PRIZNANIE: Som emocionálne nevyzretá!!!

Vždy som to tak trochu tušila, no plnou dávkou som si to uvedomila až v nedeľu...
Viete, čo znamená, keď niekto plače? Plač je totiž prejavom toho, že si nevieme ustrážiť svoje emócie a tým pádom nad nami prevládajú. Sme emocionálne tak slabí, že mu v týchto "návaloch" nevieme zabrániť.
Takže nedelňajšia situácia: stojíme pri aute, do ktorého sa práve nakladajú kufre a lúčime sa s našimi kamošmi. Už sa možno nikdy neuvidíme. Zatiaľ sa statočne držím. Obíme ma "teta" a to sa mi už hlas zasekol a celý organizmus bojuje len s jednou "chorobou": PLAČ. Začnem obímať kamošku... Slová sú už pasé, slzy nepustia, teď majú sólo ony. Na rade je ďalšia kamoška. Imidž je nanič, počúvaj svoje (DEBILNÉ) emócie. Takže hádajte kto pri (obyčajnom!) lúčení rumázgal jak malé dieťa, ktorému starší súrodenec práve povedal, že Ježiško neexistuje?! Po a) Dee, po b) Dee alebo po c) Dee... :/
Veď ktorý nomálny, psychicky zdravý človek reaguje absolútne opačne pri situáciách, pri ktorých mu na tom fakt záleží??? Proste aký PAKO (:D) plače dojatím(!) a pri situáciách, ktoré sú tie najkrajšie(!) aké v živote zažil? A kto sa smeje(!) až tak, že plače(!)? :D

Nice to meet you, too;) Please, call me just Dee ;)