,
Len čakám, kedy dom sa smradom zrúca!!!


...smrad z akvárka ma núti písat poéziu, to je ale čudná Múza, čooo?:D:D:D

*ja viem, je to Sonet, ale óda znie lepšie;)

"Počuj, a ty máš Facebook?"

Túto otázku počujem posledného pol roka častejšie, než "Ako sa máš?" (na druhej strane- CHVALABOHU! Lebo otázku "ako sa máš?" najviac neznášam:D) ...
Keď odpoviem pravdivo, že:"Nie, ako posledný človek na planéte, NEMÁM", tak kukajú na mňa a v mojej ľavej ruke si miesto prsteňov určite predstavujú kyjak, po návrate z NY zabudnutá depilácia nôh taktiež masovo prispieva do ich fantázie(btw. už je vše vporiadku, ok?:D).
Áno, písmo zvýraznené kurzívou je momentálne dôležité.
"Ako posledný človek na planéte".
Dneska má už Facebook fakt KAŽDÝ (dokonca som dnes na ňom objavila maminu(!) KOLEGYŇU(!) a to mi segra ukazovala kamoškinu fotku. To som teda fakt že čumela!!!). Ako, nepopieram, môže byť super byť v kontakte so svojimi starými známimi, zo základky a tak, alebo robiť si testy, komentovať, dávať tam fotky, písať si s dakým, zase komentovať, ďalšie testy, písať si a UPS, už 20 minút meškám do školy!!!
Skrátka a dobre: môže to prerásť až do závislosti. Keď som tak sondovala, tak fakt VEĽA ĽUDÍ tam kempuje skoro STÁLE. Dáte si nový test a hneeeď vám letí nový koment. Pozriete čo má kamarát nové a pol roka rolujete dolu stránku, kým sa dostanete na začiatok dňa.
Okej, nemôžem vedeť či sa tí ľudia nenudia, alebo nejsú PN (ako budem ja o týždeň:D) a neumierajú nudou, chápem;) Ale je to aj super vec, keď máte priateľov z iného štátu alebo kontinentu, je super si s nimi popísať:) Proste...
Skrátka a dobre: Facebook má dnes už každý.
OKREM Dee :)

Ráno, na obed, aj večer- pivo, pivo, pivo, pivo

Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
Na zdravie aj na vracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
Na oslavu aj na žiaľ, pivo, pivo, pivo, pivo
Za drobné aj za výplatu, pivo, pivo, pivo, pivo
Na rodinné rozvracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
.
.
.
Okej, koniec kultúrnej vložky:D
To o čo mi ide je ALKOHOL.
Sama neviem prečo som na neho v poslednej tak zanevrela (okej, toto je jeden z tých okamihov, kedy niesom celkom úprimná... O:-) ), ale fakt ho nemám rada!!!
Jasné, opime sa a bude fajn, budeme cool, budeme sa zabávať, padnú zábrany, budeme vtipní, však alkohol predsa všetko rieši (veď text ZónyA). Okej, ako, niektorí ľudia sú FAKT vtipní, keď sú pod vplyvom omamnej látky zvanej alkohol, lenže ktorá tvár je teraz ich pravá??? Keď sú alebo niesú triezvi? Ktorý človek je ten skutočný?
Ako, mala som aj ja také obdobie, že Jej pome piť bude haluz (ale to som mala 15!!!) a vlastne... podľa mňa, KAŽDÝ by mal raz skúsiť aké je to byť opitý a každý to aj SKÚSI (je len otázkou času, že kedy). Napr. poznám človeka, ktorý mal 20 a opil sa len raz- na svojej 18tke- lebo to chcel len vyskúšať, odvtedy a dovtedy nič.
Fakt nemám rada ľudí, ktorí sa opíjajú len preto, aby si dačo dokázali. Ale takých je 98% ľudskej populácie Slovenskej republiky. Možno by som to aj ja mala dakedy skúsiť aby som toľko na to nenadávala, ale asi som príliš svojská. Nechcem, proste nie! Ja som si svoje už odpila, splnila som si jeden zo "životných snov" opiť sa na sračky (lebo dovtedy som si myslela, že je to strašne fajn, akože tie točáky a ako najlepšie sa dačoho zbaviť než presýtením sa toho?), mne to stačilo, ďakujem.
A pivo za alkohol nepovažujem, pokým sa ho nevypije viac ako 10 pohárov :D
Takže, všetci ostatní, plís neodsudzujte ma za to, že nepijem, lebo ani ja vás neodsudzujem za to, že pijete...




...pokiaľ sa z fajn kamošky nezmeníte na ožranku ... pokiaľ mi na tom nezáleží...

Calm down, mylady ;)

Zrazu som prudko, ale potichu, zaryla nechty do stoličky, o ktorú som sa doteraz opierala. Tá veta mi vzala dych (alebo zrýchlila?)...
Sedí tam a kýva hlavou nad ponúkanou možnosťou. "Pomôže to!"
Veď na tom predsa nieje nič zlé, jejda, prečo to tak prežívam? Pohne rukou.
Ach božŽžéé, ja chcem ísť preč. Nie, PROSÍM NIE, nenúťte ma dívať sa! Utečiem, iste utečiem!!! Aj keď to nebude príliš rozumné a bude to vyzerať maximálne čudne, ale... Nedá sa. Pohnem myšlienkou, no nohy ostanú prirastené na mieste.
Z pohára ubúda. Myšlienky šalejú. Oči tikajú zo strany na stranu aby sa vyhli najhoršiemu pohľadu v živote. Pohľadu kaziacemu ideály, ako to stihla okomentovať citlivá časť môjho Ja. "Doriti, NEPREŽÍVAJ TO TAK, ŠAK SA ÚPNE NIČ NEDEJE!", chudák môj rozum, má to so mnou ťažké... Niekto si pýta rezance a v pozadí idú správy. Ajtak som to kútikom oka zazrela. "NA TOM PREDSA NIEJE NIČ ZLÉ, TY BY SI SPRAVILA TO ISTÉ!!!", prehovoril ten kúsok zdravého rozumu. "Áno, áno!!!", dodávajú všetky bunky tela.
Zdravý Rozum mi za 5 minút všetko vysvetlil. Poslednú dobu si veľmi rozumieme a to sa mi páči:)
"Hneváš sa? Je to zlé čo sa stalo?"
"Nie:)", ...môžem byť z času na čas aj úprimná, nie?:)
Je to vporiadku:)

ŠŤASTIE, alebo Už len čakám kedy ma aj pes oští... :D

Šťastie.
Symbolizuje ho štvorlístok, podkovička, prasiatko, úsmev alebo proste to, čo si zo mňa veľmi rado robí prdel. Nieee, samozrejme, že som šťastná vo svojom živote, mám kde bývať, čo jesť, koho búchať po zadku a z koho si robiť prdel...:D Ja len... teraz myslím to INÉ šťastie, také to, keď sa naučíte len 3 maturitné otázky a jednu z nich si aj vytiahnete.
V tomto som strašná smoliarka:D Zrovna ja si nevšimnem, že keď chcem vyjsť zo skenovacej búdky tak mám počkať na zelené svetlo, a vyjdem ece na červené, rozozvučí sa alarm a ochranka (s pištolami:/ ) ma začne prešacovať jak AlCaponeho...
Zrovna ja ochoriem v deň playback vystúpenia, kamoškinej stužkovej, najväčšej žúrky, divadelného vystúpenia, začatia výletu... vyberte si, je toho veľa:D
Vždy keď sa na dačo teším a vy tam budete tiež, vedzte, že sa to konať nebude;) Pretože veci, na ktoré sa teším JA, NIKDY nevyjdú:D:D:D
Vraví sa, že keď dakto povie:"Toto sa môže stať iba mne!", tak sa mu to stalo prvýkrát. No vedzte, že keď to poviem JA, tak sa mi to stalo asi tak pred mesiacom:D
Nechcem aby ste ma lutovali, pobavte sa so mnou, aj ja sa bavim:D

Tak moja Sprechstunde je u konca, danke fur die Pozornosť:D Haben Sie gute Zeit!!! :)
P.S.: A mám strašnú smolu, že sa neviem správať normálne. A adekvátne k svojmu veku:D (veď viď vetu pred P.S. :D)

Btw.: tento článok píšem v lietadle a teď len, že:"šak sa otočím dozadu, na tom predsa neni nič divné, každý to robí" a šlahnem sa o dvihnuté operadlo sedadla do pery, ktorá mi krásne opuchla:D Tomu sa vraví ŠŤASTIE!!! :D:D:D

PRIZNANIE: Som emocionálne nevyzretá!!!

Vždy som to tak trochu tušila, no plnou dávkou som si to uvedomila až v nedeľu...
Viete, čo znamená, keď niekto plače? Plač je totiž prejavom toho, že si nevieme ustrážiť svoje emócie a tým pádom nad nami prevládajú. Sme emocionálne tak slabí, že mu v týchto "návaloch" nevieme zabrániť.
Takže nedelňajšia situácia: stojíme pri aute, do ktorého sa práve nakladajú kufre a lúčime sa s našimi kamošmi. Už sa možno nikdy neuvidíme. Zatiaľ sa statočne držím. Obíme ma "teta" a to sa mi už hlas zasekol a celý organizmus bojuje len s jednou "chorobou": PLAČ. Začnem obímať kamošku... Slová sú už pasé, slzy nepustia, teď majú sólo ony. Na rade je ďalšia kamoška. Imidž je nanič, počúvaj svoje (DEBILNÉ) emócie. Takže hádajte kto pri (obyčajnom!) lúčení rumázgal jak malé dieťa, ktorému starší súrodenec práve povedal, že Ježiško neexistuje?! Po a) Dee, po b) Dee alebo po c) Dee... :/
Veď ktorý nomálny, psychicky zdravý človek reaguje absolútne opačne pri situáciách, pri ktorých mu na tom fakt záleží??? Proste aký PAKO (:D) plače dojatím(!) a pri situáciách, ktoré sú tie najkrajšie(!) aké v živote zažil? A kto sa smeje(!) až tak, že plače(!)? :D

Nice to meet you, too;) Please, call me just Dee ;)

I need help!!!

Je to max od veci ale pre mňa to veľa znamená O:-) Lebo, ak sú nejakí jedinci niekde na hranici normálnosti čo ma čítajú, tak si iste všimli, že posledné články sú "pochmúrnejšie", t.j. nehýria farebnosťou. Je to ale z úpne jednoduchého dôvodu. Mne sa dačo stalo s blogom keď som si premieňala pozadie (do compov som totálny pako O:-) ) a teraz nemám na výber ANI veľkosť písma ANI farby :(((

Strašne trpím, plííííís help!!!

It all went wrong... again... so, welcome in your life, Dee:D