Pri svetle slnka :)

Vždycky je naděje :)
Aj teraz:) Neviem, čo ten chlapík tam hore robí, ale robí to fakt dobre:)))
Ajtak si radšej netrúfnem vopred sa radovať... ale ajtak, ĎAKUJEEEEEEEEEM za momentálny pocit bezpečia a úlavy.

:)

Pri svetle mesiaca

Aký je to pocit, keď vám niekto pomaičky trhá dušu aj srdce na kúsky? Vy sa môžete len prizerať a nezasiahnuť, lebo viete, že zasiahnuť sa v tomto prípade nedá. A ani nechcete... srdce s rozumom sa dostáva do konfliktu, márne mu vysvetluje, že keď nezasiahne tak praskne a celý rozum sa môže potom strčiť, lebo zanikne aj on.
Bolí to. Veľmi to bolí. Cítite každú naťahovanú bunku tela, až kým nepraskne. A potom pokračuje ďalej. Tak veľmi to bolí. Cítim každý zárez do môjho tela, zvíjam sa na zemi, krútim sa v agónii ale nikdo ma nevidí. Fakt veľmi to bolí, keď vám dušu trhajú napoli. Už nemôžete nič robiť, toto je jedna z vecí, ktorá sa vás tak týka ale zároveň na vás tak nezáleží.......
Čas naberá na rýchlosti, minúty sa stávajú sekundami, hodiny minútami. Každý večer zaspávam s pocitom ďalšieho premárneného dňa, ktorý sa už nikdy viac nevráti. Všetky hádky... ono je to vlastne zbytočné, už na tom nezáleží. Už nezáleží na ničom. Keď viete, že raz vám to srdce predsalen roztrhnú.
Viem, že ešte o nič nejde. Ešte nie. Hoci každým dňom... každým poondeným dňom sa to blíži. Viem to. Veľmi to bolí. Veľmi.....
Posadím sa na múr a budem pozorovať mesto z vtáčej perspektívy, budem sa prizerať z na veci, ktoré ja neovplyvním. Budem sa prizerať a možno sa niečo stane.
Vždycky je naděje.

Bojím sa...

tentoraz budúcnosti.

Hoci moja myseľ vraví, že však nejako už bude.

...

Pre mňa je však veľmi(!) dôležité, ČO sa skrýva za tým slovkom "nejako"...

"Ale ja to MUSÍM urobit!!!"

Bullshit. Fakt, väčšiu blbosť som už dobre dlho nepočula. Totálny bullshit...
Dnešná doba je unáhlená, plná predpisov, ľudia MUSIA robiť veľa vecí (teraz si predstavte veľký škrt veľkej platne ako to býva vo filmoch keď si zrazu hlavný hrdina v romantickej situácii niečo strašne múdre prudko uvedomí)... tááák, a tu by som sa na chvíľu pozastavila a objasnila si pár faktov.

ČLOVEK NEMUSÍ NIČ. VŽDY MÁ ASPOŇ 2 MOŽNOSTI NA VÝBER.

-Ani umrieť nemusí, AK si vymyslí elixír večného života.
-ani do školy chodiť nemusí, tak bude flákač, čo už, ale MÁ na výber
-MUSÍTE spraviť do práce projekt ináč vás šéf zabije. Máte 2 možnosti: 1) projekt fakt spravíte, ale môžte si dovoliť aj možnosť 2) a to, že ho jednoducho NESPRAVÍTE (aj keď pravdepodobne letíte z firmy ale VŽDY MÁTE NA VÝBER;))
-musím ostať po škole pomáhať s umývaním okien (sorry, prvá blbosť čo ma napadla:D) lebo ma poprosila profka... áááno? No to je síce veľmi zlaté, že ste takí ochotní pomáhať, ale čo takto povedať jedno jednoduché, kratulinké "nie" ?

Skrátka a dobre, NEMUSÍTE NIČ ČO NECHCETE (nemusíte sa ani utopiť vo víre vody, ale môžte sa zadusiť vlastnými rukami- príklad, že VŽDY VŽDY VŽDY existuje aj 2. možnosť:D).

VŽDY máte na výber.
Prosím, pamätajte si to.
Hoci (ako som si teraz spomenula:D) to vlastne kedysi vravela aj jedna moja učiteľka... Dobré poznanie na záver: niekedy sa fakt oplatí počúvať učiteľov:) Ale... iba NIEKEDY:P

Naši teď kukajú horor ale ja sa bojím (a NUDÍM!!!) tak píšem :D bla bla bla...

Kukám, že v poslednej dobe som sa na blogu nejako rozpísala!!!
Veľa píšem preto, lebo sa doma sama nudievam... Učiť sa mi nechce, dnes som si celý deň čítala (Nov- je to strašná kravina... ale ajtak fandím Jacobovi;)), rozprávať rozprávam ako tak, ale na typické vykecávanie to ešte stále nieje:D Asi preto furt vypisujem... O účtoch smsiek ani nevravím:D Za 2 týždne ich z môjho mobilu odišlo 60 O:-) Lali lali laaa O:-)
Odkedy mi vybrali mandle (pre rozumnejších ľudí- NIKDY nechoďte na výber mandlí!!!) schudla som 2 kilá za 4 dni (a nemyslím si, že mandle su až také ťažké). Cítim sa jak anorektička. Daktoré baby budú mať problém, že sa nevmestia do svojich šiat na stužkovú, ale do tých mojich sa vmestím ešte aj s tuleňom grónskym! :D


Trefná reklama:
Máte nízke sebavedomie? Ja vám ponúka riešenie! Dojdite ma navštíviť! Potešenie bude na oboch stranách! Ja sa poteším, že mi niekdo bude niečo rozprávať a vy sa potešíte zisteniu, že ste (MOMENTÁLNE;)) najkrajšou osobou v miestnosti :P
Takže asi viete jak na tom som:D

Sama uprostred celého vesmíru, kde každý náhli sa a nemá čas. Ja ich môžem iba pozorovať......... Cez okenné sklo..........


Dobre, dobre! Viem, že mi už šibe, tak si idem radšej znova čítať!!! ;)

Sestrička:"Jaj, slečna, ty si taká ukecaná aj v skutočnosti?" Ja:"?"

Tak a už som doma. Z nemocnice. Surovo mi vyrezali časť tela. Konkrétne KRČNÉ MANDLE.
Na krčnom som proste rarita, hviezda, zvláštny úkaz, hybrid... nazvite si ma jak chcete:D
Pôvodný termín výberu mal byť v pondelok (okej, ten najpôvodnejší ešte v lete a potom 2. najpôvodnejší o 2 dni neskôr, čiže toto je TRETÍ PôVODNÝ termín ale koho to zaujíma?:D)... Avšak bez celkovej anestézie. Pichli mi kanilu do ruky. Pri sestričkiných slovách:"Jaj, však tebe to tam nejako nejde," a pohľade na krv valiacu sa mi z ruky mi hneď bolo jasné, že toto happy end mať nebude... Skrátka a dobre, odpadla som. Vzkriesili ma, postavila som sa a so slovami:"Mne je ale vážne zle," som si sadla, neskôr zase ľahla na zem, kriesená sestričkami. Oni vravia:"To je normálne, už veľa ľudí nám tu odpadlo, ale neviem, či by si to bez narkózy zvládla keď už len kanila ti robí problém..." Po týchto slovách som mala jasno: DNES IDEM DOMOV!!! Zakončila som to ešte do tretice jedným odpadnutím pri výbere kanily...

Takže na operáciu idem v piatok a v celkovej anestéze(vie niekto plis jak sa toto slovo skloňuje? Lebo ja ne:/ ). Mala som JEDINNÚ povinnosť- než pôjdem na sálu, prezvoniť mamu aby vedela. Hádajte či sa mi ju podarilo splniť? ...NIE! Lebo som na to ZABUDLA. Sedím a čakám, zo sály počuť plač detí dvoch mamičiek z môjho oddelenia. Museli sme sa rozprávať aby neskolabovali. Misia splnená, jedna mi ponúkla svoj mobil na zavolanie:)
Idem na sálu. Začali mi vyzliekať tričko s tým, že:"Však určite máš podprsenku..." no po mojom "ehm... nie?" ma aspoň zakryli. Ležím a ide mi ihla do ruky. Nechápem prečo ale vôbec to nebolelo ani som nemala chuť navštíviť stav bezvedomia...

MOJE VNÍMANIE CELEJ VECI: Po vpichnutí som im začala kecať, že ak mi ten leukoplast strhnú, tak mi vydepilujú polky ruky a zrazu som sa zadívala hore, že jej, aké pekné svetlo... jej ono je rozmazané, to je prdel .......................... prebudila som sa s tým, že musím splniť druhú misiu a to napísať mame správu že žijem. Zobrala som mobil a ................. prebudila som sa na to, že mám infúzku. Začala som vnímať a mame som napísala že :"Žijem", ak keď by som mohla odprisahať, že som jej už dneska raz písala...
AKO TO VŠETKO BOLO V SKUTOČNOSTI (podľa výbovede sestričky, ktorá ma viezla späť na izbu a anesteziologičky, ktorá bola prioperácii): Pichli mi kanilu a náladovku. Ja som sa začala smiať jak najatá a strašne som rozhadzovala rukami, že museli stojan držať. Rehotala som sa jak stádo idiotských rehotajúcich sa koní, čo im už nedalo a spýtali sa ma, že prečo sa reku smejem. Ja:"Ja nevieeeem, ale smejte sa so mnou:D:D:D ..." Stále som im niečo rozprávala (dúfam, že to boli podrobnosti z môjho intímneho života :/ ). Po operácii ma viezli na izbu. Mandle čerstvo vybraté, ústa plné krvi ale čoooo tam po tooooom, ja si blabocem a smejem sa ďalej. Vraj som sestričke strašne oduševnene niečo rozprávala, ale ona mi veliké hnedé rozumela. A viete akú sms som poslala mame? Stojí v nej:"Jo spimu tem" ... Takže ak niekto vie, čo som tým chcela povedať, nech mi to plís povie, lebo ja som tomu fakt že nepochopila:D:D:D


...ááá, ten článok je dlhý!!! Tak promiňte, ale teď mám deficit rozprávania lebo to dakedy kurevsky bolí, tak aspoň v písaní kecám:D
Áno, a že ešte sa nikdy nestretli s reakciou akú som nahodila ja:D

Oni

Mmmmmm... Čo o Nich môžem povedať? V prvom rade to, že ma strašne priťahujú. Neviem, čím to je, ale každý pohyb, ktorý urobia, každé slovo, ktoré povedia, ma nútia otáčať sa tým smerom.
Niesú pekní ale majú to... to... NIEČO! Presne to niečo, čo ma tak kurevsky priťahuje!!! Majú to proste v krvi (doslova?).
Krásny starobylý nábytok, čo ich obklopuje ma maximálne fascinuje. Tak isto ako aj ich spôsob života. Sú takí... SVOJSKÍ. Nepoznám nikoho, kto by sa čo i len malinko ponášal na nich. Starý dom vyúsťuje do ešte tajomnejšej záhrady so stromami, ktoré skrývajú bohviečo. Človek sa tam normálne bojí vstúpiť, aby ho ešte niekedy našli živého!
Výzor? Bledá pokožka kráste kontrastuje s očami. Viac som si stihnúť nevšimla, alebo ma to nezaujíma. Na pohľad zvláštni, tak nechápem prečo si ich v dave vždy všimnem.
Objavujú sa na počkanie. Jediná myšlienka garantuje stretnutie do 24 hodín. Som rada v ich spoločnosti, dokonca ju aj vyhľadávam. Aj keď viem, že by som nemala. Je to ako droga. Jedna dávka a chceš viac. MUSÍŠ mať viac!!!
A On sa Im náramne podobá. Výzorom, správaním, myslením. MILUJEM Ich spoločnosť a musím ju mať v pravidelných dávkach. Sú ako droga. Chcem Ich. Chcem Jeho. Spojiť našu krv, aby sme boli ako jeden. Je ako droga. Jeden dotyk a všetko bude zas fajn...




...btw.: as usually,keď je že "výplogy mojej mysle", tak to neni skutočné, nefetujem, nedrogujem (takže netreba volať políciu na mňa alebo psov do mojej školy:D), ani nič podobné, to mi len smrad z akvárka lezie na mozog:D
...btw2.: obrázok úpne nesúvisí s textom:D ale podľamna vyzerá magicky:)

Óda* na špinavé akvárko

Sedím na stoličke dnes
OMG, dakde skapal pes?!
Cítim vážne strašný des
Skysli mi aj šaty na ples :/

Čo mi nosné dierky roztrhne?
Čo to tu páchne?
To je... ACH NE!!!
Tato korytnačke akvárium drhne!!!

Umývané nebolo aspoň rok...
Chudák Alex v špine nespraví už ani krok
Po celom byte smrad rozlieha sa.

To je teda lahodná krása!
Dee svojím nosom vykrúca,
Len čakám, kedy dom sa smradom zrúca!!!


...smrad z akvárka ma núti písat poéziu, to je ale čudná Múza, čooo?:D:D:D

*ja viem, je to Sonet, ale óda znie lepšie;)

"Počuj, a ty máš Facebook?"

Túto otázku počujem posledného pol roka častejšie, než "Ako sa máš?" (na druhej strane- CHVALABOHU! Lebo otázku "ako sa máš?" najviac neznášam:D) ...
Keď odpoviem pravdivo, že:"Nie, ako posledný človek na planéte, NEMÁM", tak kukajú na mňa a v mojej ľavej ruke si miesto prsteňov určite predstavujú kyjak, po návrate z NY zabudnutá depilácia nôh taktiež masovo prispieva do ich fantázie(btw. už je vše vporiadku, ok?:D).
Áno, písmo zvýraznené kurzívou je momentálne dôležité.
"Ako posledný človek na planéte".
Dneska má už Facebook fakt KAŽDÝ (dokonca som dnes na ňom objavila maminu(!) KOLEGYŇU(!) a to mi segra ukazovala kamoškinu fotku. To som teda fakt že čumela!!!). Ako, nepopieram, môže byť super byť v kontakte so svojimi starými známimi, zo základky a tak, alebo robiť si testy, komentovať, dávať tam fotky, písať si s dakým, zase komentovať, ďalšie testy, písať si a UPS, už 20 minút meškám do školy!!!
Skrátka a dobre: môže to prerásť až do závislosti. Keď som tak sondovala, tak fakt VEĽA ĽUDÍ tam kempuje skoro STÁLE. Dáte si nový test a hneeeď vám letí nový koment. Pozriete čo má kamarát nové a pol roka rolujete dolu stránku, kým sa dostanete na začiatok dňa.
Okej, nemôžem vedeť či sa tí ľudia nenudia, alebo nejsú PN (ako budem ja o týždeň:D) a neumierajú nudou, chápem;) Ale je to aj super vec, keď máte priateľov z iného štátu alebo kontinentu, je super si s nimi popísať:) Proste...
Skrátka a dobre: Facebook má dnes už každý.
OKREM Dee :)

Ráno, na obed, aj večer- pivo, pivo, pivo, pivo

Malé, veľké, svetlé, tmavé, pivo, pivo, pivo, pivo
Muži, ženy, deti, starci, pivo, pivo, pivo, pivo
Doma, v práci, za volantom, pivo, pivo, pivo, pivo
Na zdravie aj na vracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
Na oslavu aj na žiaľ, pivo, pivo, pivo, pivo
Za drobné aj za výplatu, pivo, pivo, pivo, pivo
Na rodinné rozvracanie, pivo, pivo, pivo, pivo
.
.
.
Okej, koniec kultúrnej vložky:D
To o čo mi ide je ALKOHOL.
Sama neviem prečo som na neho v poslednej tak zanevrela (okej, toto je jeden z tých okamihov, kedy niesom celkom úprimná... O:-) ), ale fakt ho nemám rada!!!
Jasné, opime sa a bude fajn, budeme cool, budeme sa zabávať, padnú zábrany, budeme vtipní, však alkohol predsa všetko rieši (veď text ZónyA). Okej, ako, niektorí ľudia sú FAKT vtipní, keď sú pod vplyvom omamnej látky zvanej alkohol, lenže ktorá tvár je teraz ich pravá??? Keď sú alebo niesú triezvi? Ktorý človek je ten skutočný?
Ako, mala som aj ja také obdobie, že Jej pome piť bude haluz (ale to som mala 15!!!) a vlastne... podľa mňa, KAŽDÝ by mal raz skúsiť aké je to byť opitý a každý to aj SKÚSI (je len otázkou času, že kedy). Napr. poznám človeka, ktorý mal 20 a opil sa len raz- na svojej 18tke- lebo to chcel len vyskúšať, odvtedy a dovtedy nič.
Fakt nemám rada ľudí, ktorí sa opíjajú len preto, aby si dačo dokázali. Ale takých je 98% ľudskej populácie Slovenskej republiky. Možno by som to aj ja mala dakedy skúsiť aby som toľko na to nenadávala, ale asi som príliš svojská. Nechcem, proste nie! Ja som si svoje už odpila, splnila som si jeden zo "životných snov" opiť sa na sračky (lebo dovtedy som si myslela, že je to strašne fajn, akože tie točáky a ako najlepšie sa dačoho zbaviť než presýtením sa toho?), mne to stačilo, ďakujem.
A pivo za alkohol nepovažujem, pokým sa ho nevypije viac ako 10 pohárov :D
Takže, všetci ostatní, plís neodsudzujte ma za to, že nepijem, lebo ani ja vás neodsudzujem za to, že pijete...




...pokiaľ sa z fajn kamošky nezmeníte na ožranku ... pokiaľ mi na tom nezáleží...

Calm down, mylady ;)

Zrazu som prudko, ale potichu, zaryla nechty do stoličky, o ktorú som sa doteraz opierala. Tá veta mi vzala dych (alebo zrýchlila?)...
Sedí tam a kýva hlavou nad ponúkanou možnosťou. "Pomôže to!"
Veď na tom predsa nieje nič zlé, jejda, prečo to tak prežívam? Pohne rukou.
Ach božŽžéé, ja chcem ísť preč. Nie, PROSÍM NIE, nenúťte ma dívať sa! Utečiem, iste utečiem!!! Aj keď to nebude príliš rozumné a bude to vyzerať maximálne čudne, ale... Nedá sa. Pohnem myšlienkou, no nohy ostanú prirastené na mieste.
Z pohára ubúda. Myšlienky šalejú. Oči tikajú zo strany na stranu aby sa vyhli najhoršiemu pohľadu v živote. Pohľadu kaziacemu ideály, ako to stihla okomentovať citlivá časť môjho Ja. "Doriti, NEPREŽÍVAJ TO TAK, ŠAK SA ÚPNE NIČ NEDEJE!", chudák môj rozum, má to so mnou ťažké... Niekto si pýta rezance a v pozadí idú správy. Ajtak som to kútikom oka zazrela. "NA TOM PREDSA NIEJE NIČ ZLÉ, TY BY SI SPRAVILA TO ISTÉ!!!", prehovoril ten kúsok zdravého rozumu. "Áno, áno!!!", dodávajú všetky bunky tela.
Zdravý Rozum mi za 5 minút všetko vysvetlil. Poslednú dobu si veľmi rozumieme a to sa mi páči:)
"Hneváš sa? Je to zlé čo sa stalo?"
"Nie:)", ...môžem byť z času na čas aj úprimná, nie?:)
Je to vporiadku:)

ŠŤASTIE, alebo Už len čakám kedy ma aj pes oští... :D

Šťastie.
Symbolizuje ho štvorlístok, podkovička, prasiatko, úsmev alebo proste to, čo si zo mňa veľmi rado robí prdel. Nieee, samozrejme, že som šťastná vo svojom živote, mám kde bývať, čo jesť, koho búchať po zadku a z koho si robiť prdel...:D Ja len... teraz myslím to INÉ šťastie, také to, keď sa naučíte len 3 maturitné otázky a jednu z nich si aj vytiahnete.
V tomto som strašná smoliarka:D Zrovna ja si nevšimnem, že keď chcem vyjsť zo skenovacej búdky tak mám počkať na zelené svetlo, a vyjdem ece na červené, rozozvučí sa alarm a ochranka (s pištolami:/ ) ma začne prešacovať jak AlCaponeho...
Zrovna ja ochoriem v deň playback vystúpenia, kamoškinej stužkovej, najväčšej žúrky, divadelného vystúpenia, začatia výletu... vyberte si, je toho veľa:D
Vždy keď sa na dačo teším a vy tam budete tiež, vedzte, že sa to konať nebude;) Pretože veci, na ktoré sa teším JA, NIKDY nevyjdú:D:D:D
Vraví sa, že keď dakto povie:"Toto sa môže stať iba mne!", tak sa mu to stalo prvýkrát. No vedzte, že keď to poviem JA, tak sa mi to stalo asi tak pred mesiacom:D
Nechcem aby ste ma lutovali, pobavte sa so mnou, aj ja sa bavim:D

Tak moja Sprechstunde je u konca, danke fur die Pozornosť:D Haben Sie gute Zeit!!! :)
P.S.: A mám strašnú smolu, že sa neviem správať normálne. A adekvátne k svojmu veku:D (veď viď vetu pred P.S. :D)

Btw.: tento článok píšem v lietadle a teď len, že:"šak sa otočím dozadu, na tom predsa neni nič divné, každý to robí" a šlahnem sa o dvihnuté operadlo sedadla do pery, ktorá mi krásne opuchla:D Tomu sa vraví ŠŤASTIE!!! :D:D:D

PRIZNANIE: Som emocionálne nevyzretá!!!

Vždy som to tak trochu tušila, no plnou dávkou som si to uvedomila až v nedeľu...
Viete, čo znamená, keď niekto plače? Plač je totiž prejavom toho, že si nevieme ustrážiť svoje emócie a tým pádom nad nami prevládajú. Sme emocionálne tak slabí, že mu v týchto "návaloch" nevieme zabrániť.
Takže nedelňajšia situácia: stojíme pri aute, do ktorého sa práve nakladajú kufre a lúčime sa s našimi kamošmi. Už sa možno nikdy neuvidíme. Zatiaľ sa statočne držím. Obíme ma "teta" a to sa mi už hlas zasekol a celý organizmus bojuje len s jednou "chorobou": PLAČ. Začnem obímať kamošku... Slová sú už pasé, slzy nepustia, teď majú sólo ony. Na rade je ďalšia kamoška. Imidž je nanič, počúvaj svoje (DEBILNÉ) emócie. Takže hádajte kto pri (obyčajnom!) lúčení rumázgal jak malé dieťa, ktorému starší súrodenec práve povedal, že Ježiško neexistuje?! Po a) Dee, po b) Dee alebo po c) Dee... :/
Veď ktorý nomálny, psychicky zdravý človek reaguje absolútne opačne pri situáciách, pri ktorých mu na tom fakt záleží??? Proste aký PAKO (:D) plače dojatím(!) a pri situáciách, ktoré sú tie najkrajšie(!) aké v živote zažil? A kto sa smeje(!) až tak, že plače(!)? :D

Nice to meet you, too;) Please, call me just Dee ;)

I need help!!!

Je to max od veci ale pre mňa to veľa znamená O:-) Lebo, ak sú nejakí jedinci niekde na hranici normálnosti čo ma čítajú, tak si iste všimli, že posledné články sú "pochmúrnejšie", t.j. nehýria farebnosťou. Je to ale z úpne jednoduchého dôvodu. Mne sa dačo stalo s blogom keď som si premieňala pozadie (do compov som totálny pako O:-) ) a teraz nemám na výber ANI veľkosť písma ANI farby :(((

Strašne trpím, plííííís help!!!

It all went wrong... again... so, welcome in your life, Dee:D

Iná mentalita (alebo Terchovský budzogáň - pokojne sa tomu názvu zasmejte:D)

HorkýžeSlíže:"Terchová, máte čo jesť?"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo piť???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo fajčiť?"
mierny úsmev,Terchová: "Heeeeeeeej!!!"
HS:"Terchová, máte čo trtkať???"
Terchová:"Heeeeeej!!!"
HS:"Pretože zajtraaa, nastane konec svetaaa!!! Lebo do TERCHOVEJ(!) príde OFFSPRING!!!"


A čo tomuto predchádzalo? príchod do Terchovej(! ale nič proti:D) na festival. Už pri vstupných "bránach" nás privítali asi 13 roční košičania a brali mi stan so slovami že mi pomôžu a iba nás ako jediných Blavákov majú radi...
Ľudia ožratí na sračky už o 18:00.
Ľudia, ktorým keď poviete "neodleješ pivo?" tak ho odlejú.
Ľudia, ktorých keď sa spýtajú, či nemajú papieriky na hulenie síce povedia "nie" ale ako odškodné vám dajú pol flaše vodky.
(ehm ehm, nie všetky situácie sa stali mne osobne:D resp. zatiaľ iba s košičanmi:D)
Ľudia, ktorí keď zakričia "hovnooo" sa začne to slovno melodicky ozývať zo všetkých kútov stanového mestečka.
Ľudia, ktorí k vám zrazu dojdu, povedia vám, že máte pekný nos(!) a rozhovoria sa o svojej bývalej čo ich podviedla.
Ľudia, ktorí sú s vami kamaráti.

Kto nezažil, nepochopí..... :D

Ale dobre mi to padlo! Fakt, mrtne som to potrebovala :)

:::ČO DOKÁZALA ANALÝZA??? ...ANALÝZA DOKÁZALA HOVNO!!!:::

:D

Tak!

Rodinné tajomstvo

Každý ma nejaké to jedno-dve tajomstvá, ktoré si necháva len pre seba. Existujú aj rodinné tajomstvá typu "synovec sexoval so svojou sestrou a mama ich natáčala" a tomu podobné.
Až do toho osudového dňa, 21.7.2009, úplne náhodnou témou som sa dozvedela kturo udržiavané tajomstvo nášho rodu...

prázdniny, 10 rokov dozadu
Boli sme s krsnými na chate, šantili sme, hrali sme sa atď a keďže už niekoľko rokov máme ako obľúbených domácich mazlíčkov štrečky, tak samozrejme museli tam byť s nami! Mali sme dvoch, jedna hyperaktívna furt kúsala druhú flegmošku, tak sme im rozdelili klietku napolku (legovou stenou) a každá žila sama. Klietka sa otvára zhora a neviem prečo ale všetky naše škrečky radi rúčkujú. Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Utiekla nám tak, že sa precpala cez horné dvierka. Odvtedy dávame na klietku knihy (jednej obal to už schytal a kniha viac už obal nemá:D) aby ďalší chlpáči neušli. To bolo plaču vtedy... Ale naši ma čičíkali, že však si teraz žije na poli medzi svojimi. Ufff, aspoň že tak:)

Osudový deň, 21.7.2009
Boli sme na rodinnej dovolenke. Všetko je ok, nik sa s nikým neháda (aj ja sa divím:D)a začali sme sa baviť dačo o chatách až to prešlo ku chate krsných a ja na to:"To si pamätám, že raz nám tam škrečok utiekol, to bolo také zlé..." a tato na to:"Keby len utiekol..." No tak teda MOMENT!!! "Čo? Chce mi tu niekto niečo povedať?!?!"

REALITA: prádniny, 10 rokov dozadu
Nadišla noc. Vetrík fúkal, my deti sme krásne spinkali, rodičia tiež. Noc prešla do rána. Vyjdeme von a verandu, ideme dať škrečkom (opravujem, už len jednému(!) škrečkovi...) vodu a... Flegmoška si krásne spinká, a po hyperaktívnej ani pachu ani sluchu. Naši nám povedali, že utiekla. Ak sa útekom nazýva vyrúčkovanie škrečka na mriežky, snaženie sa prejsť cez širšie mreže na otvore, následné uviaznutie tam a zadusenie sa, tak prosim... Krsná sa mu vraj snažila aj umelé dýchanie dať.
A kniha sa na klietku dávala preto, aby ďalšie škrečky nemali šancu precpať sa tade a obesiť sa...
:(

Čo to, doprdele, vysielam do ovzdušia?!

Piatok: idem s Lesi po centre mesta. Bavíme sa, smejeme atď a zrazu ku mne pristúpi slušne vyzerajúci chlapík v obleku a jemne ma upozorní:"Slečna, niečo vám padlo!" Ja nahodím zhrozený ksicht, že čo to len mohlo byť a spýtam sa mimovoľne:"Čo?" A on na to:"Úsmev!" a odkráča preč.
Pondelok: idem od Ričího smerom domov a sedím v buse takmer najviac vzadu. Ešte dozadšie si sadne jedna ženská. Po chvíli sa ma pýta:"Kočka, nemáš 20 centov na cigarety?" Ja odpovedám s čistým svedomím že nemám (lebo som fakt nemala) a dali sme sa do reči a bavili sa celú cestu. Čudné...
Utorok: idem do autoškoly. Sedím takmer vzadu čelom k posledným piatim sedadlám. Jedno je obsadené, 4 voľné. Sadnú si tam traja robotníci, štvrtý sa už nezmestí, tak si sadne vedľa mňa. Počúvam rádio ale mám ho tichšie nech mi nevybuchnú uši a zrazu počujem od jedného zo zadných sedadiel:"No čo, jak sa ti sedí? Pekná, čooo?" Chlap vedľa mňa kukne na mňa a odpovedá:"No hej, všimol som si, ale na mňa je trochu mladá." (zázračná sila dvoch copíkov:D) Vystúpili tam kde ja, lenže našťastie ma na zastávke už čakal kamoš...
Streda:"Stojím (kde inde ako) na zastávke a jediné miesto, ktoré je o 11:55 v tieni je tieň, ktorý vrhá pouličná lampa. Tak som sa doň postavila. Po chvíli došla za mnou taká pani a postavila sa vedľa mňa veľmi pochvalujúc moj "bystrý um" a šikovné postavenie sa do tieňa chudej lampy. Došiel mi bus, tak som jej povedala nech si ho užije...

Normálne, človek aby sa bál chodiť po uliciach =O

Prečo neverím (?)

Kedysi (ja to volám "Temné obdobie", ale nie pre to, o čom tu budem písať;)), sa ma jeden Vtedy-ešte-kamarát spýtal prostú otázku. Popravde, nechávam si históriu konverzácií a pol hodinu som to doteraz hľadala, aby som to mohla presne odcitovať ale v tej spleti som to nenašla. A po chvíli ma prešla chuť do hľadania. Nie preto, že by to bolo zdĺhavé. Ani preto, že nemám čas. Ale...
Ale k veci!
Spýtal sa ma jednu prostú otázku, keď sme si písali cez nejaký chat. No a teraz už k tej otázke. Znela nejak takto: "Prečo vždy keď ti dám pochvalu tak utrúsiš niečo ironické? Prečo neveríš, že by som to mohol myslieť úprimne?". A potom to prešlo do debaty o tom, prečo neverím ľuďom. Neviem, čo som mu vtedy na to povedala, len zhruba... Mám to proste asi v povahe. Nemôžem im 100% veriť. Napísala som niečo také. Presviedčal ma, že veď takto sa žiť nedá atď.
Nevadí. Môj život riadim ja. Som len opatrná, lebo sa bojím spálenia.

Ako život plynul, začala som veriť. Nie každému, len piatim ľuďom ale to skutočne. A viete ako to skončilo? Jeden ma už ani na ulici nepozdraví, keď je s frajerkou. Druhá je ľahko ovplyvniteľná tak v domienke lepšieho "zisku" presedlala inam. Tretia vytrvala. Popravde, je to moja sestra. Štvrtý sa bude ešte spomínať, ale ten vytrval. No a ten piaty? Tak ten je autor otázky.
Odišiel v čase, keď som mu veľmi dôverovala. Pretože ma presvedčil. Svojimi rečami a činmi. Iní ľudia by to nazvali naivitou, ale takýto prípad to vážne nieje.

Dôvera naštrbená.
A povedzte mi, ako sa dá po všetkých udalostiach vôbec ešte niekomu VERIŤ?

Čas plynie. Že časom sa rany hoja je známe motto... pravdivé.
Objekt dôvery na obzore. Namotala som sa, priznávam. Nechcela som dôverovať, vážne nie. Lenže ja ľudí nehádžem do jedného vreca. To že je taký jeden neznamená, že aj druhý.
Dala som šancu. Oklamal ma. Priznal sa. V tak hlúpej veci, že to snáť ani neni možné. Musela som sa nad tým až smiať.
Dôvera naštrbená. Dávam druhú šancu. Ale iba raz. A iba druhú.

Takže odpoveď na otázku znie: "Rada by som dôverovala, ale nedá sa. Chcela by som, ale nedá sa. Po tom všetkom... Snažím sa, ale myslím, že 100% dôvera nikdy nedosiahne. Bojím sa popálenia."

ďakujem za otázku

Trpezlivosť ruže prináša... ALE JA NECHCEM ŽIADNE DEBILNÉ RUŽE!!!

Na začiatku každý dostal 100% trpezlivosti. Postupne ako človek žije ďalej a ďalej je skúšaný rôznymi "nástrahami". A trpezlivosti ubúda a ubúda...
Prvý deň na trpezlivosti hrdo svieti stovka.
Druhý deň na trpezlivosti svieti stovka.
Tretí deň stovka začína blikať, tak sa večer nahradí deväťdesiatkou.
Štvrtý deň ste už otrasení, že to včera tak kleslo a nevydržíte to a niečo pre to spravíte, ale nemá to cenu a ajtak trpezlivosť klesne na 80%.
Piaty deň ešte žijete zo včerajška, tak trpezlivosť ostáva neznemená.
Šiesty deň zase začínajú pochybnosti, keďže vy sa stále snažíte ale každému je to úplne ukradnuté a trpezlivosť klesá a klesá a klesá a kle...
Siedmy deň klesať neprestáva... 50% ...
Osmy deň dosiehne 10% keďže vás už vážne tlačí čas a aj nervy sa začínajú priečiť vašej ľadovcovej vôle.
Deviaty deň trpezlivosť dosiahla 3%. Všemožne sa snažíte, ale ajtak klesá. Hlavne na to nemyslieť! ...ale ajtak klesá.
Desiaty deň si trpezlivosť pomyslí:"Kurva, tak to je ale drzosť!" a klesne na 2%. Keby bolo po jej vôli, tak je veľkosti -82% lenže hrdo ju zastavujem, pretože (jak je opak trpezlivosti?) antitrpezlivosť premieňam na nabrúsenosť.
Desiaty deň večer trpezlivosť začne surfovať po nete a hľadať si tabletky na ukludnenie, lebo sa nechce vzdať posledných dvoch percent..............

...a osud vás spojil pevným putom dohromady!

Náhoda je blbec.
Náhoda dokáže potešiť, prekvapiť či zhroziť.
Záleží od uhla pohľadu, nálady a človeka:D

*Silvester*
"Čáááu, stretneme sa? A som tu aj s kamošom, nevadí, zoznámite sa!", volá mi značne podnapitý kamoš. Tak som sa zoznámila s jeho kamarátom G.Ktorý bol taktiež značne podnapitý ale neva, ajtak ho už nikdy neuvidím, 3 minúty stačili:D

*pol roka na to*
"BigFree, nepomohol by si mi s Pascalom na informatiku? Som z toho lama a ide mi o známku..."
"Jeedja, prepáč Dee, ale ja pascala neviem, ale dám ti kontakt na jedného kamoša, on ho ovláda."
Tak som dostala kontakt na "jedného kamoša", pri ktorom som o pár dní sústavného dobiedzania (či by to nešlo, že by mi to ON celé spravil atď. O:-)) zistila, že je to G :D

*Nikdy som nemala nejak zvlášť potrebu sa s ním stretnúť, alebo ísť von, alebo ja neviem. Stále sme si však občas písali. Také formality jak škola a tak. Vravím, nemáme potrebu sa stretávať:D Jediné, pri čom bola reč o stretnutí sa, bolo, že "nechajme to na náhodu"*

*Včera*
Sme boli s triedou v Medickej. Ležím na deke, dakdo do mňa furt šťuchá ale všetci sa tvária nenápadne, keď mi kamka povie, že spolužiak sa práve rozpráva s G.
G???
No nech oplešiviem(och nie, prosím nie:/ ), to je ale haluz!!! Tak bežím za nimi sa predstaviť, že ja som vlastne JA!!!
Zasmiali sme sa na náhode:D A spoznal ma... že také vlasy ako ja nemá nik:D

Po vysvečko s úsmevom =)

...alebo pospomínajme si, akí vieme byť niekedy vtipní :D VÝROKY
A pridávam k nim ďalšie;)


Riči: "Počkaj, tu si špinavá!"
ja: "Od čokolády?"
Riči: "Nie, ešte z obeda, od čokolády si tu..."

Tato: "A kedy máte stužkovú?"
ja: "šiesteho"
Tato: "Dúfam že to neni streda, lebo vtedy mám squash!"

Lenka: A kto ti to daroval?
ja: Endy.
Ona: Enrik?
ja: Nie! Endy!
ona: No veď Enrik!
ja: ENDY!
ona: Enrik?
ja: ANDREJ!!!
ona: ahaa

Lenka v podnapitom stave: Chceš roztiahnuť gauč alebo pizzu?

Lenka na matike: "Akože, nechcem profku odtiaľto vyhadzovať, ale už by som si rada zahrala karty!!"

Lenka: "A kam odišiel ***?"
ja: "*** je debil..."
Lenka: "Aha, *** odišiel do svojho sveta..."

Jergušov kamoš č.1: "Nechápem, ako sa v Pokémonoch z toho malého pokébalu stal ten veľký..."
Jergov kamoš č.2: "Ty si asi ešte nikdy nemasturboval, čo?"

profka litiky triede: "Ale čo, dnes nieste retardovaní!!!"

profka litiky Mišovi: "Tak Mišo, už radšej hovor ty, lebo ešte ma tu obviníš zo sexuálneho obťažovania."

profka bioly: "Kdo chce písať dneska písomku z vtákov?"
Vinco: "Z akých vtákov?"
Mišo: "Tak z toho tvojho asi ne..."

moja ségra: "Ježiši Deni, no to je hrozné, vyskoč z okna!! ...Otvorím ti ho?"

moja Mutti: "Tak a obleč si niečo pekné a sexi!"
ja v záchvate skromnosti:D : "To mam ísť NAHÁ???"

Vinco v debate o bungee jumpingu: "A z J&T sa skákať nedá?"
ja:" No jo, ale iba bez lana..."
Vinco:" to poznám! ...ako sa to volá?" (mysliac base jumping)
Šajmi: samovražda?

Po slovensky- toaletný papier

po nemecky- toilettenpapier
po česky- toaletní papír
po španielsky- tualettpaber
po francúzsky- papier toilette
po anglicky- toilet paper
po maďarsky- toalett papír
po chorvácky- toaletni papir
po taliansky- carta igienica
po lotišsky- tualetinis popierius
po litvácky- tualetes papirs
po polsky- papier toaletowy
po rusky- туалетнaя бумага
po švédsky- toalett papper
po slovinsky- toaletni papir
po ukrajinsky- Тyaлeтний nanip
po bulharsky- Тoaлeтнa xapтия
po grécky- xαρτί υγείαζ

Výlet do Talianska + fotky

Naša škola má taký super zvyk, že vždy pre žiakov nášho ročníka usporiadava výlet do Talianska. Tak sem pridávam nejaké fotky + komenty k nim;)

Presne takouto jazdou sa posnažím ohúriť policajta v autoškole:D Toto bola Policajná akadémia v zábavnom parku Mirabilandia. stvárali tam všelijaké takéto a podobné kúsky a policajti v pozaddí úpne super trsali:D



Takto vraj bude vyzerať NewYork o niekoľko desaťročí. Fešák, čo? Socha Slobody bola padnutá na zemi a zachovala sa len hrava a ruka s ohňom...

Uličky San Marína. Veľmi ma sklamali, pretože nám bolo povedané, že San Maríno nemá dane a preto je tam všetko(!) omnoho(!) lacnejšie. Ha-ha, to sme sa ale "nasmiali"... (hlavne keď si človek vezme o polovicu peňazí menej ako VŠETCI ostatní...)




A na záver: čo by bolo Taliansko bez mora a slovenských krásavíc? :D

Sila myšlienky zabudnutého kvarteta

Stáva sa mi to skoro stále. Na niekoho myslím alebo sa o ňom rozprávam (nie sama so sebou:D) a on/ona mi vtom zavolá a tak podobne.
Zaspávam s myšlienkou, že by som si znova raz rada zahrala basketbal. Kedysi (keď som si ešte musela dávať pozor na dinosaury, t.j. VEĽMI dávno) som ho hrávala s mojimi troma kamošmi. Rozmýšlam, či ešte žijú, ako žijú, kde žijú... Jedného ešte stretávam, ale tiež žiadna sláva.
:::zaspala som:::
Ráno priviedlo fakt zlý deň môjho života (nič sa mi nedarilo, MHD sa kurvila, povedala som "umri" môjmu-bývalému- inštruktorovi lebo je to fakt debil, zmokla som, až som mala mokré spodné prádlo atď...), ale tento článok nemá byť o sťaznostiach;)
Idem na odber krvi a kto to nebeží dolu kopcom na bus? Prvý z trojice "spoluhráčov"!! Idem ďalej, však je čas príchodov do škol, tak sa niet predsa čomu diviť...
Krv je úspešne odobratá, vyjdem z ambulancie a hádajte, kto tam sedí a čaká na doktorku? Druhý z trojice!! Ja som myslela, že skapem:D Vraj čaká na odber tiež. Tomu sa vraví náhoda!!
Nastúpim do busu, že pred vyučkom ešte pôjdem von (viem, dakomu sa to možno zdá čudné, ale je to jednoduché- dvaja ľudia idú na odbery svojim doktorkám a potom sa stretnú, poflákajú sa a idú do školy) a zo zvyku vystúpim o zastávku skôr, než by som vystúpila dnes. Plesnem sa po čele, že ómg, mne už úpne hrabe! Naštastie za chvíľu šiel ďalší bus. Nastúpim a... doprčic, no nieje to Tretí z trojice??? Tak som sa zamýšlala, či mám prejsť bus a ho pozdraviť. Už asi 2 roky som ho nevidela, patrilo by sa aspoň pozdraviť však býval to kamoš, ale... už musím vystúpiť. Jedna zastávka je proste príliš krátka...

C8H11N vraj je droga!

...alebo LÁSKA podaná z čisto chemického hľadiska...

V hlavnej úlohe:

• fenyletylamín-> je blízky amfetamínom, čo je skupinka návykových drog, čiže keď je človek zamilovaný, stáva sa vlastne narkomanom
• NGF-> táto látka u nás stúpa pri bozkávaní milovanej osoby. Keď sa nám jej/jeho nedostáva, môžme mať v až taký deficit NGF, že sa začne vykučovať sérotonín a to vyvoláva žiarlivosť
  
• tzv. "kyselina nežná"-> pomáha regulovať mieru stresu vo vzťahu; je kombináciou endorfínov, opiátov vlastného tela produkovaných v mozgu
• oxytocín-> produkt, ktorý napomôže procesu ustálenia nášho vzťahu, čiže prechodu od zamilovanosti k lásk; je to hormón vernosti; stúpa priamoúmerne s telesným kontaktom s milovanou osobou
• zhrnutie-> tieto "drogy" však neúčinkujú večne, NGF vyprchá po roku alebo dvoch a na "kyselinu nežnú" si postupne zvýkáme
  

Con te partiro...

Vyzerali čudne. Sedeli vedľa seba na sedadlách obrátených chrbtom k jazde. Obopla som si rukami telo, nepredpokladala som, že bude až taký chladný večer. Alebo možno to bol chlad vyžarujúci z nich? Nie, cez autobus to predsa nefunguje... ?
On mal ruku obopnutú akoby okolo nej, ale dlaň mal nacapenú na skle. Ona mala prekrížené ruky. Ale najprv som si všimla pohľad. Neprítomný, bojazlivý, určite mala strach. Sledovala neurčitý bod za sklom autobusu. Zhrozene odvracala hlavu s plačom na krajíčku. A on jej len hovoril veci do uška ďalej a ďalej... V tvári vyzeral naštvato. Nie! Akoby ju do niečoho nútil. Ona naopak nehovorila nič. Nechcela ani počúvať...
Viem, že rýpať sa v cudzích životoch sa nepatrí. Len som dneska videla takú scenériu a napadlo ma, že ešte som nikdy neopisovala ľudí takto, tak to skúsim. Z ich výzoru odo mňa nechcite nič, lebo ten ma nezaujímal. A jedna červená na semafore je predsa na toľko vecí trochu prikrátka.

Reklama!!!

Achhh, no proste nemožem z toho!!! Je to geniálne, krásne, zaujímavé a... a ja neviem čo, veď posúďte sami:
1. rolujte stránku môjho blogu nadol a kukajte vpravo
2. pod označením "Ďalší na rade" nájdite Swarovskeho (myslím, že je hneď prvý)
3. kliknite na jeho blog a nájdite článok s označením "dusok bolavej zavislosti"
4. a čítajte, a čítajte, nechajte sa omámovať a čítajte...

Ak nemáte cit pre tajomno a lásku, radšej sa ani neobťažujte, ale ja si fakt myslím, že je to úžasné:)